V minulom článku som spracovala postrehy Victora Sáncheza k tomu, ako sa vieme dopracovať k zvýšeniu osobnej sily. Zostala som dlžná praktické cvičenia; na to slúži tento článok.

Ale ešte predtým, než začneme skúmať našu energetickú bilanciu, potrebujeme poznať energetickú kvalitu naších aktivít.

Keď ideme stakovať svoje energetické výdaje, máme k dispozícii viacero cvičení. V podstate je jedno, kedy ktoré budeme robiť, ak dodržíme jednoduchý postup: najprv šetríme energiu, až potom ju presmerovávame a až potom ju zvyšujeme.

Čiže nie tak, ako ja: najprv som si začala zvyšovať energiu bez toho, aby som vyrušila svoje nadbytočné energetické výdaje – zväčša emocionálneho charakteru. No a len čo sa mi energia zdvihla, automaticky sa sama od seba presmerovala do tých najväčších požieračov energie a parádne ich posilnila… 😕 Preto mali anjeli so mnou toľké problémy, než ma postavili nohami znova na zem! Museli zo mňa doslova vytĺcť zopár energiožravých návykov, než sme sa mohli pohnúť ďalej…

Úžasne mi pomohlo hlavne stalkovanie Ruizových piatich dohôd, hoci ešte zďaleka nie je u konca… Ruizove dohody sa totiž zameriavajú presne na ošetrovanie situácií, v ktorých sa naše energetické požierače prejavujú najčastejšie: 1. keď nie sme bezchybní s naším slovom, vytvárame si okolo seba emotívne podmienený svet duality a nerovností, ktoré nás stoja nervy a oberajú nás o chuť do života; 2. keď robíme predpoklady, pohybujeme sa v svete našich myšlienkových konštrukcií a v tomto svete nevieme nič vyriešiť alebo dosiahnuť a zostávame uzatvorení v myšlienkach a predstavách, ktoré z nás vysajú aj poslednú kvapku sily; 3. keď berieme veci osobne, púšťame emocionalitu do celkom obyčajných situácií a nafukujeme ich do rozmerov, kedy už nás narábanie s nimi stojí nesmierne množstvá energie a východisko strácame z očí; 4. keď od seba stále očakávame viac a viac, nemáme so sebou zľutovanie, trpezlivosť ani súcit, cementujeme naše vnímanie v svete, v ktorom nevyhovujeme a 5. keď nekriticky prijímame všetko, čo nám hovorí svet naokolo, ale hlavne náš vnútorný “parazití veľvyslanec”, naša sebadôležitosť, odovzdávame všetku svoju silu a energiu do rúk toho, kto si ju práve nárokuje – odovzdávame opraty nášho života do rúk iných ľudí.

Robíme si bilanciu našich energetických výdajov

Zmyslom tohto cvičenia je získať odpoveď na otázku “Na čo míňam svoju energiu?” Všetko, čo robíme (interne i externe, teda aj naše myšlienky), míňa našu energiu. Preto by mal tento zoznam uvádzať všetky aktivity nášho denného života.

Pozor: pri robení tohto zoznamu nejde len o mentálne cvičenie, v ktorom by iba naše ego utvrdzovalo seba samotné, zdôvodňovalo by svoju pravdu a skresľovalo by nám pohľad na realitu. Pri tomto cvičení nič neanalyzujeme; jednoducho pozorujeme sami seba a svoje konanie (=stalkujeme).

Na toto cvičenie budeme potrebovať zošit a ceruzku, nejaký typ budíka alebo časového alarmu a hodne, hodne veľa času a odhodlania. 🙂 (Toltécke techniky nepatria k tým najrýchlejším. Sú aj rýchejšie, ale potrebujete na ne mať dostatok osobnej sily a na to, aby ste mali dostatok osobnej sily, si potrebujete najprv uvoľniť dostatok soobnej sily… 😛 takže tak – nefrflite a makajte, výsledok stojí za to! 😀 )

1. Stránky zošitu rozdelíme na tri stĺpce a tieto nazveme: “Čo som si myslel?” — “Čo som robil?” — “Je to to, čo chcem?”
2. Nastavíme alarm na zvonenie každých 15 alebo 30 minút, v časoch, na ktoré sa nevieme vnútorne nastaviť, aby sme si nenavykli predvídať zazvonenie. Prípadne nastavujeme vždy nejaký iný čas.
3. Zakaždým, keď alarm zazvoní, pozorujeme sa v danom okamihu a potom do zošita zapíšeme odpovede na naše tri otázky. Neanalyzujeme; proste len pozorujeme. A zapíšeme si čas pozorovania.
4. Pred spaním si pozrieme, čo sme si počas dňa zapísali, a na extra stránku si zosumarizujeme:
   > Boli moje myšlienky opakované alebo rôznorodé?
   > Čo sa v mojich myšlienkach najviac opakovalo?
   > Bolo moje konanie opakované alebo rôznorodé?
   > Ktoré konanie sa opakovalo najčastejšie?
   > Existovalo nejaké prepojenie medzi mojimi myšlienkami a konaním?
   > Aké percento mojich činov bolo v súlade s tým, čo som skutočne chcem urobiť?
   Takto získame prehľad o našich energetických výdajoch daného dňa.
5. Toto opakujeme po dobu jedného týždňa. Na konci týždňa urobíme zhrnutie otázkami z bodu 4, ale tentokrát pre celý týždeň.
   Takto získame prehľad o energetických výdajoch nášho celého týždňa.
6. Postup opakujeme po dobu 4 týždňov a na konci tohto obdobia znova urobíme zhrnutie podľa otázok z bodu 4.
   Takto získame prehľad o energetických výdajoch nášho mesiaca.
7. S týmito informáciami urobíme čo najpodrobnejší zoznam všetkých našich externých činov (činností, rutín, fyzických zvyklostí, závislostí a pod.) a interných zážitkov (opakovaných myšlienok, emocionálnych návykov, chorôb, vnútorných stavov a pod.), ktoré tvoria náš život. Výsledný zoznam predstavuje bilanciu našich energetických výdajov.
8. Zistené výdaje rozdelíme do dvoch skupín: to, čo nevyhnutne potrebujeme na prežitie (jedlo, spánok, dýchanie a pod.) a to, čo nie je nevyhnutné pre prežitie (hnev, kritika, kreslenie, cvičenie a pod.)
9. Prvky z druhého stĺpca rozdelíme znova do dvoch stĺpcov: prvky, ktoré prispievajú k tomu, že sa cítim dobre, a ktoré sú v mojom najvyššom záujme, aby som v nich pokračoval a prvky, ktoré neprispievajú k môjmu pocitu pohody a nie sú v mojom najvyššom záujme.
10. Tento druhý stĺpec znova rozdelíme na dve skupiny: prvky, ktoré nevieme eliminovať a na prvky, ktoré sa dajú eliminovať bez námahy alebo len s malou námahou.
11. Z druhej skupiny vyberieme zopár (nie veľa) prvkov a po istý čas ich prestaneme robiť. Na konci stanovenej doby sa rozhodneme, či ich začneme znova robiť alebo nie.

V poslednom bode si môžeme vyberať hlavne také jednoducho zrušiteľné prvky, ktoré nám pohlcujú najviac energie, alebo si zvolíme viacero drobnejších.

Vysadenie požieračov energie len na istý čas je dôležité z psychologického hľadiska, pretože by sme pravdepodobne neuniesli tlak “skončiť navždy”. Takto ich vysadíme na určitú dobu, zatiaľ sa náš návyk oslabí a potom ich môžeme vysadiť na ďalšie obdobie.

Článok je súčasťou projektu toltéckeho rastu