Už sme hovorili o tom, že každý z nás má nejakú osobnú silu a že je naším záujmom, aby bola čo najvyššia. Máme aj rýchle cvičenie, pomocou ktorého vieme zistiť, s akou úrovňou energie sme vstúpili do života.

Z pohľadu toltékov každá naša myšlienka a každé naše konanie má istú “energetickú kvalitu”. Ak sme viac ako “len hmota” – ak sme polia energie – tak vstupujeme do energetickej interakcie so všetkými ostatnými energiami tohto sveta. A počas týchto interakcií (Tina tomu hovorí “energetické výmeny”) sa naša vlastná úroveň energie mení – to, čo robíme, ju buď zvyšuje, alebo z nej naopak uberá.

Ako však zistíme, aký typ energetickej výmeny práve podstupujeme? Victor Sánchez má na to jednoduché rozlíšenie:

Keď ste niečo urobili, čoho energetickú kvalitu chcete poznať, uvoľnite sa a chvíľku pozorujte svoje telo a jeho pocity. Odpoveď bude zjavná. Ak sa po danej veci cítite dobre, plní energie a šťastní a spokojní, daná vec vašu úroveň energie zvýšila. Ak sa cítite slabí, vyčerpaní, vykoľajení a prázdni, daná vec vám zožrala energiu.

S týmto jednoduchým návodom sa mi v poslednom čase dosť darí držať v medziach moje energetické výdaje. Len čo zistím, že sa činnosť alebo spôsob zmýšľania začínajú dostávať do oblasti “požierač energie”, energetickú výmenu preruším a postarám sa, aby som od udalosti získala odstup. Najčastejšie na to používam svoj vnútorný monológ, pomocou ktorého sa “vychovávam”. 🙂 Jednoducho situáciu rozoberiem a ukážem sama sebe, kde k úniku energie dochádza, prečo k nemu dochádza a aké je to všetko zbytočné. Po všetkých tých rokoch ezoteriky už poznám dostatok dôvodov, aby som v ňom nepokračovala… 🙂

Keď sa mi nepodarí “vychovať sa”, siaham automaticky po kyvadle a idem channelovať. V kontakte s anjelmi sa moja energia vyvažuje a dobíja a väčšinou si na konci channelingu už neviem ani len spomenúť, čo ma to vlastne dostalo…

Rovnako dobrá vec je zahĺbiť sa do niečoho, čo robíme radi a získavame z toho spokojnosť. Keď sa dostávame do “flow”, je to podobné ako pri channelingu – naša energia sa začne sama od seba vyvažovať a niekedy (ak celá aktivita trvá dlhšie a prináša nám vysoké uspokojenie) aj skokovo stúpne. Takéto aktivity bývajú často umeleckého charakteru: píšeme, kreslíme, vyrábame mandaly, ale aj varíme či pečieme alebo vytrhávame burinu v záhrade. Toto posledné má ešte jeden prínos – kontakt so zemou. Zem funguje ako prirodzený vyvažujúci prvok, ktorý z nás všetku negativitu vytiahne a zneutralizuje ju.

Článok je súčasťou projektu toltéckeho rastu