Mám tu jeden citát Lujana Matusa na tému “bezchybnosť”:

“Bezchybnosť znamená byť bez hriechu a byť bez hriechu znamená byť bez ľutovania; ak sa v situáciách zachovávame bezchybne, nevzniká dôvod na ľutovanie.” — Lujan Matus

Ja k tomu mám po poslednom týždni ešte dodatok, ktorý sa pohybuje na takej bazálnej úrovni, že Lujan Matus s ňou už asi vôbec nerátal, že by tu mohol byť problém: Bezchybnosť znamená súčasne odstup od vlastných emócií. Neznamená to neprejaviť emócie, ale prejaviť ich preto, lebo sme sa rozhodli ich prejaviť, nie preto, že nami mykajú a nemáme nad nimi kontrolu.

A potom, keď situáciu opúšťame, tak ju opúšťame takisto bez zvyškových emócií – vtedy sme “bezchybní”. Čo patrilo situácii, zostáva v situácii, a my si so sebou nenesieme ani pocit víťazstva, ani pocit krivdy, ani pocit porážky, ani pocit morálnej nadradenosti. To preto, že všetky tieto pocity sú produktom porovnávania sa s niečím a keď dochádza k porovnávaniu sa, vždy má ego možnosť zakafrať nám do vecí. Ak tú možnosť chceme obmedziť, tak sa potrebujeme prestať porovnávať – a potom sa nesmieme porovnávať ani s naším očakávaním na výsledok situácie. 🙂 Trochu zašmodrchané, ale stojím si za tým.

A znova si spomínam na Brucea Leea: “udiera situácia samotná, nie ja v nej”. A na princíp hollow bone (dutej kosti) u šamanov: som len kanál pre pôsobenie sily vyššej ako tá moja. 🙂