Podľa Castanedu (Second Ring of Power) sila k nám prichádza až vtedy, keď bez reptania prijmeme a akceptujeme svoj osud. Kým sa s niečím identifikujeme, kým sa niečoho nedokážeme vzdať, dovtedy je naša sila viazaná v hlúpych ľudských šarvátkach. Na to, aby sme sa zbavili tejto viazanosti, potrebujeme sa odosobniť a rekapitulovať svoj dovtedajší život.

Keď sa muž alebo žena vydajú na cestu bosoráka (na Mračnej hore je to čiastočne Cesta energie a čiastočne Cesta mágie), musia sa odosobniť od toho, čo chcú, čo sú (muž alebo žena) a aká je ich osobná história. Rekapitulácia slúži na vymazanie osobnej histórie. Na vymazanie ostatných väzieb na minulosť slúži potom “zapĺňanie prázdnoty”.

Naše energetické telá

O tom, ako vyzerá podľa castanedovcov ľudské energetické telo, som už písala tu. Ľudské energetické telo je ako žiarivé vajce okolo fyzického tela s jasnejším a citlivejším energetickým bodom v okolí žalúdka (ďalej v texte) a s kotviacim bodom väčšinou niekde na chrbte.

Ľudská bytosť alebo hocijaká živá bytosť má svetložltú žiaru. Zvieratá sú trochu žltšie, ľudia sú trochu belší. Ale bosorák je medovožltý. Niektoré ženy-bosoráčky sú zelenkavé. Don Juan hovoril, že tie sú najmocnejšie, ale aj najnepríjemnejšie.

Energetický obal normálneho človeka má tvar vajíčka. Bosoráci zmenia nielen farbu svojho žiarenia, ale aj tvar. Podobajú sa viac na náhrobné kamene – podlhovasté a zaoblené nielen hore, ale aj dole.

Don Juan vravel, že ľudské bytosti sú krehké a skladajú sa z mnohých vrstiev žiarivosti. Keď ich bosorák vidí, vyzerajú, akoby mali vlákna, ale tieto vlákna sú v skutočnosti vrstvy ako šupinky cibule. Úder každého druhu dokáže tieto vrstvy oddeliť a dokonca dokáže človeku privodiť smrť.

Zomierame vraj preto, lebo sa naše jednotlivé vrstvy oddelia. Údery a šoky ich oddeľujú, ale vždy sa dajú znova dokopy. Niekedy je však šok taký silný, že sa vrstva oddelí a nedokáže sa znova poskladať.

Tak toto som zažila! Celý môj proces “rozpamätávania sa” na anjelov trval niekoľko mesiacov. Vyvrcholil zasvätením reiki I, kedy nám majsterka vyložila karty – a vedela veci, ktoré som nikomu dovtedy nepovedala! Toto bol príliš silný šok. Moje vrstvy sa rozhasili a skoro som vtedy zomrela… Museli nabehnúť anjeli, aby ma dali do poriadku. To bolo prvýkrát, keď som sa dozvedela, že mi “pukla obálka”.

Pamätám si ešte jedno-dve takéto “puknutia”, ktoré znova anjeli zalepovali svojou vlastnou energiou. V podstate to skončilo vtedy, keď celú moju energiu nahradili energiou Gabriela. Odvtedy už nijaké “pukanie” nenastalo.

Ľudské bytosti, kým sú zdravé, vyzerajú ako žiarivé vajíčko. Keď ochorejú alebo sú zranené, začnú sa olupovať ako cibuľa.

Don Juan hovoril, že smrť roztláča jednotlivé energetické vrstvy. Okrem toho v sebe nosíme svoju druhú pozornosť a tá sa tiež stále pretláča navonok a roztláča vrstvy navzájom. Preto sa smrť ľahko dostane medzi ne a celkom ich rozhádže.

Zasa sa vrátim k svojmu zážitku s “pukaním obálky”. Druhýkrát pukla následkom anjelskej “prevýchovy” – príliš na mňa zatlačili, ja som neprotestovala (nikdy nedávam najavo, že meliem z posledného 😕 ) a tak posledný tlak bol viac, ako som dokázala ustáť – a moje vrstvy sa rozišli. Anjeli mi vtedy povedali, že obálka pukla na čele, pri Treťom oku. Myslím, že sa môj rozum práve poberal na zaslúženú dovolenku… 😛 Žiadali odo mňa príliš veľký duševný špagát, ja som to nezvládla a vrstvy sa rozišli natoľko, že som už nebola schopná vlastnou silou ich spojiť späť – ani cez sny.

Don Juan hovoril, že snívanie spevňuje vrstvy navzájom. Keď sa bosoráci naučia snívať, učia sa vlastne spojiť svoje každodenné “hmotné” vnímanie s mimohmotným, teda s druhou pozornosťou, a tá sa už nepotrebuje nasilu pretláčať na povrch, takže bosorák sa stáva veľmi pevným a uzavretým energetickým útvarom a stáva sa odolným voči smrti.

Dvojník a snové telo

Z bežnej ezoteriky poznáme éterického dvojníka, čo je naša “energetická verzia”. Tomuto telu castanedovci hovoria “snový dvojník”. Toto telo si vytvárame snívaním. Toto snové telo dokáže bosorák castanedovského (toltéckeho) typu zdokonaliť do tej miery, že dokáže väčšinu času existovať už len v ňom, podobne “hmotný” ako iné fyzické telá, a napriek tomu nehmotný – jeho hmotné telo niekde leží a spí, kým jeho snové telo sa vo fyzickom svete tvári, že je hmotné. 🙂

Tak ďaleko rozhodne nie som a preto neviem potvrdiť, či je niečo podobné možné alebo nie – ale z čítania Castanedu mám jednu skúsenosť: našla som v ňom vysvetlenie pre mnoho vecí, ktoré som poznala z vlastných experimentov. Takže nevidím veľký dôvod pre skepticizmus.

Okrem “snového tela” však spomína Castaneda v The Second Ring of Power ešte jeden druh nefyzickej prezencie nás samých – nazýva to “dvojník” alebo nagual. (Nagual sa používa i na označenie istého stupňa bosoráka.) Je to človeku podobný útvar, biely alebo žltkavo biely ako slnko (La Gorda: “Sme kúsky slnka; preto sme žiarivé bytosti.”). U Castanedu bol aspoň dvojnásobne väčší ako jeho fyzické telo. Vystupoval z tela cez korunnú čakru v stave vrcholného ohrozenia a staral sa o prežitie tela. Každé vystúpenie z tela stálo bosoráka veľa energie, ktorú potom musel doplniť a medzičasom bol pomerne bezbranný.

“Dôvod, prečo sme ho [=dona Juana] nazývali Nagualom… bol, lebo bol rozštiepený na dvoch. Inými slovami, kedykoľvek to potreboval, dokázal sa dostať na inú stopu, ktorú my sami nemáme; niečo vtedy z neho vyliezlo, niečo čo nebol dvojník, ale príšerný, hrozivý tvar, ktorý vyzeral ako on, ale bol dvojnásobne veľký. Tento tvar nazývame nagual a každý, kto ho má, je takisto nazývaný Nagual. Nagual nám povedal, že všetkým by nám tento tvar vedel vyliezť z hlavy, keby sme o to stáli, ale pravdepodobne o to nikto z nás nestojí. … Spotrebuje priveľa energie. …Roztrhli ťa napoly, ťahajúc ťa za uši, až kým nerozdelili tvoju žiarivosť a ty si prestal byť vajíčkom a zmenil si sa na dva podlhovasté kusy žiarivosti. Potom ťa znova poskladali, ale každý vidiaci bosorák zistí, že v strede je veľká medzera.”
“A čo je výhodou takéhoto rozdelenia?”
“Máš jedno ucho, ktoré počuje všetko, a jedno oko, ktoré vidí všetko, a vždy budeš schopný v prípade núdze vyvinúť nadľudské úsilie.”
“A čo je potom dvojník?”
“Dvojník je ten druhý, telo, ktoré získavame v snívaní. Vyzerá presne ako my.”

Môj dojem je, že snové telo (“dvojník” v hornom úryvku; toto slovo používa Castaneda dosť nelogicky na oboje) si dokáže bosorák v snívaní vyformovať a dokonale ho kontroluje, kým dvojníka nekontroluje, skôr naopak – dvojník kontroluje jeho. Možno sa mýlim, ale vnímam “naguala” ako našu základnú životnú silu (pud sebazáchovy) a snové telo vnímam ako naše vedomie premietnuté do podoby, v ktorej dokáže samostatne fungovať a dosahovať. Napríklad si viem dosť dobre predstaviť, že ľudia s mnohonásobnou osobnosťou (multiple personality, po slovensky to pomenovať neviem) vlastne z času na čas odovzdávajú kontrolu niektorej časti svojho naguala.

Žiarivosť v okolí žalúdka

Podľa castanedovcov majú ľudia v okolí žalúdka veľmi jemnú žiaru. Táto žiara je citlivá na všetky energetické výkyvy v prostredí. Čokoľvek sa deje, cítime v okolí žalúdka slabšie alebo silnejšie “ťahanie”. Keď máme do činenia s inorganickými bytosťami alebo veľmi silnými ľudskými jedincami, je “ťahanie” nesmierne silné, žiara začne blikať, zmení farbu alebo dokonca celkom vybledne. V takomto prípade najjednoduchšia náprava je vracať.

Kompletný a nekompletný človek

Don Juan často o Castanedovi vyhlasoval, že je prázdny. “Byť prázdny” je stav, ktorý je vpísaný do nášho energetického tela.  V strede tela, vo výške žalúdka, sa u týchto ľudí nachádza niečo ako diera v ich energetickom tele, ktorú možno vidieť. Táto diera vzniká, keď človek splodí dieťa. Podľa toho, kde je “diera” uložená, možno povedať, či splodil dievča alebo chlapca – diera napravo od žalúdka vraj znamená dieťa opačného pohlavia a je tmavohnedá, diera naľavo od žalúdka znamená zas dieťa rovnakého pohlavia a je čierna. Takíto ľudia sú označovaní ako “prázdni” alebo “nekompletní”. Nekompletný je teda človek, čo mal deti.

Tieto energetické diery možno vnímať dvoma spôsobmi: bosoráckym videním (teda priamym vnímaním energie danej osoby) alebo cez snívanie. Ale vraj aj bosoráci, ktorí nevedia dobre vidieť, môžu rozoznať temnotu diery cez šatstvo.

Kompletný človek vyzerá očami bosoráka ako svietivé energetické vajíčko tvorené vláknami. Vlákna sú celistvé a napäté ako struny na gitare.

Ak je človek nekompletný/prázdny, jeho vlákna sú pokrčené a zhužvané na krajoch diery. A ak človek mal veľa detí, jeho energetické vlákna už vôbec nevyzerajú ako vlákna. Takíto ľudia vyzerajú ako dve svetelné gule rozdelené čiernotou.

Nekompletný človek je ako prázdna tekvica, ktorá bola niečím vyhlodaná. Diera, ktorú má, vznikla tým, že časť jeho energie sa preniesla na jeho dieťa. Ak je dieťa chlapec, viac energie ukradne otcovi, ak je to dievča, tak matke.

Keď človek zomrie, ten kúsok energie, ktorý si vzal od rodičov, sa vráti k nim, pokiaľ ešte žijú. Ak už nežijú a ich dieťa malo deti, energia sa prenesie na to dieťa, ktoré je najkompletnejšie. A ak sú kompletné všetky jeho deti, energia sa prenesie na to dieťa, ktoré má najväčšiu osobnú moc (nie nutne na najlepšie alebo najinteligentnejšie dieťa).

Dieru môže “zaplátať” svojou energiou bosorácky nagual:

“Ako nás zaplátal?”
“Je bosorák, vložil veci do našich tiel. Nahradil nás. … Čo vložil do našich tiel bola jeho vlastná žiarivosť a použil na to svoju ruku. Jednoducho siahol do našich tiel a nechal v nich svoje vlákna.”

Vtedy diera v energetickom tele už nevyzerá ako diera, ale ako menej žiarivý fľak na svetelnom tele. Žarivosť mu musí navrátiť samotný nekompletný človek tým, že sa stane znova kompletným, teda že si prinavráti stratenú energiu.

Ak ste do tohto bodu považovali celého Castanedu za zbierku vymyslených pútavých historiek, musím vás sklamať – moja vlastná skúsenosť spred asi roka dokladá presne toto isté; ovšem u mňa to nebolo “zaplátanie” nagualom ale anjelskými energiami. O čo vlastne vtedy išlo, to som sa dozvedela až v apríli tohto roka, keď som na pokyn anjelov prvýkrát čítala túto knihu a spracovávala ju do tohto článku.

Je veľký rozdiel v povahe a správaní medzi kompletným a nekompletným človekom. Kompletní ľudia (hlavne ženy) bývajú nespoľahliví, náladoví, nervózni, ale rovnako aj schopní obrovských zmien. Kompletná žena sa hocikedy vezme a odíde. Kompletní ľudia robia skokové zmeny a často pritom padnú na nos, ale nejako im to nevadí. Nekompletní ľudia, naopak, nerobia veľké skoky, ale sú zas spoľahlivejší. Don Juan hovoril, že sú ako červy, ktoré sa poobzerajú, než sa pohnú, potom sa poistia a znovu sa pohnú o kúsok.

Ak chce bosorák prejsť do iného sveta, potrebuje byť kompletný. Musí mať celú svoju energiu pohromade – bez dier, bez “záplat, s plným obnovením svojho pôvodného ducha. A preto ak je bosorák prázdny, musí sa stať znova kompletným.

To dosiahne tak, že si vyberie späť svoje kúsky energie od svojich detí tým, že im odmietne svoju lásku – naučí sa nemilovať a nestarať sa. Potrebuje dosiahnuť stav, kedy sú mu jeho deti “cudzie”, potom ich vyhľadá a pri fyzickom kontakte z nich nasaje do seba svoj kúsok energie. Deti tú stratu nespozorujú.

Pokiaľ je bosorák nekompletný, potrebuje používať halucinogény, ktoré mu síce dodajú potrebnú energiu (a niekedy aj viac), ale nemá kontrolu nad svojím mimozmyslovým prežívaním – a bosorák bez kontroly je vlastne žiadny bosorák…

Celé toto rozprávanie mi hodne pripomenulo šamanské navrátenie stratených kúskov duše. A aj keď deti nemám, rozhodla som sa niečo vyskúšať; anjeli mi hovorili, že mám veľmi silnú energiu, hoci ja si toho vôbec nie som vedomá, necítim sa tak a nevidím ani príznaky, že by to tak bolo. Ale vtedy som si povedala, že sa spoľahnem na slová anjelov. Predstavila som si, ako sú moje stratené kúsky energie spojené s mojím telom takými tenučkými vláknami – a potom som sa v duchu začala otáčať okolo vlastnej osi a namotávala som ich späť na seba. Pomohlo to – priam zázračne mi to zmenilo sebavnímanie. Castaneda: “Bosorák, ktorý si obnoví svoju kompletnosť, začne byť vyvážený, kým bosorák, ktorý bol odjakživa kompletný, je trochu vyšinutý.” Aj ja som ostala odrazu tvrdá ako granit – akoby sa obnovila moja pôvodná sila, sebadôvera a zvedavosť, s ktorou som sa kedysi narodila… Proste som prestala byť znášanlivá! 🙂

Kedy sa sila aktivuje naplno

Naplno sa sila prejavuje nielen u bosorákov, ktorí sa dokázali zbaviť svojej osobnej histórie a identifikácie s niečím, ale aj u pacientov v konečnom štádiu ťažkej choroby. Títo ľudia už nemajú čo stratiť. Keď človek nemá čo stratiť, stáva sa odvážnym. Bojazliví a opatrní sme len vtedy, keď sa ešte na niečo upíname, o čo by sme mohli prísť.

Castaneda mal nejakú známu v konečnom štádiu choroby a chcel, aby ju don Juan vyliečil. Don Juan mu odporúčal jeden veľmi podivuhodný postup (neskúšala som, pretože v čase, kedy som ja zápasila s rakovinou, som jednoducho Castanedu ešte nepoznala 🙂 ): Má odtláčať nemoc od seba ľavou rukou, zaťatou akoby v nej držala kľučku. Musí stále od seba odtláčať a hovoriť “preč, preč, preč”. Každú sekundu jej zvyšného života musí tomu venovať.

Ja som použila iný prístup, ale (zatiaľ) u mňa fungoval pomerne dobre – sústredila som sa vždy len na najbližší deň. Celý môj čas sa zredukoval na “dnes” a “zajtra”, pričom “zajtra” bola hra, ktorú som hrala so smrťou – ako veľa “zajtrajškov” jej dokážem ukradnúť? A zakaždým ráno, keď som otvorila oči a bol nový deň, som v duchu životu/smrti otrčila zlomyseľne prostredník… 😀

Inú skúsenosť so silou som mala, keď mi zomieral otec. Celých 45 minút sme čakali na záchranku… Za tých 45 minút som zmobilizovala všetko, čo vo mne bolo, na to, aby som donútila otca dýchať. Neurolingvistické programovanie, silu vôle, intuíciu… Najprv som doňho hučala “dýchaj, dýchaj” a zakaždým som mu pritom zovrela ruku. To som robila tak dlho, až začal automaticky reagovať na zovretie ruky nádychom… Bola som s ním, poštvala som naňho všetku moju energiu a držala som ho nažive. Chcela som, aby žil…Vydržali sme to 40 minút. Potom som už cítila, ako veľmi sa trápi a ako veľmi sa chce vzdať – a dovolila som to… Od toho okamihu až do konca dní budem žiť s neistotou, že sme vtedy možno mohli poraziť smrť!

Každý z nás má dostatok osobnej sily aspoň na jednu vec. Napríklad niekto sa sústreďuje na jedenie a Univerzum sa stará o to, aby mal vždy dostatok jedla. Tým je jeho osobná sila viazaná. Pre bosoráka je podstatné odtrhnúť sa od tejto fixácie a presmerovať ju na niečo iné – na bezchybný život “bojovníka” a na prechod do iného sveta.