„Čo ak by terapia a rekonvalescencia boli o autenticite a vyjadrení duše, o očistení našej pripútanosti na naše roly a identity a o upravovaní dopadu a obmedzení, ktoré pre nás predstavujú príbehy o tom, kto sme. /…/ Čo keby sme sa prestali tváriť, že predstava našej kultúry o živote je posvätná a že by sme sa mali snažiť do nej zapadnúť, pretože podľa toho sa posudzuje naša „zdravosť“ a čo keby sme sa miesto toho začali s našou pozornosťou orientovať viac na seba, na nášho ducha, na našu pravdu a sústreďovali sa viac na náš život, než sa snažili porovnávať so zabehanou predstavou, ktorú nám vtláča kultúra. To my sme posvätní, nie naša kultúra, naše pravidlá, naše posudzovanie. Posvätná je naša autentičnosť a život. Treba si znova prejsť priority a prestať sa prispôsobovať matrixu, kde Bohom sú peniaze a rovnakosť, a začať si žiť podľa seba.“ — Lee Richard Mccormick (krátené)
Pridaj komentár