Niekedy v živote nastane obdobie, v ktorom ako keby sa všetko proti nám spiklo. Nič sa nám nedarí, pred nami sa kopia problémy a my si nevieme nájsť cestu von z nich. Takéto cykly sú v živote pomerne bežné. Najčastejšie sa v ich začiatkoch skrýva nejaká maličkosť, ktorá nás dočasne “vyhodila” z koľají. Prenesieme sa cez ňu, ale niekde naštrbila naše sebavnímanie – buď nás neúspech urazil alebo pohanil. A k slovu sa dostáva ego…

Všimli ste si? Tak “urazil” ako aj “pohanil” sú posudzovačné slová, ktoré sa opierajú o naše sebavnímanie a situáciu, v ktorej toto sebavnímanie utrpelo. Miesto toho, aby sme pripustili, že naše “ja” má viac stránok ako len tie víťazné a že sme to práve úspešne dali svetu najavo, začneme unikať následkom tohoto poznania – najčastejšie tak, že robíme ešte viac toho, čo sme robili predtým: prefarbujeme veci, preinterpretovávame ich a tvárime sa, že “všetko bolo inak” a “to bola náhoda”.

Len čo umožníme nášmu egu, aby zaujímalo postoje k tomu, čo sa práve stalo, dostávame sa pod jeho kontrolu. Už nevidíme vec ako nekonečné spektrum rôznych odtieňov sivej, ale ju vnímame čierno-bielo, čím silne znižujeme našu možnosť riešiť ju! Egu totiž neprekáža, že sa situácia nevyrieši – jemu prekáža, ak nie je “dokonalé“.

Niekedy ho zachytíme v zárodku, povieme mu “neblbni, o nič predsa nejde” – ale niekde vnútri nás to škrie. Vtedy nastáva bod zlomu v našom “šťastí” – doteraz sme zbierali červené body (=úspechy) a odrazu začíname zbierať čierne body (=neúspechy, prehliadnutia, sklamania). Možnože v našom živote sa prelínajú dobré situácie s tými zlými rovnako ako predtým – ale kým predtým sme vnímali hlavne tie dobré, teraz vnímame predovšetkým tie zlé. A len čo naše podvedomie pochopí, že “dnes vyhľadáva priekaky”, tak nám ich začne prinášať, pretože nás má rado a chce nám dopriať čo najviac toho, čo práve vyhľadávame 😛 …

Naše ego s nami hrá ešte jednu nevedomú hru – tvári sa, že je najlepšie, najmúdrejšie a najschopnejšie všetko posúdiť. Na to si vybuduje sadu postupov, ktoré v priebehu života s väčším alebo menším úspechom uplatňuje. Keď sa dostane do situácie, ktorá je zdanlivo nad jeho schopnosťami (teda nedá sa riešiť pomocou obvyklých postupov), je to spochybnenie jeho dokonalosti – a to v ňom vyvoláva kŕč, v ktorom nie je schopné venovať sa riešeniu situácie, ale si musí najprv pofúkať svoje boľavé miestočko.

Ak sme spadli do podobného stavu, teda ak nevidíme východisko, hromadia sa pred nami problémy alebo zbierame čierne body, je na čase priznať si, že niektoré situácie nevieme vyriešiť len svojou vlastnou vôľou a nasadením. Nie je to hanba ani poníženie – je to len fakt. Potrebujeme sa k tomu postaviť ako k faktu. Naša duša je izolovaná a potrebuje dodatočnú podporu a energiu. Je čas spojiť sa s dušami spriaznenými – s tými, ktorí nás skutočne poznajú, majú radi a vážia si nás.

Kamarát mi rozprával o počítačovom programátorovi, ktorý si nevedel rady a vysedával dlho po večeroch v práci nad výpismi kódov. Lámal si hlavu, hľadal chybu – a čakal na upratovačku. Teta upratovačka prišla, pán profesor ju zavolal do kancelárie, ponúkol jej kávu a začal jej vysvetľovať problém. Než dohovoril, veci sa mu v hlave pospájali a našiel východisko. On bol šťastný, že mal východisko, teta upratovačka dostala kávičku a pozornosť od “pána profesora” a mala pocit, že bola dôležitá… Bolo to veľmi produktívne priateľstvo!

A tak aj my, keď sa zacyklíme v našom myslení, mali by sme si nájsť niekoho, komu veci vyrozprávame. Jednak sa nám kdečo v hlave vyjasní (vypovedané veci neznejú tak hrozne ako nevyslovené veci), jednak získame iný uhol pohľadu a získame aj pocit, že nie sme na všetko sami – dobijeme si našu “baterku”. Kontakt s blízkymi ľuďmi nám totiž ukáže, ža hoci sa nám práve nedarí, nijako to neznižuje našu hodnotu v ich očiach.

Sadnime si spolu s našimi blízkymi.  Či už potrebujeme, aby nás vypočuli a poradili, alebo len aby nás rozptýlili a odviedli pozornosť od súčasných problémov, uvoľnime sa a vytvorme si priestor na spoločný čas s našimi blízkymi. Tento čas strávený s dušami spriaznenými  nám umožní rozpamätať sa, čo je v danom okamihu pre nás dôležité, a ich podpora je nesmierne dôležitá pre náš úspech.

Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj