V The Second Ring of Power Carlosa Castanedu je pasáž o tom, ako sa bosorák lúči s miestom, kam sa možno už nikdy nevráti. Popisuje, ako sa bosoráčka la Gorda lúčila: Obrátila sa tvárou k domu a vrchom naokolo a svoje ruky s prepletenými prstami si dala tesne pod pupok a akoby nimi pritlačila.

Podľa dona Juana je to rozlúčkové gesto bosorákov – extrémne mocné gesto a malo by sa používať len zriedkavo.

Ruky sa zopnú akoby k motlitbe, buď jemne alebo s veľkou rýchlosťou, niekedy sa dokonca ozve akoby tľapnutie. Účelom tohto gesta je zachytiť a uchopiť pocit, ktorý bosorák nechce za sebou nechať (aby nezostal na danú situáciu naviazaný). Len čo sa ruky zavrú a zachytia pocit, bosorák-muž ich rýchlo a silno pritisne na hruď vo výške srdca, tam pocit premení na dýku a bodne sa ňou, držiac ju oboma rukami. Žena-bosoráčka používa iné gesto, pretože sila žien nie je sústredená v hrudi, ale v lone – pritisne si ruky na podbrušok a “bodne” sa tam.

Týmto spôsobom bosorák hovorí “zbohom” situáciám, u ktorých má pocit, že sa už možno nikdy nevráti.