Čo so strachom?

Per Bristow robil nejaké on-line tréningy na témy, čo ma nezaujímali, ale táto jedna ma oslovila. Volala sa “Replay Available!” 😆 (teda “môžeš si pozrieť záznam”). Vošla do mňa zvedavosť, šla som sa pozrieť, čo to páchal – a  našla som názov “psychológia úspechu”. No kto by si to už len nepozrel?

Nakoniec ma to oslovilo, pretože to začalo strachom. Strach je jedna z emócií, kde neviem presne povedať, či ich cítim alebo nie… Niekedy sa prichytím, že zdrhám o dušu (takže asi cítim 😉 ), ale keď sa ma len tak spýtate, tak väčšinou som len  “nervózna”, “podráždená”, “napätá” či “preťažená”…

Per položil otázku: “Kto z vás cítil v poslednom čase strach?” Ľudkovia reagovali asi podobne neurčito ako ja, pretože spresnil: “Kto sa v poslednom čase cítil podráždený, nervózny, napätý, neistý, dezorientovaný či preťažený?” Všetky ruky hore…

A Per Bristow pokračuje: Naša kultúra nás vychováva tak, aby strach bol pre nás niečo ako nadávka, nežiadúci pocit. Chlapi sa nesmú báť, nesmú plakať. Ženy musia všetko zvládať a nemať emocionálne výbuchy. Keď ťa zrazia na kolená, ani nemrkni, len sa znova postav… Všetko toto sú predsudky, ktoré nás odrezávajú od nášho strachu. Nakoniec sa stáva strach taký nežiadúci, že si ho potrebujeme predefinovať – a tak mu začneme hovoriť “napätie”, “nervozita”, “podráždenosť”, preťaženie”… “stres”. Miesto “strach” dnes hovoríme “stres”, lebo nám to umožňuje udržať si spoločensky akceptovanú fasádu.

Strach je len signál

Pritom strach je jednoducho signál, že sme niečo vyhodnotili ako ohrozenie – pre náš život, pre náš imidž, pre náš nervový systém (aj to sa dokáže cítiť ohrozene; ak neveríte, strávte hodinku v tesnej blízkosti vreštiaceho a o zem sa hádžuceho dieťaťa 😛 ).

Strach je bezprostredná stresová reakcia. Ako človek jaskynný, keď nás v lese priateľsky potľapkal medveď, tak sme jednoducho zdrhali alebo mu jednu vrazili (v tomto poradí 😉 ), ale dnes to už nie je o medveďoch. Dnes nás priateľsky oslovujú  faktúry, exekútor, potreba zaplatiť za strechu nad hlavou,  potreba naplniť si chladničku, potreba vyhovieť nie zrovna príjemnému šéfovi (to je asi tá najbližšia náhrada nášho “medveďa”), ale rovnako nás oslovuje aj neviditeľný nebezpečný vírus a ľudia, ktorí ho odmietajú prijať ako fakt len preto, že by obmedzil ich pohodlie…

Stres cítime aj vtedy, keď nám na niečom záleží a nie sme si istí, že to vyjde podľa našej predstavy. Čo sa za tým skrýva? Strach. Obava, že by to mohlo nevyjsť.

Stres sa nám premieta do vzťahov – ani nie tak stresovanie okolo peňazí, ale skôr všetky tie ostatné stresíky, o ktorých “sa nehovorí” a preto sa nedokážu vyriešiť. Nevypovedané stresy často vyústia do agresivity a hnevu, do výbuchov zúrivosti. A aj to je len premenovaný strach. A strach sa tým pádom stáva zdrojom konfliktov.

Očakávania plodia strach

Stres nám vyrábajú aj naše očakávania na situácie. Pamätám si, keď nás ešte v ZDŠ raz očkovali. Keďže som skôr ku koncu abecedy, tak som to celé dosť dlho pozorovala, než som sa dostala na rad… Moje očakávania na to, aké nepríjemné to bude, sa nahromadili do tej miery, až som začala hyperventilovať… Nakoniec mi vrazili injekciu a bolo po všetkom a nič z tých očakávaní sa nenaplnilo, ale to obdobie, kým som sa dostala na rad, bolo plné stresu!

Takisto pri zhmotňovaní nám najväčší stres vyrába naše očakávanie, že sa naše prianie naplní určitým spôsobom. A keď sa nenaplní, nehľadáme, ako inak sa naplnilo, ale stresujeme o tom, že to nevyšlo a čo sme urobili zle a či sme až takí babráci, že iným to ide a nám nie… 🙂 Cítite to tam? Strach. Strach z toho, že sme niečo menej.

Strach sa vylučuje s racionalitou

Z energetického hľadiska je strach kŕč organizmu, ktorý je dobrý akurát tak na tri veci:  útek, útok alebo znehybnenie. Nič viac. Riešenie problémov? Zabudnite! Ak situáciu nevyrieši zdrhnutie alebo danie po papuli, tak ju nevyriešite! V stave strachu sa odpájajú totiž naše racionálne časti mozgu; všetka energia ide do svalov, aby sme čo najrýchlejšie zdrhali, čo najudatnejšie sa “bránili” alebo čo najdlhšie vydržali tváriť sa, že tu ani nie sme… Nepotrebujeme, aby nám nejaká sušená slivka v rume odoberala časť energie na akési “riešenie problémov”!

Len čo sa ozve strach, strácame schopnosť vyriešiť situáciu v náš prospech. Máme len schopnosť prežiť ju – nejako, hocijako, so šrámami a modrinami a svalicou z toho, ako udatne sme zdrhali. 🙂

Takže najdôležitejšie je nedovoliť strachu, aby dostal kormidlo do rúk.

A ako na to? Mali by sme hlavne prestať nahliadať na strach ako na slabosť. Nie je slabosť, ktorú potrebujeme ukryť a vytesniť; je signál. Poďme ho vnímať ako to, čo skutočne je – a s týmito očami poďme sledovať situácie, ktoré nás denne postretnú. Keď do nás začne niekto doskakovať, zlostne na nás navreští, povie niečo zraňujúce alebo znevažujúce, obviní nás – toto všetko je založené na strachu. Pomôže nám miesto venovania sa obvineniu či navrieskaniu začať skúmať, čo za strach tým ten druhý prejavuje (alebo sa snaží pred nami skryť). To zabráni, aby sme reagovali emotívne na situáciu, kde ten druhý nemá svoju emóciu pod kontrolou.

Ľudia, čo žijú vo vysokom strachu, vnímajú všetko skreslene – ako potenciálne ohrozenie. Keď im poprajete “dobrý  deň”, okamžite hľadajú, ako ste sa tým pozdravom pokúsili ich ponížiť. 😉 Toto môže viesť k paranoji a predstave, že sa proti vám spriahol celý svet.

Prečo to rozoberám? Pretože prvý krok je začať takto reagovať na iných, ale po ňom nasleduje krok druhý – už keď sme citliví na vnímanie strachu za vecami, potrebujeme sa pozrieť na seba: kde my útočíme na iných? Kde reagujeme príliš citlivo a z predpokladu, že situácia je namierená proti nám?

A teraz prichádza otázka za milión: aký strach sa za týmito našimi reakciami skrýva? A hlavne si nezačnime hovoriť “Nemám z toho strach, len sa mi do toho akosi nechce!” Nevytesňujme. Neodškriepujme. Nepremenovávajme strach na nič iné. Ak to urobíme, budeme roky zápasiť s našou “lenivosťou” miesto toho, aby sme raz a navždy ošetrili jej príčinustrach z niečoho.

Vysokovýkonní ľudia si  veľmi citlivo uvedomujú svoje strachy – a premieňajú ich na extra motiváciu, extra prípravu, aby zabránili chybám. Poznám to aj podľa seba – najviac živo sa cítim vo vypätých situáciách, pretože vtedy je celá moja (inak roztrieštená) pozornosť sústredená na jeden jediný bod a čas sa spomaľuje. 🙂 Viem robiť veci, akých obvykle nie som schopná. Mám pocit vlastnej hodnoty. 🙂 V danej situácii už necítim strach, ale strach mi umožnil byť naplno v tu-a-teraz. 🙂

3 thoughts on “Čo so strachom?

  1. presne toto!Rozmyslala som uz par rokov ,ze preco pri natlaku ,strese,viem robit veci lavou zadnou,rozmyslala som ,ze nechcem ten stres,natlak atd,ale ten vysledok vzdy stal za to.Teraz vlastne viem ,ze som si vlastne vykasala rukav a sla do toho a ten jediny bod zvladla.Este napravam jedine ,ze sklzavam (a to neviem este odhadnut kedy) do tej lenivosti.

    Liked by 1 person

  2. Aj ja podávam najlepšie výkony v stresových situáciách. Ak je teda stres iba prezlečený strach, tak ho tiež zvládam pomocou uvedomenia si svojich možností a prijatím/akceptovaním daného stavu. Nekladiem odpor/rezistenciu ani netrvám na svojom presvedčení/riešení, prijímam situáciu bez výhrad a nehľadám vinníka.

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.