Tantra a Líla

Autor knihy Tantra, Harish Johari, podstatné myšlienky učenia zhrnul pútavo a presne. Ako som ale spomínala už v minulom článku, učenie Tantry je prepojené aj s učením o tattvách a tiež na toto učenie odkazuje Božská hra Líla. Chcela som pôvodne pokračovať v už rozpísanom článku o Tantre ako takej, avšak po dnešnom hraní Líly som si uvedomila, že práve táto hra krásne ladí so štúdiom tantrických spisov. Na začiatok by som rada uviedla pojmy, čo je čo a potom sa budem venovať téme dôležitosti prianí.

 

Líla

Joga hadov a šípov je hra, ktorá ukazuje vzostupy a pády duše na ceste za znovuzjednotením s Nekonečnom. Hra je zostavená osvietencami z Indie a slúži ako nástroj pochopenia vzťahu individuálneho ja voči najvyššiemu ja. Hra  taktiež pomáha hráčovi zbaviť sa stotožňovania a stať sa tak lepším hráčom.  Autor hry je neznámy, pretože v indickej písomnej tradícii platí pravidlo, že meno autora nie je dôležité, on je len perom v ruke Boha, preto sa jeho meno nezaznamenáva. Scénou, kde sa odohráva Líla, božská hra, je hmotný svet. Ak chceme pochopiť hmotný svet, potrebujeme skúmať sami seba, svoje vnútro, v hre teda jednotlivé políčka, hady a šípy, ktoré nás strkajú dole či vystreľujú do vyšších sfér.

 

Tantra

Tantra je holistický prístup ku štúdiu univerzálna z hľadiska jednotlivca  a čerpá zo všetkých vied s cieľom poskytnúť prostriedky a cestu pre realizáciu najvyšších filozofických ideálov v bežnom každodennom živote. Tantra stavia na nikdy nekončiacom tanci Šakti a Šivu. Šakti v tantrickej tradícii reprezentuje ženský princíp, univerzálnu matku a Šiva mužský princíp, brahmana. Šakti a Šiva tancujú svoj nekonečný, večný tanec. Produktom tejto dvojice protikladov – statického Šivu a dynamickej Šakti je sila, ktorá tvorí jadro sveta fenoménov.  Hoci Šakti je stelesnením nepokoja, jej energia plynie v pravidelnom cykle, počas ktorého sa striedajú pohyb i odpočinok. Samozrejme, energia je neustále pretváraná a prebieha neustály proces tvorenia, udržiavania a deštrukcie. Silou za touto večnou hrou je sila priania (iččhašaktí), a toto prianie je v aspekte brahman.

 

Priania, čistota, vzostupy a pády

Tantra akceptuje priania ako primárnu motivujúcu silu vesmíru, a preto nepožaduje, aby sa tí, ktorí ju chcú študovať, svojich prianí zriekli. Harish Johari uvadzá aj tento krásny paradox:

Aby sme dosiahli vylúčenie prianí, musíme mať jedno veľmi silné prianie – byť bez prianí!

Podľa tantrických učencov, priania sú prirodzené a budeme ich mať, dokiaľ budeme hmotnými bytosťami a naše zmyslové orgány sú ako okná, ktorými tieto priania vstupujú.

Líla tieto okná spomína pri opise stavu šuddhi, prečistenie. Je to prvé políčko druhého radu hry.  Na prvej úrovni života sa teda človek túži po pocite bezpečia a po majetku, ktorý by ho chránil a posilňoval. V druhej čakre skúma svet zmyslov a usiluje sa o zmyslové uspokojenie. Akonáhle sa však dostane hráč do tretej úrovne, začne hľadať mimo materiálny a zmyslový svet a ponára sa do podstaty svojho ega, svojej osobnej identity.  K tretej čakre sa vrátim neskôr, teraz chcem opísať, ako sa na túto úroveň hráč vlastne dostane.

Prechod medzi druhou a treťou čakrou môže byť urobený dvomi spôsobmi. Buď hráč úspešne prejde všetky políčka hry , ted sa učí a rozvíja formou gandharvy (zábavy), alebo sa oboznamuje so zmyslovými aspektmi života v astrálnej sfére – bhuvarlóke, v ktorej začína precitať ľudská imaginácia, prípadne v sfére fantázie – nágalóke, ktorá je podsvätím, kde sa môže oddať nespútanej predstavivosti. Podľa výkladu Líla, práve v nágalóke vznikli najlepšie umelecké diela.  V úrovni druhej čakry hrozia dva možné pády smerom na prvú rovinu – eirša (závisť), ktorá vzniká, ak hráč nemá vibrácie dostatočné na udržanie sa na úrovni druhej čakry a dvéš (žiarlivosť), ktorej popis je natoľko zaujímavý, že ho takmer celý odcitujem. Ešte predtým dodávam, že sa nejedná o náš koncept žiarlivosti prejavovaný väčšinou v partnerstve.

Žiarlivosť je stav duševnej nevyrovnanosti prameniaci z podozrievavosti a strachu z rivality a nevernosti. Je to určitá forma duševnej poruchy, otravujúca myseľ hráča, ktorý je opojený sám sebou. Jeho schopnosť fantazírovať mu umožňuje nafúknuť ego do obrovských rozmerov.  Stráca schopnosť rozlišovať medzi tým, čo je možné a čo možné nie je. Jeho zmätok vychádza z prílišného oddávania sa fantázii.  Začína podozierať všetkých ľudí, ktorí nepotvrdzujú jeho vlastné predstavy.

Čo pokladám za obzvlášť hodné pozornosti je fakt, že v druhej úrovni sa nachádza aj povznášajúci šíp súcitu – dajá. Súcit cíti človek, ktorý vďaka zmyslovým vnemom a vďaka schopnosti imaginácie získavá vhľad do motivácie iných. Súcit je poriadne zapeklitá kvalita. Na jednu stranu, obohacuje dobré stránky človeka, pomáha mu pri zjemňovaní emócii a formovaní charakteru a pri etickom rozvoji. Súcit je odovzdanie sa. Hra však ukazuje, že ani súcit nemusí odstrániť všetky karmy a hráč sa potrebuje z božskej sféry, kam ho vynáša, ešte vrátiť na Zem. Súcit teda, zjednodušene povedané, človeka môže veľmi povzniesť, nie však natoľko, aby dosiahol vaikunthalóku – vesmírne vedomie, sídlo Višnua, cieľ hry. Tam ale ešte nie sme, vráťme sa na chvíľu naspäť ku pôvodnému plánu – zistiť, ako sa môžeme povzniesť z úrovne druhej čakry do tretej.

Okrem vyššie opísanej cesty, druhá rada ponúka hneď na začiatku skratku,  možnosť prekonania celej emocionálnej roviny pomocou už spomínaného šípu prečistenia. Ako teda ochrániť svoje okná svojho hradu tak, aby sa nimi nedostali nečistoty?

Prečistenie uší sa robí stiahnutím sily sluchu y vonkajšej sférz a počúvaním vnútorných zvukov. Prečistenie očí nastane, keď sú zatvorené a všetka pozornosť je sústredená na tretie oko, teda do stredu čela priamo na obočím. Prečistenie jazyka, okna chuti, urobíme tak, že vyradíme z jedálnička sladké a slané chute. Prečistenie čuchu sa dosiahne upchaním nosných dierok a čo najdlhším zadržaním dychu v pľúcach. Keď hráč masíruje kožu popolom, prečisťuje zmyslový orgán hmatu a stáva sa odolným voči zmyslovým podnetom y epdermálnych nervov.

Pomocou procesu spánkového pôstu – pokiaľ jeden či viac dní hráč vôbec nespí – prebieha prečisťovanie odstraňujúce nečinnosť, otupelosť , únavu, hlúposť a nevedomosť. Vďaka stavu mlčanlivosti – keď po dlhú dobu nevydáme jediný zvuk – sa prečisťuje proces myslenia. Pôst, pri ktorom nejeme, prečisťuje tráviacie procesy v tele. A všetky ťažkosti, ktorými hráč prechádza, prečisťujú jeho osobnosť.

Prečistenie nás v Líle teda prenesie z úrovne druhej čakry do roviny tretej čakry, do svarlóky, božskej sféry  bez toho, aby sme museli detailne skúmat zmyslovú druhú sféru a riskovať pády na žiarlivosti či závisti. Tak či onak – či už intenzívnym prečistením všetkých orgánov a zmyslov, alebo postupným objavovaním vlastných fantázií a túžieb, každá bytosť má šancu povzniesť sa na úroveň tretej čakry. Ak teda nenájde spôsob, ako hodiť hracou kockou nulu.

 

Som v nebi – a čo ďalej?

Svarlóka je nebeský svet, nebo, ako si ho vieme vysnívať, nebo plné všetkého, čo práve daný hráč potrebuje pre pocit šťastia a naplnenia. Harish Johari vtipne poznamenáva, že bez neba sa neobišiel ani Karl Marx, pre ktorého bola nebom beztriedna spoločnosť.  Zároveň dodáva, že nebo, respektíve idea neba, je používana svätcami a prorokmi úrovne tretej čakry na privedenie zblúdilocov z prvej a druhej čakry.

Ja osobne tomuto rozumiem tak, že ľudstvo potrebuje svätcov a prorokov tretej čakry. Ale na nič viac a nic menej ako na povznesenie z prvej a druhej úrovne do tretej.  Ak by dosiahnutie tohto neba  – nech už ním je pre nás čokoľvek – malo byť cieľom božskej hry, cieľom života, tak by naša hra končila ani nie v polovici. Pravdou ale je, že do tretej úrovne len rozpoznávame svoje materiálne potreby, zmysly, fantázie, identitu a očisťujeme sa.

Tretia úroveň hry Líla je definovaná ako divadlo karmy. Hráč hrá ďalej, život ide ďalej a my sa v ňom posúvame tiež. Na štvrtej úrovni dosiahne hráč vyrovnanosť, v piatej sa stáva sám sebou a v šiestej úrovni pomocou vedomia alebo v duchovnej oddanosti činí pokánie. Potom sa hráč dostane do siedmej úrovne, sféry skutočnosti, o ktorej ja hovorievam, že je tá, kde sa láme chlieb, pretože sa v nej nachádzajú hlavy tých najdlhších hadov – Negatívneho intelektu a Temnoty – sťahujúcich hráča naspäť na prvú úroveň hry. Ak hráč zvládol svoje lekcie, dostane sa ďalej, do poslednej, ôsmej úrovne hry, ktorá je úrovňou bohov.

K božskému vedomiu sa dostaneme sférou javov, sférou vnútorného priestoru a sférou blaženosti . Alebo aj nie. Môžme to prehnať, dostať sa ďalej, ako vieme aktuálne ustáť a, a to nás vráti naspäť na Zem. A odtiaľ – na jeden hod k oddanosti a jej šípom do cieľa, alebo … môže nás uštipnúť jeden z troch hadov, ktorých chvosty sa ťahajú dole do prvej čakry … alebo môžeme precupitať opatrne ku cieľu. Hra je rovnako nekonečná ako tanec  Šakti  a Šivy, hra je život a podstatou vzniku i existenice života je túžba a hravosť…ničenie a tvorenie…

13 thoughts on “Tantra a Líla

  1. Ja som do včerajšej hry ani nevstúpila; v istom bode som začala mať pocit, že to už nie je vhodné. Ale napriek tomu mi čítanie významov dalo veľa… bolo tam viac sebareflexie ako obvykle za mesiac! 🙂 Dynamika skupiny je úžasná vec. Slovo dá slovo, človek nie so všetkým súhlasí, ale tým, že je pred tebou hracia plocha, máš tendenciu nebrať to osobne – a preto o to osobnejšie pozeráš na seba. 🙂

    Díky, kočky, že ste to s tou lílou vyštartovali. Díky, helar, že si pohla tým svojím machom obrasteným zadkom a pridala si sa. 🙂

    Like

      • Tak jsem si to četl a taky i jiné zdroje a začínám tomu trochu rozumět. Prý, když to člověk hraje i sám, tak si může dát otázku, která ho zajímá a tím, jak si všímá políčka, na které nejčastěji chodí, tak může odhalit i problém v jeho osobním růstu.

        Já jako Lílu beru blogy 🙂 . Jenom dopředu nevidím políčka ani hady, takže když sklouznu zjistím jen tehdy, když si natluču … něco 🙂 . Spoluhráči jsou lidi kolem, co diskutují a věnují se taky jako já svému růstu. Možná to teď působí jako off topic, jen – jako život, tak i život tady a i v Líle je jako hra 🙂 . Jsme hezké figurky a kostka osudu jsou články, které uveřejňujete. 🙂 Karlos ležící snící 😛 .

        Like

      • neviem vlastne prečo ti to tu píšem, ale predstavila som si, ako niekde sedíš, niekde v spoločnosti, a rozprávaš … a rozprávaš tak plynulo, že nie je potreba, aby ti do reči ktokolvek skákal … sem tam skontroluješ, ako a či ťa poslucháči naozaj počúvajú, .. tak hodíš neejaký malý vtip ako test pozornosti 🙂 .. a pokiaľ sa ostatný spolustolovníci vrátia k tebe späť … ty už si dááávno preč, tvoj slobodný duch už rieši úplne, ale úplne inú vec, .. a to všetko zasa s tým pokoojom ktorý je cítiť aj z tohoto komentára 🙂
        🙂 mal by si písať častejšie a dlhšie komentáre karlos 🙂 … píšeš tak pokojne a predsa ten pokoj nie je nudný …. je v tom kopec živosti a radosti …. a schopnosť si aj zo seba urobiť (ako to je v češtine) “šoufky”? 🙂 … tvoj prístup ma akosi zvlášte obohacuje či čo to 🙂

        a k tej líle .. hm… ja som ju hrala iba jediny krát … bola som ňou naozaj uchvátená, preetože mi presne povedala, kde vlastne ja stojím na duchovnej ceste, alebo čo riešiť, keď som zo siedmej úrovne padla na pusu 🙂 … padla som z čohosi, čo poukazovalo na to kde mám slabinu … bola to dôvera … ja? a nedôverovať? ja? 🙂 .. ved predsa verím bohu, verím ľudom, verím sebe, “poznám” zákony otca, viem, že nech čokolvek urobím, hlavne to dobré, vráti sa mi to rovnakou mincou späť .. pomáham iným, ja neverím? .. no pochopiť, že nie neverím, a to ani priamo bohu bolo zaujímavé, a to v momente, keď som si povedala, .. ja verím, len mne nikto neverí, a vlastne nikto mi nerozumie, a to ani vrátane toho ktorého som plnou súčasťou .. a to už bolo čo povedať, .. ani sam boh mi nerozumie, tak čo môžu iný .. tak toto bol myslím taký prejav pokory až no … myslieť si, že už ani sám boh nevie ako sa cítim, a že ho nepotrebujem či čo … bolo ozaj o skutočnom poznaní boha, 😀 more … no ale tak, odtial som padla na hnev … na najzákladnejšiu pudovú rovinu a tou je hnev … snažím sa ju prijať, … pochopiť, prečo cítim niečo tak základné ako je práve hnev … a tieto blogy sú pre mňa takým testovacím miestom, kde si svoje pochopenie hnevu skúšam v reály, skúšam sama seba … pretože len vtedy budem mať túto emociu zvládnutú, ked v momente ako zareagujem na niekoho, kto ten hnev vyvolal tak, že aj ked sa rozvrieskam ako fúria, a pekne mu poviem od plic, prečo ma hnevá, .. predsa na druhého, ktorého sa to netýka dokážem pozrieťť z láskou a pohladiť ho … zmeniiť sa z diabla na anjela v priebehu jednej minúty ….. len vtedy pochopim, čo je to emocia hnevu … poslúži mi k tomu aby som povedala čo chcem ale zároven sa nou nenechám ovládať …. pokial toto nebudem vedieť, nemá význam hrať lílu zas … ked to zvládnem, otvorím si lílu, a peekne hodím kockou, .. a uvidíme kam ma to vlastne hodí späť … lebo to ja považujem za dôležité, vedieť o svojich slabostiach … lebo nie nadarmo sa hovorí, … reťaz je len tak silnou, ako je silný jej naslabší článok … ale tak ako to vidím ešte, tak pár dníčkov si lílu radšej otvárať nebudeem, .. lebo mi ma dobre “naštartovalo” 😛 ak by mi ani po 10 hodeniach kockov nebolo umožnené narodiť sa 🙂 ( áno, líla sa dá hrať aj osamote )

        pekný dníčok prajem 🙂

        Like

      • Lilah,

        důležitá je důvěra v sobě sama. Když nedůvěřuješ ve své schopnosti, ve své rozhodování, ve svoje srdce, ani Bůh, ani lidi ti nemůžou důvěřovat. Je to začarovaný kruh. Každé učení je o řešení nejdřív nás a pak ostatních věcí. Nikdy ne opačně. Je velice málo lidí, kteří nemaji se sebou problém. A je jedno, jestli jde o hněv (ten se projevuje většinou tím, že se cítíme bezbocní nad svým životem), nedůvěru, malé sebevědomí, strach a podobně.

        Téměř každý z nás má nějaký problém. Já když vyřeším jeden, přijde druhý 😛 . A není to o tom, že se věci dějí beze mě. Jsou to trable v mé vlastní psychice. Důležité je věřit v sebe, nikdo jiný to za nás neudělá. Jen abych si mohl věřit, abych mohl milovat sám sebe, snažím se dělat veci tak, abych měl důvod na radost, důvěru atd. A i když se snažím, někdy jednoduše zabořím hlavu do polštáře a nejraději bych se neviděl. Možná právě tyhle stavy jsou na to, že přehodnotíme naše činy a zrušíme koncepce toho, čemu věříme. 🙂

        Karlos sedící, mudrující 😛

        Like

      • 🙂

        no tak, čo ti k tomu poviem … máš pravdu, naozaj a úprimne .. pôvodne som tu o tej sebadôvere chcela napísať cca toto .. áno, karlos, toto ja už predsa VIEM, ale keď je človek životom, či výchovou učený a vedený niekoľko rokov, nejde to zrušiť len tak … ale tak teraz, .. ruším čo som chcela napísať prv 🙂 … lebo keď som si to po sebe prečítala, znelo to veru všelijako len nie dobre a už vôbecc nie pravdivo … takže? .. áno máš pravdu .. a začínam to chápať a vnímať len tak ako to je, nie ako by som chcela, ( teda skôr moje ego chcelo ) aby to tak bolo … ( ego, aký to moderný výraz v tejto dobe však? 😀 .. ešte že sa je stále na čo vyhovoriť .. 🙂 )

        a teraz? … idem si otestovať svoju novopochopenú vlastnosť “nereagovať” na diskusii k článku ” Groover, dilema či … ” 😛 🙂

        pekný a pohodový dníčok prajem všetkým … nie len sediacemu a mudrujúcemu karlosovi 😉 🙂

        Like

      • LIlah, na policko “Hnev” (krodh), ktore je tretim polickom prvej cakry padas zo Samolubosti. Samolubost je len o jedno jedine policko od Oddanosti, ktora je sipom ku cielu hry. Samolubost (v anglictine Egotism) je stav duse, ked este potrebuje stale vymedzovat svoje ego a odmieta spojenie s Bohom ci Najvyssim principom, s Jednotou. Ten postoj sa da zjednodusene intepretovat ako “ano, som s tebou jedno boze, ale taka aka ja chcem”.

        Like

      • Teri 🙂

        už som si presne nepamätala, odkiaľ som to ja vlastne spadla .. prosto z hora dole .. 🙂 a to rovno na najfajnovejšiu emociu .. hnev 😛 :
        prosto a jasne sa snažím pochopiť, prijať a pracovať s tým …

        a už ozaj dobrúúúú … si akási návyková dneskaj či čo 😛 ( no amen dolores veru hi hi hi 😆 , klídek, keď som unavená viac žartujem 🙂 )

        dobrúúú všetkýým 🙂

        Like

    • ahoj, relativne najpresnejsim prekladom slova Lila je Bozska hra a tou hrou je zivot sam. Nielen blogy a s nimi spojene aktivity ale vsetky nase aktivity su lilou. Co sa tyka hry, je to len graficke znazornenie, ktore moze pomoct rozpoznat, ak uz nie pochopit urcite vzorce, a insipirovat ku vytvaraniu vzorcov novych. Jednoducho simulacia 🙂 Ak som tvojim slovam spravne porozumela, rozumieme tomuto rovnako.

      Like

  2. Teri, mas prosim nieco viac (link, pdf..) k tomu negativnemu intelektu? To je teraz oblast, nad ktorou premyslam a vsimam si ju. Dakujem

    Like

    • Ahoj Tenshi, nascanujem prislusnu kapitolu a poslem ti do mailu. Zatial ti odporucam clanok na mojom blogu terrafina.wordpress.com s nazvom Pycha a spol., kde sa tejto teme venujem podrobnejsie v podobe reflexie na moje osobne skusenosti.

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.