Veľa nešťastia a nedorozumení v našom živote vzniká preto, lebo konáme z nášho ega, nie z našej skutočnej podstaty. Nerobíme to vedome – od detstva sme nútení prispôsobovať svoje prejavy tomu, čo sa od nás očakáva, aby nás iní neodohnali a nevylúčili zo svojho stredu. Človek sám o sebe je slabý tvor a potrebuje iných ľudí okolo seba. Tak sa začne prispôsobovať. Začne svoju identitu odvíjať od toho, ako ho hodnotia iní. Niektoré veci “predstiera”, lebo ich okolie očakáva, iné kamufluje, lebo okolie by ich neprijalo. A niektoré vlastnosti si už postupom času ani neuvedomuje – len ho nekonečne rozčuľujú na iných…

Naše ego žije v svete takýchto predstáv a postojov. Pretože je založené na hodnotení zo strany iných, necíti sa bezpečné – a tak nepríjemnú alebo “odlišnú” pravdu pred nami skrýva. Život sa takto stáva nesmierne vyčerpávajúcim. Musíme udržiavať fasádu zdania pred inými a musíme zatvárať oči pred tým, čo si o sebe nechceme pripustiť. Niekde vnútri cítime sústavne pnutie medzi tým, kto skutočne sme, a tým, čo nám diktuje naše ego.

Kým nezrušíme diktát ega, nezbavíme sa tohto pnutia. A aby sme ho zrušili, začnime byť úprimní sami voči sebe: začnime byť tými, kto skutočne sme, bez pretvárky a “výkladnej skrine”, ktorú natŕčame svetu!

Ako na to? Tým, že doplníme vybodkované miesto:

• Keby som sa nebál(a), tak by som …
• Keby som sa nebál(a) …, tak by som …

V praxi to potom môže vyzerať takto:

• Keby som sa nebála odsúdenia, nosila by som podstatne kratšie sukne. 
• Keby som sa nebál odmietnutia, oslovil by som tamtú kočku a pozval ju niekam (neviem, kam sa dnes pozýva; za mojich čias to bolo kino 😛 ).
• Keby som sa nebála, že zostanem sama, tak by som s týmto ksichtom nestratila ani slova.
• Keby som sa nebál, že našich porazí, tak už dávno prezradím, že som na chlapov.

Uvedomme si, aké silné pnutia vytvára v človeku každé jedno zo spomenutých vyjadrení! Dievčina z toho prvého si vždy bude pripadať menejcenná a škaredá, pretože si netrúfne vyobliekať sa. Chlapec z toho druhého zostane sám a príde o lásku svojho života. Dievčina z tretieho si na krk obesí chlapa, ktorý jej večne bude pripomínať jej menejcennosť. A chlapec z toho štvrtého sa ožení a bude mať deti a po nociach sa bude zakrádať do gay barov…

Skúsme si trúfnuť a začnime byť tým, kto skutočne sme. Možno to časť ľudí od nás odplaší, ale vnútorne budeme spokojnejší, budeme mať uvoľnenejšie vyžarovanie a pritiahneme k sebe ľudí iných, ktorí sú ochotní akceptovať nás takých, akí sme. Budeme mať šťastnejší život.

Kým sa budeme riadiť strachom, budeme vždy žiť v nutkaní. Nezabudnime – každá vlastnosť má svoj protipól. Kým sa jedného z pólov budeme obávať, nebudeme schopní dosiahnuť ten druhý pól, pretože časť našej energie bude zakotvená v tom “negatívnom”. Aby sme sa tohto zakotvenia zbavili, potrebujeme sa prestať úporne snažiť tváriť ako niečo, čo nie sme. Uspokojme sa so stredom (niekedy tak a inokedy presne naopak) a uvoľnime sa. Prestaňme sa báť, pretože ak si pripustíme, že niekedy sme zlostní, už sa nemusíme báť, že nás niekto neocení ako absolútne milých!

Naša pravda sa skrýva za každým z našich strachov. Kým sa budeme báť, bude nás ego nútiť opakovať stále tie isté skutky, ktoré už v minulosti neviedli nikam… Keď si jupripustíme, Univerzum ju pre nás začne vytvárať.

Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj