O zrkadlách a strácaní energie

Toto je výťah z ďalšej kapitoly z knihy done Bernadette Vigilovej Mastery of Awareness. Dona Bernadette je toltécky nagual z vetvy Miguela Ruiza. Ruizovská vetva je pre mňa príliš emocionálna a vzťahová a tak sa mi ich knihy nečítajú ľahko – a táto kapitola patrí pre mňa k najhorším, pretože jej chýba vnútorná logika. Napriek tomu v nej bolo niekoľko užitočných vecí a ten zvyšok – no, nehnevajte sa na mňa, ale budem musieť pohľadať neskôr niekde inde, aby som dostala kompletný obraz. Veľa z tohto mi totiž prichodí ako New Age pop-psychológia, nie ako skutočné toltécke učenie… 😕

Zrkadlá

Náš život ľudí, ktorí žijú Sen Planéty, sa už od okamihu nášho narodenia sústreďuje okolo iných ľudí. Sústavne činíme (sorry, toto slovo ma naučil Gabriel a nesmierne sa mi hodí na hocijaký typ interakcie) s inými ľuďmi a vymieňame si s nimi energiu, pričom slúžime ako zrkadlo, v ktorom sa tí druhí vidia, kým oni zasa slúžia ako zrkadlo pre nás. Výmena energie je základom pre bosorácky (toltécky) stalking a zrkadlá nám ozrejmujú situácie a vedú nás našim stalkingom.

Všetko – každá situácia, ktorú v živote postretneme –  sa vraj opakuje z minulých životov. (Ak cítite moju istú výhradu, nemýlite sa.) Každé prostredie s jeho stromami, kameňmi, budovami a ľuďmi bolo súčasťou našich minulých životov. Všetko v našom živote je zrkadlo, ktoré sa nám znova a znova podsúva, aby sa zistilo, ako budeme reagovať v tomto živote – je to naša príležitosť k rastu.

No dobre… Z môjho pohľadu je veľa v našom živote “karma”, ale  nie som toho názoru, že všetko je karma. Logicky totiž v živote nula by sme boli museli vyštartovať s nejakou zásobou situácií na riešenie. Časť sme zvládli, časť nie. Tá sa presúva do budúceho života a celý proces sa opakuje. Keď sa na to pozrieme logicky, tak by z toho vychádzalo, že v každom nasledovnom živote by sme mali menej a menej situácií na riešenie a keby život nebol nič iné len “replay” týchto situácií, musel by byť náš život zakaždým kratší a kratší… a aký by bol zmysel toho všetkého? Potom by mi z toho vychádzalo, že celý ľudský život je obrovská trestnica, kde si odpykávame nejaké situácie ako myš v bludisku – kým nenájde syr, zostane hladná.

Ak vychádzame z toho, že sme tu na to, aby sa Univerzálne Vedomie cez nás oboznamovalo s hmotou (castanedovsko-maresovská teória Orla), tak potom je nezmysel hádzať nás vždy do tých istých situácií, nie? Oveľa rozumnejšie by bolo hádzať nás do čo najrozmanitejších situácií a 1. dávať nám možnosť “podrásť” a 2. naučiť sa čo najviac o čo najrozličnejších aspektoch života v hmote. (Poznámka: Môj názor o tom, že tu sme, aby sme spoznávali hmotu, sa už postupom času trochu posunul; zatiaľ ale len ten.)

Takže nehnevajte sa na mňa, ak ani naďalej nebudem ľudský život považovať za karmu a nič iné. Pretože keby som to urobila, vyvstane predo mnou otázka – ako vnikla tá pôvodná “karma”? 🙂

Všetko v našom živote je odrazom nás. Všetko, čo vidíme okolo seba, je produkt nášho pohľadu, nášho vnímania a našich emócií. A akékoľvek pocity sú vždy len naše pocity, nie pocity ľudí okolo nás. Nikto iný nás nemôže donútiť reagovať a cítiť to, čo cítime. Môžeme prstom ukázať na iných a povedať, že nás hnevajú, ale pravdou je, že naše pocity sú o nás; zrkadlá len odrážajú naše pocity späť na nás. Všetko v živote nám odzrkadľuje, ako vidíme svoj život my a ako sa v ňom prezentujeme.

V každom ľudskom styku sú zrkadlá. Čokoľvek sa nám nepáči na našom šéfovi, je vlastne odrazom niečoho, čo sa nám nepáči na nás samých. Našli sme sa v tomto vzťahu preto, lebo náš šéf a my máme byť spolu. Medzi nami dvomi existuje nejaká dynamika, ktorú treba očistiť – dynamika z minulého života. Každá situácia v našom živote obsahuje niečo, čomu sa máme hlbšie venovať. Podstatné je mať dostatok vedomia na to, aby sme sa nenechali “nacucnúť” energetickým poľom niekoho iného. Nenechať sa nacucnúť znamená nereagovať na danú životnú situáciu. Ak sa necháme nacucnúť a reagujeme na iných ľudí, naše emocionálne vzorce správania budú pokračovať donekonečna v tomto i v budúcich životoch.

Ako inak – zas mám na to iný názor… Beriem, že všetky veľké a ťažké situácie v živote sú naše karmické lekcie a že sa v nich stretávame s ľuďmi, s ktorými máme niečo nevyriešené. Ale myslím, že medzi týmito lekciami existuje čas, kedy nemáme do činenia s karmou – pokiaľ si ju nejakými nevhodnými reakciami práve nevytvárame do budúcnosti. Okrem toho: ak by všetko v našom živote bolo predurčené, tak by nemohli vznikať nové situácie – a z vlastnej skúsenosti viem, že vznikajú.

Ja to vidím tak, že naozaj každá situácia nášho života je naše potenciálne zrkadlo – ale nie preto, že tak bola naplánovaná, ale preto, že naše presvedčenia, postoje a predpoklady sa dostávajú na povrch len vtedy, keď konáme alebo nekonáme. Musíme robiť rozhodnutia, aby sa mohli prejaviť. Každé rozhodnutie je taká príležitosť – ale nie všetky príležitosti a všetci ľudia s nami nutne idú od roku 0, kedy sme prvýkrát vkĺzli do hmoty! Niektorí ľudia sú “osoby a obsadenie”, iní sú len “komparz”. A hra je vždy o nás, našich presvedčeniach, hodnotách, strachoch, túžbach a nádejách.

Ak nereagujeme a udržíme si odstup, začíname mať kontrolu sami nad sebou. Bytosť, ktorá sa má pod kontrolou, je úžasná a príťažlivá – a tak postupne máme sami seba viac a viac radi. Nepotrebujeme sa presadzovať a predvádzať, nepotrebuje nás byť vidieť a počuť; sme mierni, nenásilní a dokážeme presne oddeliť seba a situáciu, v ktorej sa nachádzame. Ak z niečoho nemáme dobrý pocit, ak sa daná situácie “necíti dobre” (smiešne spojenie, ale odo mňa ho budete počúvať stále), máme silu a možnosť vykráčať z nej.

Keď získame kontrolu nad sebou samými, vyčistíme zrkadlá, ktoré nám život natáča. A preto cieľom toltéckych bojovníkov bolo vyčistiť zrkadlo svojho života, ktoré je súčasne zrkadlom našej duše.

Každá skúsenosť, ktorú sme urobili v minulých životoch, sa nám prezentuje v tomto živote znova a znova, až kým v zrkadle nie je celkom čistá a my s ňou dokážeme v pohode žiť – to znamená, už na ňu nijako nereagujeme.

Keď sami seba máme radi a rešpektujeme, stávame sa zrkadlom lásky a rešpektu pre iných. Nachádzame mier vo všetkom, čo nám život prináša, v každom jeho okamihu. Myslím, že to je to, čomu Castaneda hovorí stratiť ľudskú formu.

Výmena energie

Všetko na svete je forma energie, ktorá má svoj vlastný lúč svetla zo Zdroja (niektorí to nazývajú Boh, ja tomu hovorím Otec alebo Všetko-čo-je).

Energetická forma ľudských bytostí má vajcovitý tvar a množstvo energie, ktoré máme, rozhoduje o veľkosti nášho energetického poľa. Čím viac energie máme, tým viac vedomia máme. Vedomie nám pomáha aktívne meniť každú udalosť v našom živote. Keď sa do toho pustíme, zväčšijeme svoje energetické pole.

Ako bojovník sa snažíme rozšíriť naše vedomie tým, že si vyberáme späť energiu, ktorú sme stratili v minulých energetických výmenách. Najčastejšie to robíme cez rekapituláciu.

V každom okamihu života si vymieňame s prostredím energiu dychom a naším konaním. Keď máme do činenia s inými ľuďmi, vymieňame si s nimi energiu dychom, silou slov a našimi skutkami. Ak sa však necháme vtiahnuť do energetického poľa niekoho iného – napríklad tým, že v styku s ním podľahneme emocionalite – strácame energiu!

Dohody

Dohody sú presvedčenia, ktoré podkladajú to, ako sa na seba pozeráme a ako o sebe zmýšľame. Obvykle ich uzatvárame v detstve, počas domestifikácie našej duše. Dostávalai sme ich vo forme slov alebo akcií. Hovoria nám, ako žiť a milovať. Poskytujú rozlíšenie na “dobré” alebo “zlé” na základe toho, čo za dobré alebo zlé považoval ten, kto s nami dohodu uzavrel (alebo kto nám ju “odovzdal”, čo býva ešte častejší prípad).

Keď raz dohodu prijmeme, ovplyvňuje, čo si myslíme, cítime a čo robíme. Okolo dohody sa vytvorí zaužívaný vzorec správania. Tento zas posilňuje správanie a vytvára po čase “filtre” – časť sveta, ktorá leží mimo našich skúseností, prestávame vnímať alebo brať na vedomie.

V tomto bode som si uvedomila, že aj Toltékovia používajú to isté trojdelenie energií ako enneagram: myslíme (yachay/mentálna), cítime (munay/emocionálna) a robíme (llankay/vôľová). S týmto delením pracujú aj anjeli, keď channelujem, hoci tých typológií v mojom mozgu môžu vyhrabať viac. Zdá sa mi, že je veľmi spoľahlivé pracovať s ním, lebo sa opakuje v rôznych učeniach.

Hlavne ženy sú v našej kultúre obeťou rôznych dohôd. Datuje sa to späť už do čias Adama a Evy:

Eva bola vytvorená z Adamovho rebra ako slúžka pre neho. Bola tiež spirituálne slabšia, konala proti prianiam Boha a nesie vinu za to, že Adam podľahol pokušeniu a bol vyhnaný z Raja. Keď dala Eva Adamovi zakázané jablko, vytvorila všetko to utrpenie, ktoré sa v Sne Planéty odvtedy udialo. Niektoré z dôhôd, ktoré ženy dostávajú týmto príbehom, sú: ženy sú slúžky mužov; keď sa v Sne stane niečo zlé, treba viniť ženy; ženy budú v živote vždy trpieť.

(Pochybujem, že starí Toltékovia sa zapodievali úvahami o Adamovi a Eve. Myslím, že táto dvojica im bola srdečne ukradnutá. To je aj môj problém s celou tou knižkou – keď sa kresťan-katolík stane bosorákom, začne sa podstata a folklór zlievať do nerozdeliteľného zlepenca. 😕 Všetci interpretujeme nové poznatky a zistenia pomocou našich starých referenčných rámcov. Ak sa referenčné rámce hodne odlišujú od “novej” reality, dochádza k skresľovaniu, angl. distortion, teda pretiahnutie a zdeformovanie pôvodných tvarov. Slovenčina na to nemá vhodné slovo, pretože “deformácia” je obsadené u Slovákov negatívne. Už to “skresľovanie” zaváňa zlým úmyslom – čo v tomto prípade nesedí, pretože úmysel si vyžaduje možnosť voľby a tu žiadnu možnosť voľby nemáme.)

Človek naberá po celý život všelijaké dohody – jeden viac, druhý menej. Tieto dohody vytvárajú emocionálne rany a ovplyvňujú naše správanie tým, že vytvárajú zabehané reakcie, tzv. vzorce správania. Reagujeme z autopilota, nie z racionálneho posúdenia situácie. A kým tieto dohody nepreskúmame a nezbavíme sa ich, budeme naše vzorce správania opakovať donekonečna a odovzdáme ich aj našim deťom a cez ne ich deťom…

Dohody sa vždy aktivujú cez zrkadlá, ktoré predstavujú iné osoby. Je to ako sklo – ak má pod sebou odrazovú vrstvu, stáva sa z neho zrkadlo. Zrkadlo odráža tak dlho, kým sa z neho odrazová vrstva nevyčistí – a potom je z neho znova priehľadné sklo, cez ktoré vidíme to, čo “tam vonku” skutočne je, a nie seba a svoje predpoklady.

Dohody plodia emócie. Vezmime si takú bežnú partnerskú hádku. Samotné hádanie sa je výmena energie dychom a silou slov. Ale hádka vznikla na základe dohôd Sna Planéty, ktorý nám hovorí, ako by taký vzťah mal vyzerať, a tým spôsobuje, že začneme mať na toho druhého isté očakávania. Keď tieto očakávania nie sú naplnené, hádame sa – vďaka domestifikácii totiž máme polarizované videnie a všeličo berieme ako vec osobnej urážky, nie ako jednoduchý fakt života.

Kedy vieme, že reagujeme z autopilota? Vtedy, keď nás kontakt s iným človekom energeticky veľmi vyčerpáva. Tá druhá osoba nás vťahuje do svojej osobnej drámy. Napríklad pri spomínanej hádke vás partner vtiahne do hádky preto, aby sa zbavil svojich nahromadených pocitov tým, že ich prenesie na vás.  Len čo vy od neho prevezmete jeho hnev, on sa začne cítiť lepšie. A ak vy máte dohodu, že žena vždy vyvažuje zlosť partnera, zareagujete z autopilota a necháe si celú jeho zlosť naložiť na plecia.

Don Juan Castanedovi raz povedal:

“Revolúcia bosorákov je v tom, že odmietajú prijať dohody, na uzatváraní ktorých sa nepodieľali. Nikto sa ma nikdy nepýtal, či súhlasím s tým, že ma bude požierať bytosť iného druhu vedomia. Moji rodičia ma jednoducho priviedli na svet, aby som podobne ako oni bol potravou – a to je celý príbeh.””

Dohody a vzťahy

Aj na úrovni vzťahov pôsobí zákon rezonancie. Hovorí, že energia, ktorá sa cíti nami priťahovaná, má veľmi podobné rany ako my, pretože energiu týchto rán vysielame do prostredia.

Keď nás niekto priťahuje, do hry vstupujú dve veci: príťažlivosť a fyzický pocit v tele ako reakcia na danú osobu. Tento fyzický pocit je ten lúč energie, ktorý je podobný nášmu (a preto rezonuje) a príťažlivosť je dôsledok zrkadla (čiže rezonancia s našimi prežitkami). Zrkadlo je forma, ktorú vidíme, výzor danej osoby, hoci aj to je energia. Existuje veľa zrkadiel – ľudí, ktorí vyrastali v podobných podmienkach a preto majú podobné energetické pole. Ale keď sa zrkadlo skombinuje s fyzickou príťažlivosťou voči niekomu, výsledok je “súzvuk duší”.

Inými slovami: priťahujeme ľudí s podobnou energiou. A ak si pritiahneme takého partnera, nakoniec čelíme presne tým istým vzorcom správania a presvedčeniam, ktoré zodpovedajú za naše vlastné rany. Budeme sa v tom podporovať a budeme to spoločne rozvíjať. Cyklus sa opakuje.

Reklamy

20 thoughts on “O zrkadlách a strácaní energie

    • Načo až tri otázniky? Jeden by bol postačil. 😀 Takto to vyzerá nie ako otázka, ale ako spochybnenie. 😉

      Ja používam “nagual”. Viem, je v tom zmätok, ale nič s tým nenarobím; “nagal” je výraz Théuna Maresa a ten je niekde z Južnej Afriky (už som to písala), kým starí Toltékovia, Castaneda, ruizovci (v tom aj Susan Greggová) a don Juan boli z Latinskej Ameriky a používali “nagual” (číta sa na-ual, ale aj to som už niekde spomínala; sorry). Villoldo pracoval u Inkov a tam zas používajú výraz “laika”.

      A teraz k otázke: čo presne sa pýtaš? Pretože aj v interpretovaní slova “nagual” existujú rozdiely. Castanedovci ho vidia ako bytosť s mimoriadnou silou, ktorá dokáže s podporou ostatných dostať svoju partiu cez smrť. Maresovci a ruizovci ho berú skôr ako “učiteľ”, majster a “laika” znamená zas skôr “šaman, liečiteľ”. Ja ako castanedovec naguala beriem ako mimoriadny energetický útvar. A s tým súvisí aj odpoveď:

      Castaneda bol aj nebol nagual. V jeho živote boli dve fázy: v prvej sa dostal do učenia k donovi Juanovi, ktorý ho videl ako “štvoritú bytosť”, ale nakoniec sa zistilo, že je len “trojitá bytosť” (chýbala mu extrémna ľavá strana) a ako taký nemohol previesť svoju družinu cez smrť, pretože nevidel. Takže mám pocit, že vedenie družiny prebrala La Gorda a Castaneda sa vrátil do L.A. a tam si vybudoval novú družinu (nie som si istá, či mala všetkých 16 ľudí, ale pozostávala z Taishe Abelar, Florindy Donner a ešte z viacerých báb, všetko je to na webe ľahko dostupné; tie, ktoré poznám ja, boli vyslovene Snívačky). A keď nastal čas prejsť, tak sa proste stratili do jedného a pokiaľ viem, našlo sa len telo jedinej osoby, o ktorej si mysleli, že by mohla patriť do jeho bosoráckej partie (a aj to sa hovorilo, že to nebol nikto z bosorákov, ale skaut, inorganická bytosť).

      Takže áno – bol nagual, a to dokonca dvojnásobný 😛 . Ale ja byť Ninou neverila by som mi ani slovo a radšej by som si všetko overila, pretože u mňa jeden nikdy nevie… pravda? 😆 Mimochodom, maresovci Castanedom tak trochu pohŕdajú. Myslím, že sa ti táto info zíde. 🙂

      Like

      • Hm, nechcem tvrdiť, že aj ja pohŕdam Castanedom … to je silné slovo, ale nie je mi sympatický. Dôvod?
        V jeho knihách stále čítam strach. Jeho vlastný strach. Mám síce prečítanú len prvú knihu a časť “Dar orla”, čo je 6. kniha, ale aj tak. V prvej by to človek ešte pochopil, veď len začínal. Ale po toľkých rokoch, čo opisuje v knihe Dar orla? … to už normálne nie je. A nemožno hovoriť ani o rešpekte pred neznámymi silami … je to obyčajný strach.
        A čo tie podvody? Tvrdí, že “magické pohyby” sú toltéckou tradíciou. Nikto iný to nepotvrdil, nikde inde sa to neobjavuje. Dokonca tí, ktorí ho poznali osobne tvrdia, že tie pohyby vytvoril sám so svojou skupinou … Načo musel tvrdiť, že je to toltécke? Ak by si dostatočne veril, tak nemá problém priznať, že to dal dokopy sám …
        Dalo by sa nájsť u neho viac kontroverzných vecí … Jednoducho vo mne on, ako osoba nevzbudzuje dôveru.

        Napriek tomu nespochybňujem to, čo prežil a napísal … a najmä, čo mu rozprával nagual Juan Matis, príp. ďalší toltécky bojovníci …

        Like

      • Miro,

        ten “strach” u Catanedu nie je strach z neznámeho, ale strach z toho, že sa mu zrúti jeho do podrobností vypiplaný mentálny model sveta, jeho pocit kontroly. Ja ho veľmi dobre chápem. Sama som dosť podobný typ a keby som bola žila v jeho dobe, bez môjho predošlého kontaktu s ezoteriou a mágiou, asi som presne taká istá alebo ešte horšia. 🙂

        To je to, čo som ti spomínala: Castanedu musíš čítať, až keď už aspoň čiastočne vieš, o čom píše… potom je to brána do celkom iného videnia sveta – a keď píšem “videnia”, myslím tým nielen oči, ale aj mozog a srdce a konanie. Mne napríklad ten jeho “strach” dnes veľmi pomáha, hoci pred tromi rokmi ma rozčuľoval natoľko, že som Castanedu celkom prestala čítať. Dokopali ma k nemu znova až anjeli, že “nastal čas”.

        A k tým “magickým prechodom”… Čoskoro prídu články od Bernadette Vigilovej k stalkingu, kde ona popisuje časť týchto toltéckych cvičení a sú zhodné s Castanedom. Kým som túto knihu nemala, tiež som si myslela, že to všetko je len Castanedova nadstavba. Ale keď sa to objavilo u Vigilovej a Miguel Ruiz jej to schválil (oni sú dosť necastanedovci), tak aspoň časť bude pôvodná. Ale je v tom veľa prvkov z čínskych bojových umení, pretože Castaneda viedol svoju družinu k aktívnemu cvičeniu bojových umení. A čo je ešte zvláštnejšie, tie isté “čchikungovské” prvky sú aj u Vigilovej, takže vzniká otázka, ako sa v dvoch tak vzdialených kultúrach mohli vyvinúť tak podobné cvičenia zamerané prakticky na to isté… 🙂

        Ja dnes Castanedu beriem ako zdroj informácií od dona Juana. Ten zvyšok je individuálne interpretovanie individuálneho vedomia, s ktorým môžem alebo nemusím súhlasiť. Súhlasím s ním vtedy, ak preň viem nájsť paralely v mojom vlastnom živote. Ak nie, beriem na vedomie a idem ďalej. Ale vravím; zmysel mi to celé začalo dávať až vtedy, keď ma posunuli z mentálnej energie do vôľovej a ty si podľa mňa ešte stále skôr mentálna energia, takže ťa pán “nagual” (tieto “tituly” sú mi na smiech) môže parádne rozčuľovať. 🙂

        U Castanedu je podstatné nečítať, ale prijať hru a hrať ju s ním, ak vieš, čo mám na mysli. 🙂

        P.S.: Skús prečítať najprv Aktívnu stranu večnosti. Tam je presne popísaný jeho proces straty kontroly a čo to s ním mentálne spravilo. Preto tomu hovorím “moja Biblia” 😆 !

        Like

  1. Heli, vlastne som ten koment ani nepísal pre teba … skôr tak všeobecne, len ako môj názor. Veď my sme si toho Castanedu medzi sebou už dávnejšie “vykonzultovali” a som si istý, že by sme dokázali ešte dlho “konzultovať” 😀 😀 😀

    zarazilo ma skôr niečo iné:
    “…a ty si podľa mňa ešte stále skor mentálna energia…” toto by ma zaujímalo, ako to myslíš … (budem hnusný, ale vôbec sa mi nechce hľadať v článkoch to vysvetlenie… viem že niekde to je .. 😀 )
    Totiž akurát včera som diskutoval o vôlovej energii. Ale asi si to trochu pletiem s “mužským” a “ženským” princípom, lebo pre mňa “mužský je vôlová a “ženský” je tvorivá … a musia byť v rovnováhe … ale asi je to iné, ako to myslíš ty, s tými – mentál, vôľa, emócia …
    Ako to teda je?

    Like

    • Miro, špeciálne pre teba 😀 som dala nový článok. Je naplánovaný až na 31.7., ale keďže máš otázku dnes, tak si ho prečítaj dnes (a potom mi daj vedieť, že ho môžem znova zo stránky dať dole).

      Článok je chránený heslom. Heslo nájdeš cez obrázok istého okrídleného koňa, je písané bez diakritiky a ako jedno slovo. Snáď to tvoja mentálna energia zvládne 😀 … Verím v teba! 🙂

      A nie, nemá to veľa spoločného s jin a jang. Každá z týchto troch energií má svoj vlastný jin a jang a ešte aj bod popretia 🙂 (to len preto, aby to nebolo celkom jednoduché). Čokoľvek budeš mať k tomu, dodiskutujeme u daného zaheslovaného článku, dobre?

      Like

  2. Helar,
    ďakujem za odpoveď.

    “Mimochodom, maresovci Castanedom tak trochu pohŕdajú. Myslím, že sa ti táto info zíde“
    S týmto však nesúhlasím. Hovorila si s niekým z maresovcov, alebo to Théun niekde takto vyjadruje? Ak hej, tak prosím o link, rada si to pozriem. Mares ide cestou srdca a cestou slobody, kým Castaneda cestou šamanizmu a bosoráctva a podľa Maresa je v tom rozdiel. Jana73 už na to tiež poukazovala, Théun nie je bosorák, ale to ešte neznamená, že Castanedu odsudzuje.

    “tieto “tituly” sú mi na smiech“
    Nagal je duchovne vyspelý človek a ak pohŕdaš ním, nezosmiešňuješ tým aj ostatných duchovne vyspelých ľudí?

    Like

    • Titul Ing. sa dáva vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, u ktorých by malo byť normálne, že používajú mozog. Ale poviem ti, stretol som sa aj s takými ľuďmi, pri ktorých sa pre zmenu môj mozog “zapiekol” 😀 😀 😀 Myslím, že vtedy som prežíval tie krátke okamihy absolútnej bezmyšlienkovosti, a len otvorenými ústami žasol nad tým, čo som videl/počul …
      Titul je len slovo … 😉

      Like

    • Nina,

      “Hovorila si s niekým z maresovcov, alebo to Théun niekde takto vyjadruje?” Yesss! Pohľadám a pošlem (alebo skopírujem, pretože to pravdepodobne bude z knihy). Ale chvíľku to potrvá, už si nepamätám, kde to bolo. Ale ak to bolo, tak to mám odložené. 🙂

      Po tom rozhovore s Janou73 som sa just šla pozrieť na web na Maresa (bude to v niektorom z budúcich článkov) a zistila som, že za posledné 3-4 roky sa značne posunul smerom k New Age. Dobre, je to jeho voľba. Som vďačná za jeho staršie knihy; tie nové si už tým pádom kupovať nemusím. Takže Jana73 má plnú pravdu, ak ho radí k ruizovskému ponímaniu toltéckeho učenia. No a ja nie som ruizovec (a teda už ani maresovec), ale castanedovec. A nič iné o sebe ani netvrdím.

      A teraz malá poučka: “tie tituly sú mi na smiech” nehovorí nič o tituloch, ale o tom, ako ich ja vnímam. Máš problém s tým, že ich vnímam inak ako ty? 🙂 Alebo by si niekde v mojej odpovedi dokázala nájsť vyjadrenie, že nagual nie je duchovne vyspelý človek? Že nagualmi pohŕdam? Poprosím ťa, nevkladaj do mojich slov úmysel, ktorý v nich nebol.

      Ale vieš čo? Trochu to obráťme – prečo si si do mojich slov vinterpretovala pohŕdanie nagualmi a zosmiešňovanie ostatných vyspelých ľudí? 🙂 Čo v tvojom vnímaní mňa ťa vedie k tomuto úsudku? Na to by som si fakt poprosila odpovedať. Prečo, to už asi tušíš: každé vinterpretovávanie vecí do slov niekoho iného totiž nie je výpoveď o ňom, ale o tebe a tvojom videní danej osoby. Prepáč, ako to neznie nežne alebo ohľaduplne – ale najväčší priateľ je ten, čo mi nemaže med okolo úst. Keď vidím niečo, čo ty možno nevidíš, upozorním ťa na to – jeden jediný raz. Či s tým chceš niečo urobiť, je už len tvoja voľba. Nechcem, aby si bola taková-a-maková, pokiaľ to nechceš ty sama.

      Like

  3. A ešte k titulom: výťah z Tales of Power, čítala som to práve dnes ráno :-)…

    “Pokora bojovníka nie je pokora obyčajného, závislého človeka. Bojovník neskláňa svoju hlavu pred nikým, ale súčasne nedovoľuje nikomu skláňať hlavu pred ním. Závislý človek naopak padá na kolená na pokyn a škrabe podlahu pre každého, koho považuje za vyššieho ako je on sám; ale súčasne očakáva, že niekto bude nižšie ako on a že bude škrabať podlahu pre neho. Preto som ti dnes dopoludnia povedal, že neviem, ako sa cítia majstri. Poznám len pokoru bojovníka a tá mi nikdy nedovolí byť niečím majstrom.”

    Páni, mne sa to tak páči, že to idem dať ako článok… 😀

    Like

  4. “Pohľadám a pošlem (alebo skopírujem, pretože to pravdepodobne bude z knihy). Ale chvíľku to potrvá, už si nepamätám, kde to bolo. Ale ak to bolo, tak to mám odložené. :-)”
    Ok, rada počkám na dôkazy 😀

    “Po tom rozhovore s Janou73 som sa just šla pozrieť na web na Maresa (bude to v niektorom z budúcich článkov) a zistila som, že za posledné 3-4 roky sa značne posunul smerom k New Age. Dobre, je to jeho voľba.”

    Ak niečo takéto tvrdím, tak mám na to dôkazy. Máš ich k dispozícii?

    “Som vďačná za jeho staršie knihy; tie nové si už tým pádom kupovať nemusím.”
    Prvé vydania všetkých doteraz jeho vydaných kníh boli nasledovné:
    Théun Mares 1995 – Return of the Warriors

    Théun Mares 1997- Cry of the Eagle

    Théun Mares 1999 – This Darned Elusive Happiness; The Quest for Maleness; Unveil the
    Mysteries of the Female

    Théun Mares 1998 – The Mists of Dragon Lore

    Théun Mares 2002 – Shadows of Wolf Fire

    Théun Mares 2006 – The Book of Aphorisms
    ešte je tu ďalšia o numerológii, ale tú neuvádzam 🙂

    Takže aké staršie knihy máš teda na mysli, keď tá, ktorú uvádzaš, ako že si ju jedinú celú prečítala /helar hovorí: Júl 11, 2010 o 5:41 pm To, čo som doteraz čítala vo Shadow of Wolf Fire/ bola vydaná ako jedna z posledných, potom bola už iba kniha aforizmov. Ani ten časový harmonogram potom akosi nesedí s vyjadrením o New Age.
    Ďalšie vyjadrenie iného významu ako toto ,,že za posledné 3-4 roky sa značne posunul smerom k New Age. Dobre, je to jeho voľba.”, je uvedené v slovenskej verzii „Return of the Warriors“ str.49 dole až 50 hore (v prípade potreby poskytnem aj anglický výňatok tejto pasáže).

    „Takže Jana73 má plnú pravdu, ak ho radí k ruizovskému ponímaniu toltéckeho učenia. No a ja nie som ruizovec (a teda už ani maresovec), ale castanedovec.“
    Áno, súhlasím, si castanedovec. A aj preto súhlasím s tým, že vôbec nejde o bosoráctvo, ako to spájaš (Castaneda-Mares).

    “A teraz malá poučka: “tie tituly sú mi na smiech” nehovorí nič o tituloch, ale o tom, ako ich ja vnímam. Máš problém s tým, že ich vnímam inak ako ty? 🙂 Alebo by si niekde v mojej odpovedi dokázala nájsť vyjadrenie, že nagual nie je duchovne vyspelý človek? Že nagualmi pohŕdam? Poprosím ťa, nevkladaj do mojich slov úmysel, ktorý v nich nebol.

    Ale vieš čo? Trochu to obráťme – prečo si si do mojich slov vinterpretovala pohŕdanie nagualmi a zosmiešňovanie ostatných vyspelých ľudí? 🙂 Čo v tvojom vnímaní mňa ťa vedie k tomuto úsudku? Na to by som si fakt poprosila odpovedať. Prečo, to už asi tušíš: každé vinterpretovávanie vecí do slov niekoho iného totiž nie je výpoveď o ňom, ale o tebe a tvojom videní danej osoby. Prepáč, ako to neznie nežne alebo ohľaduplne – ale najväčší priateľ je ten, čo mi nemaže med okolo úst. Keď vidím niečo, čo ty možno nevidíš, upozorním ťa na to – jeden jediný raz. Či s tým chceš niečo urobiť, je už len tvoja voľba. Nechcem, aby si bola taková-a-maková, pokiaľ to nechceš ty sama.”

    Stalking/Zkradlá… 😀

    Like

  5. Dobre, Nina… jak je libo.

    Idem od konca. Tvoj posledný komentár je “stalking/zrkadlá”. To som už kedysi počula – od niekdajšieho “Auríka” (a to rozhodne nebol stalker). Keď nemal iné zdôvodnenie pre svoje správanie, tak vinu zaň prostredníctvom tejto formulky presunul na niekoho iného… Už vtedy som sa dobre bavila. A budem sa aj teraz, keď na teba použijem svoje názvoslovie:

    “rada počkám na dôkazy” a “Ak niečo takéto tvrdím, tak mám na to dôkazy. Máš ich k dispozícii?” Dôkazy, dôkazy… 🙂 Sudca.

    Prečo si myslíš, že práve ty si taká dôležitá, aby ti hocikto poskytoval hocijaké dôkazy? Môj názor je môj názor – a to aj vtedy, ak sa ti nehodí. Čo som prisľúbila (toho Maresa a jeho vyjadrenie na adresu Castanedu), to dodržím, s tým obmedzením, čo som napísala. Potrebujem na to čas. A všetky ostatné “dôkazy”… sorry, slečna Sudca, nebudú sa konať. Ty si mi tiež nedala odpoveď na moju otázku. Alebo pre teba platia iné pravidlá ako pre mňa? A prečo? 🙂

    Mám pre teba článok. Nevedela som, že bude pre teba, ale no dobre… Ak si počkáš do 20.7., dočkáš sa.

    Ak ťa úprimne zaujíma, ktoré Maresove knihy boli pre mňa tie podstatné, tak Return of the Warriors (to je tá, ktorú mám prečítanú kompletne 🙂 ), Cry of the Eagle, Shadow of Wolf Fire a Mists of Dragon Lore. A je rozdiel medzi “mať prečítané” a “niečo čítať”. Tie ostatné knihy okrem Return spadajú do tej druhej kategórie. 🙂

    Ten zvyšok si ušetrím. Obávam sa, že o ľudskej psychike viem predsa len trochu viac ako ty. Viem, čo hovorím – a neposkytnem ti na to dôkaz. Pre mňa nie si dôležitá. A už ani ja pre teba – aj o tom tu bude článok. Tiež som nevedela, pre koho bude, keď som ho písala. 🙂

    A ešte raz k tomu stalkovaniu: ktorá úroveň stalkera (teda prepáč, “stopára”) si? Družina Jaguára alebo družina Orla? 🙂 Alebo len používaš terminológiu? Vieš, odborník totiž vidí veci, o ktorých si obyčajný človek myslí, že ich úspešne skrýva… 🙂 (Sorry, je to nechutný odpis, ale toto som si nedokázala ušetriť. Zas až taká dobrá nie som. 😛 )

    Like

  6. “Idem od konca. Tvoj posledný komentár je “stalking/zrkadlá”. To som už kedysi počula – od niekdajšieho “Auríka” (a to rozhodne nebol stalker). Keď nemal iné zdôvodnenie pre svoje správanie, tak vinu zaň prostredníctvom tejto formulky presunul na niekoho iného… Už vtedy som sa dobre bavila. A budem sa aj teraz, keď na teba použijem svoje názvoslovie:”

    Nijaká spojitosť s našou doterajšou komunikáciou – vina, ako si sa dobre bavila – toto tu neriešime. A už vôbec nie to, že hovoríme o niekom treťom, kto do tohto nepatrí. Ďalej nekomentujem.

    ““rada počkám na dôkazy” a “Ak niečo takéto tvrdím, tak mám na to dôkazy. Máš ich k dispozícii?” Dôkazy, dôkazy… 🙂 Sudca. ”

    Dôkazy a ich „požadovanie“ z mojej strany sa týkaju tvojich vyjadreni o tom, ako maresovci tak trochu pohŕdajú Castanedom + o New Age a tvojom vyjadrení, že ide Mares cestou, „New Age“. Poskytnem ešte jeden dôkaz o tom, že čo píšeš o „maresovci trošku pohŕdajú Castanedom“, nie je pravda. Je to hneď v úvode knihy Return of the Warriors, kde Théun Mares dokonca píše o súhlase Toltékov pre Castanedu, aby svoje knihy mohol zverejniť a píše a vyjadruje sa úplne inak na jeho adresu, takže prekrúcaš. Sudca tu nie je nik, iba ak fakty z knihy.

    “Prečo si myslíš, že práve ty si taká dôležitá, aby ti hocikto poskytoval hocijaké dôkazy? Môj názor je môj názor – a to aj vtedy, ak sa ti nehodí. Čo som prisľúbila (toho Maresa a jeho vyjadrenie na adresu Castanedu), to dodržím, s tým obmedzením, čo som napísala. Potrebujem na to čas. A všetky ostatné “dôkazy”… sorry, slečna Sudca, nebudú sa konať. Ty si mi tiež nedala odpoveď na moju otázku. Alebo pre teba platia iné pravidlá ako pre mňa? A prečo? 🙂 ”

    Opakovane sa odvolávam na knihu. K ostatnému v zmysle „nebudú sa konať ostatné dôkazy“ … na toto sa nedá nič povedať, pretože už samotné tvoje vyjadrenia a štýl hovoria za všetko 😉 A roky vydávania kníh hovoria tiež jasnou rečou k tomu, čo si písala o „starších knihách“. A nevidím dôvod načo je potrebné zachádzať do vyjadrení „Prečo si myslíš, že práve ty si taká dôležitá, aby ti hocikto poskytoval hocijaké dôkazy?“ Opäť to nemá nič spoločné s reálnymi faktami z kníh.

    “Ak ťa úprimne zaujíma, ktoré Maresove knihy boli pre mňa tie podstatné, tak Return of the Warriors (to je tá, ktorú mám prečítanú kompletne 🙂 ), Cry of the Eagle, Shadow of Wolf Fire a Mists of Dragon Lore.”

    Mňa to nemá prečo zaujímať, len som reagovala na tvoje vyjadrenie.

    “Ten zvyšok si ušetrím. Obávam sa, že o ľudskej psychike viem predsa len trochu viac ako ty. Viem, čo hovorím – a neposkytnem ti na to dôkaz. Pre mňa nie si dôležitá”

    Tieto vyjadrenia hovoria o autorovi týchto slov viac než dosť :D, nemám dôvod a potrebu sa k tomu vyjadrovať 🙂

    “A ešte raz k tomu stalkovaniu: ktorá úroveň stalkera (teda prepáč, “stopára”) si? Družina Jaguára alebo družina Orla? 🙂 Alebo len používaš terminológiu? Vieš, odborník totiž vidí veci, o ktorých si obyčajný človek myslí, že ich úspešne skrýva”

    Toto zas nemá nič spoločné s tým, čo sme preberali. Je zaujímavé, že sa vyberajú nové veci, keď sa vyhýba tým, ktoré sme doteraz preberali, ale za to sa poukáže na bezvýznamnosť.

    A odpovede na otázky, ktoré si si vyžiadala:
    “A teraz malá poučka: “tie tituly sú mi na smiech” nehovorí nič o tituloch, ale o tom, ako ich ja vnímam. Máš problém s tým, že ich vnímam inak ako ty? Alebo by si niekde v mojej odpovedi dokázala nájsť vyjadrenie, že nagual nie je duchovne vyspelý človek? Že nagualmi pohŕdam? Poprosím ťa, nevkladaj do mojich slov úmysel, ktorý v nich nebol.
    Ale vieš čo? Trochu to obráťme – prečo si si do mojich slov vinterpretovala pohŕdanie nagualmi a zosmiešňovanie ostatných vyspelých ľudí? Čo v tvojom vnímaní mňa ťa vedie k tomuto úsudku? Na to by som si fakt poprosila odpovedať. Prečo, to už asi tušíš: každé vinterpretovávanie vecí do slov niekoho iného totiž nie je výpoveď o ňom, ale o tebe a tvojom videní danej osoby. Prepáč, ako to neznie nežne alebo ohľaduplne – ale najväčší priateľ je ten, čo mi nemaže med okolo úst. Keď vidím niečo, čo ty možno nevidíš, upozorním ťa na to – jeden jediný raz. Či s tým chceš niečo urobiť, je už len tvoja voľba. Nechcem, aby si bola taková-a-maková, pokiaľ to nechceš ty sama.”

    Keďže sa opakuješ vo veci „titul“ a „pán“, je to spolu zodpovedané.
    K spojeniu si „titulu a zosmiešňovania a že nagual nie je vyspelý človek“ ma viedlo toto tvoje vyjadrenie : „takže ťa pán “nagual” (tieto “tituly” sú mi na smiech) môže parádne rozčuľovať. “ – konkrétne slovo „pán“ a potom to v zátvorke, v spojitosti s osobou ako takou, teda s konkrétnou, keďže sme hovorili o Castanedovi, Matusovi a Maresovi ako nagualoch.
    „ Máš problém s tým, že ich vnímam inak ako ty?“ – nie, nemám, kľudne si ešte raz prečítaj dôvod reagovania v úvode tohto odstavca. Aj tak je to tvoje vnímanie (sama píšeš), nie vnímanie tých, ktorí o tom asi majú viac čo povedať (Toltéci). A aj preto som sa pýtala či je Castaneda nagual.

    Like

    • Nina,

      čo som ti mala povedať, to som ti povedala. Citát z Castanedu (aj o tom tu bude článok 🙂 ): “Je jedno, čo prezradíš a čo si necháš pre seba. Všetko, čo robíme, všetko, čo sme, spočíva na našej osobnej sile. Ak jej máme dostatok, jediné slovo nám dokáže zmeniť celý náš život. Ale ak nemáme dostatok osobnej sily, možno nám vyjaviť čo aj ten najúžasnejší poznatok a u nás to nespôsobí vôbec nič.” Moja úloha skončila. 🙂

      Ale som rada, že si aspoň zaujala jednoznačnejšie stanovisko, nie to večné “byť pekný na všetky strany”. Klobúk dole. Mám rada, keď sú fronty jasné. A musím pochváliť vašu dnešnú koordináciu s Janou… 🙂 Tomu sa povie tímová spolupráca! 😆 Dnešný stalking bol pre mňa dosť zábavný. 🙂 Už chápeš, prečo som sa ťa pýtala, ktorá úroveň stalkingu si? 🙂

      A tým moja úloha už naozaj končí. Aspoň v tvojom prípade. Držím ti palce. 🙂

      Like

  7. dobry vecer:)
    ja by som sa chcela spytat..ako sa da zistit ci ste nova alebo uz starsia dusa?
    da sa to nejak vycitat z ludskych pocitov?:)
    ak tu je niekde o tom clanok tak ma tam prosim prosim navigujte lebo to neviem nikde najst:/
    dakujem:)

    Like

    • Vanda mne to potvrdilo viac vecí, jednak mi robila astroporadenstvo Lucka podla dátumu narodenia, ozaj to stojí za to http://lobonya.wordpress.com/
      a čítala vo mne ako v otvorenej knihe a pritom sme sa nepoznali. Cestami do svojho vnútra a spoznávanie samej seba, ale to je dlhá cesta. Najjednoduchšie to budeš mať s tým astrorozborom. Dozvieš sa prečo si taká a možno ti odpovie aj na to čo ťa tahá do astrálu. 😆

      Like

      • anitraM:))
        uz som to nezazila dva dni:/ predtym to bolo bud kazdy den alebo kazdy druhy:/ bojim sa ze astral u mna touto cestou skoncil lebo posledny krat osm si povedala ze nechcem ist von pretoze som mala neuveritelny pocit strachu neviem vobec z coho predtym to take nebolo lebo som vedela co sa deje:/ myslis ze by to mohlo skoncit? ked som to sama odmietla od strachu?:/ak ano tak ma to velmi mrzi..pretoze sa neviem dostatocne uvolnit aby som zazila astral aj inou cestou:/
        idem pozriett:) dakujem
        vies zaujimalo by ma ci som tu uz dlho..
        pretoze mam take divne pocity..furt som citila ze mi nieco chyba a citila som sa tak sama proste ani ludia mi nestacia ..nechapala som co mi chyba..a potom sa to stalo..ako by mi niekto chcel pomoct a vyplnilo sa take miestecko malinke vo mne..ako keby som konecne nasla nieco ak chcem ist lebo ja som velmi nestastna a nespokojna pri tom sa mi nic hrozne nedeje ale nie osm tu spokojna proste..a niekde osm citala ze starsie duse su take podobne tak idem zistovat.:)
        dakuejm

        Like

      • síce troška po funuse, ale tak možno sa ešte niečo dozviem, totiž ma nie dávno tiež celkom zaujímalo..mne raz bolo vyrátané z dátumu narodenia, že som nová duša, podľa toho ako sa správam a vnímam veci si tým nie som celkom istá, ale ktovie, možno mám o nových a starých dušiach mylné info…pocit “chcem ísť domov” ma sprevádza od detstva, svojho času som si myslela, že ma naši adoptovali, ľudí som skôr ako dieťa skúmala, než by som preberala všetko čo prišlo, okrem toho som sa s “niekým” svojho času po večeroch rozprávala. Ten mi inak povedal aj o akejsi kópii našej zeme a viacerých nazvime to bohoch (škoda, že si viacej nepamätám). Vtedy som tomu nerozumela, pred asi týždňom som prečítala knihu od Michaela Newtona osudy duší, kde “stará” duša hovorila presne o tom istom (o zemi, kde sa chodíme učiť, ktorá je jednoduchšia ako naša, o majstroch, ktorí budú asi pod zdrojom)…sranda, že som knihu čítala prvý krát v živote. od našich rozhovorov už ubehlo vyše 10 rokov….hm nechajme tak, či považujem všetky info z knihy za pravdivé, ale ktovie, musím zažiť a uvidíme 😀 no to len k tým vekom duší…nakoniec pre čo je vlastne podstatné, či človek je stará alebo nová..asi to ale aj tak skúsim zistiť cez to sebapoznávanie, tak si tým aspoň budem môcť byť relatívne istá. Minimálne raz to zistím asi určite..po smrti 🙂

        Like

  8. Vanda do astrálu sa môžeš kedykolvek vrátiť, teraz si nebola pripravená a tvoje podvedomie si to uvedomilo. Všetko chce čas. To čo cítiš, som cítila a ja, teda stále citim. Mám neuplnú inkarnáciu a to je zreme ten dôvod, kedy sa cítim polovičná. Skús sa ozvať Lucke dozvieš sa to. Pekný večer Vanda.

    Like

    • ale ja ten astral v obec neviem ovladat ono to pride same od seba..tak neviem ci sa tam budem vediet sama vratit
      no dobre ukludnila si ma trosku..dakujem opat:)
      napisala som jej :))

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s