Svet je ako cibuľa
Jedna z vecí, ktoré nás čakajú na Ceste Drakov, je rozvíjanie svojho podvedomého spojenia so zvyškom energetického sveta v jeho rôznych vrstvách/úrovniach. Ale najprv k tým vrstvám: Mne samej bolo dosť dlho nejasné, ako to vlastne s tým energetickým svetom vyzerá a prečo máme toľko rôznych “tiel” – astrálne, éterické, kauzálne a čojaviemakéešte… Až potom som jedného dňa u Castanedu objavila jedno prirovnanie, ktoré mi hodne pomohlo. Castaneda opisuje energetický svet ako cibuľu. Každá energetická vrstva je jedna šupinka cibule. Obyčajní ľudia vnímajú len tú šupinku cibule, v ktorej sú zakotvení cez svoje fyzické telo a jeho príslušný kotviaci bod. Bosoráci dokážu vnímať viacero šupiniek cibule. Tie najbližšie k našej “fyzickej” sú nám najľahšie prístupné, ale existujú i “šupinky”, ktoré sú nám také vzdialené, že nám pre ne celkom chýba pojmový aparát… Castaneda tvrdí, že v týchto šupinkách sa skrýva naša nesmrteľnosť – ak dokážeme svoj kotviaci bod premiestniť až tam, unikáme so svojím energetickým telom (čo je akoby plne funkčná kópia nášho fyzického tela) z priestoru, v ktorom sú priestor a čas (a tým aj smrť) platné veličiny.
Zatiaľ mu môžem len veriť. Pred chorobou som už mala pomerne funkčné energetické telo, pohybovala som sa vôľou tak v priestore, ako aj v čase – ale to som ešte nečítala Castanedu a tak som si neoverovala, kam až mimo fyzického sveta dokážem zájsť. Po chemoterapii začínam z nuly (a nejde to ľahko) a tak síce teóriu už poznám, ale zas mi chýba schopnosť overiť ju. 😛 Smola…
A teraz intuícia
Intuícia je náš obvyklý kanál, ktorým “sťahujeme” informácie z energetickej matice (teda z fyzickej i ostatných “šupiniek” cibule). Všetci sa s ňou rodíme, ale nemáme ju rovnako vyvinutú. Ja sama som pomerne intuitívny človek, ale môj vnútorný monológ intuíciu po dlhé roky prehlušoval. Robil to dokonca do tej miery, že som mala “záblesk” poznania – a v najbližšej chvíli som ho zabudla, lebo sa okamžite rozbehol vnútorný monológ. To znamená, že so silným vnútorným monológom nie sme optimálne nastavení na využívanie intuície. Aby sme vnútorný monológ umlčali, potrebujeme sa najprv zbaviť pocitu vlastnej dôležitosti, pocitu zviazanosti s “egom” – a popri tom trénovať svoje “intuitívne svalstvo”.
A čo to je, tá intuícia? Intuícia je, keď vieme, ale nevieme, ako vieme, hovorí Nancy Rosanoffová (a veľa vecí v tejto kapitole je priamo od nej). Popisuje to na príklade z vlastného života: Presťahovali sa s manželom z mesta na vidiek. Vzali so sebou aj svojho mestského psa, poľovné plemeno. A pes len čo pišiel na vidiek, začal naháňať a dláviť susedovie sliepky. Susedia naliehali, aby ho odstrelili, ale Rosanoffovci si vyprosili dva týždne, aby ho odvykli loviť. To sa im, prirodzene, nepodarilo… A tesne pred vypršaním tvoch týždňov zrazu Nancy napadlo “daj mu zvonček”. Nikdy predtým nepočula o tom, že by takto odvykali psov loviť – ale urobila to a sliepky psa počuli, utiekli a jeho prestalo baviť loviť ich… Tak to je intuícia.
Tri typy intuície
Intuícia je pre každého človeka individuálna. Prejavuje sa tromi spôsobmi: cez obrazy a symboly, cez emocionálne pocity (emócie) a cez fyzické pocity. Pretože nie je zrovna logická alebo pomenovateľná, musíme sa naučiť vnímať spôsob, akým s nami komunikuje, ak chceme počuť, čo nám hovorí.
Od prírody existujú tri hlavné typy intuície: mentálna, emocionálna a kinestetická (teda fyzická, telesná).
Ak je naša intuícia mentálneho charakteru, vnímame ju ako istý druh myšlienok. Je to maskulínna, cieľovo-orientovaná intuícia, ktorá sa často prejavuje v biznise a pri konštruktérskych činnostiach. Má podobu náhleho a neodbytného nápadu, uvedomenia si. Mentálne intuitívni ľudia si často myslia, že si vymýšľajú, keď k nim hovorí intuícia. Napríklad mávajú problémy pri vizualizačných cvičeniach, pretože majú často pocit, že veci nevizualizujú, ale si “vymýšľajú”, že to tak je.
Druhý typ intuície je emocionálna intuícia – takíto ľudia cítia, čo im intuícia hovorí. Je to tradičná “ženská” intuícia, nejasná, len letmý pocit, že niečo je/nie je v poriadku. Emocionálne intuitívni ľudia napríklad často na seba preberajú pocity iných (tzv. empatia) – preberajú ich zronenosť alebo radosť, a to celkom bezdôvodne, len tým, že sú v ich spoločnosti. Často vedia už pri vstupe do miestnosti, ako sa tam ľudia cítia a aká je atmosféra. Rozhodujú sa na základe toho, ako sa v danom okamihu cítia.
Tretia intuícia je kinestetického charakteru. Takíto ľudia majú fyzické pocity, ktoré im sprostredkujú informácie (napr. mravčenie v bruchu, búšenie srdca, divný pocit v žalúdku, mrazenie v chrbte). Pri intuitívnych zábleskoch sú “v pohode” alebo “v nepohode”.
Väčšina ľudí kombinuje spomínané tri typy, pričom jeden u nich mierne prevažuje. Všetci môžu intuíciu vnímať cez videnie, cítenie alebo fyzické pocity, hoci mentálni intuitívci bývajú väčšinou vizuálni alebo fyzicky pocitoví, kinestetickí intuitívci bývajú fyzicky pocitoví a cítiaci a emocionálni využívajú všetky tri kanály.
Aký typ intuitívca sme?
V nasledovnom sa nachádza text “vizualizácie”, ktorý si nahovorte na pásku a pustite si ho, prípadne požiadajte niekoho, aby vám ho čítal. Hovorte pomaly. Nájdite si nerušené miesto a pohodlne sa usaďte (odporúča sa neležať pri tomto cvičení). Môžete si v pozadí pustiť relaxačnú hudbu a počúvajte tento text:
Predstavte si, že idete po ulici – hocijakej ulici. Všimnite si, aký je deň, aké je počasie, ktoré ročné obdobie je. Vnímajte čo možno najviac podrobností o ulici, o dni a o tom, čo sa deje navôkol vás. Ako sa cítite, keď idete po tej ulici? Počujete premávku? Deje sa niečo naokolo?
Ako tak idete, všimnete si vpredu pred vami supermarket. Choďte k nemu, Zataňte pred ním a obzrite si ho. Ako vyzerá? Čo vidíte?
Vojdite dovnútra a choďte do oddelenia s ovocím a zeleninou. Nájdite pult s citrusovými plodmi. Vedľa sena ležia citróny a pomaranče. Vezmite do ruky jeden pomaranč – poťažkajte ho, uvedomujte si jeho váhu, jeho farbu, jeho povrch, jeho pružnosť.
Začnite pomaranč lúpať a všímajte si, ako vyzerá jeho šupka zvnútra. Už cítite aj jeho vôňu. Pokračujte v lúpaní, až kým pomaranč nie je celkom olúpaný.
Teraz pomaranč rozdeľte na časti. Odlúpnite jeden mesiačik a vložte si ho do úst. Zahryznite doňho a požuvajte ho. Ako chutná? Cítite, ako vám jeho šťava steká do hrdla; prehltnite ju. Je to príjemný pocit? Zjedzte toľko pomaranča, na koľko máte chuť.
Keď dojete pomaranč, prejdite k citrónom. Vezmite jeden do ruky, poťažkajte ho, cíťte jeho váhu, vnímajte jeho farbu a povrch šupky. Nájdite nôž a odrežte z citróna kúsok. Teraz už cítite aj jeho vôňu. Vložte si odrezaný kúsok do úst. Zahryznite doň a vnímajte, aký pocit z toho máte v ústach.
Položte citrón späť a vyjdite z obchodu. Keď už ste späť na ulici, poobzerajte sa. Zmenilo sa niečo? Vnímajte zvuky, obrazy, vône. Poberte sa ulicou späť tým smerom, odkiaľ ste prišli. Vnímajte znova deň, ročné obdobie, počasie. Pomaly sa vráťte do svojho tela sediaceho na stoličke. Párkrát sa zhlboka nadýchnite. Počkajte, až sa vám bude chcieť otvoriť oči, a potom ich otvorte.
Keď s cvičením skončíte, zapíšte si svoje vnemy. Zapíšte postrehy i všetky nečakané udalosti, ktoré sa možno stali – hlavne také, ktoré sa v texte vyslovene nespomínajú. Všímajte si hlavne to, či ste videli obrazy, mali ste fyzické vnemy, cítili ste alebo ste všetko budovali v myšlienkach. Pravdepodobne nájdete trochu z každého. Pozrite sa, čo prevláda.
Pre niektorých ľudí je to veľmi emotívne cvičenie: ulica je niečo z ich minulosti, nostalgická alebo úchvatná. Takíto ľudia sú najskôr emocionálne intuitívni alebo kinesteticky intuitívni.
Pre iných ľudí bolo cvičenie kombináciou fyzických vnemov a pretvarovania sa “ako že”. Možno si vymysleli ulicu alebo obchod, aké nikdy neexistovali. Možno spozorovali, že nikto im nenadával, keď z obchodu odišli bez platenia. Toto sú príznaky mentálne intuitívnych ľudí.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
inak.. ten vnútorný monológ to je tá vec vo mne, ktorá mi bráni vidieť obrazy ked sa snažím dostať do tranzu??… tie moje svetelné vízie… že vnútorný monolóf prerušuje kontakt s podvedomím?? to je to alebo je toniečo iné…
Páči sa miPáči sa mi
s tým vnutorným monológom… to je tá vec ked idem po ulici pozerám a trebars sa pozastavím nad tým že niečo okolo je modré… alebo že henten má taký kabát a tamten taký??… že bez neho budem realitou proste len plávať??… iba sám so svojim vnútrom??…
lebo to vlastne tá intuícia je niečo ako keby som premýšlal a zhodnotil všetko svojim vedomím ale všetko čo sa len vnímať dá??…
ale ked sa nad tým pozastavím tak potom ako sa toho zbaviť… teraz ma tak napadlo (možno intuitívne.. 🙂 ) že treba tak ako inokedy ked sa snažím meditovať alebo dostať do tranzu prestať ,,myslieť,, na danú vec, ktorá v podstate hraničí s tvrdým porovnávaním… ked ma niečo také napadne tak proste len tú myšlienku nechať preplávať cezo mna a potom časom už to bude robiť podvedomie za mna… hmmm no uvidíme…
Páči sa miPáči sa mi
inak tá intuícia môže byť aj niečo také, že rozprával som sa s kamarátkou, hovorila mi že cíti napr. pocity ludí a tak.. alebo ked niekto niekde sa miloval tak to cíti sama na sebe tú túžbu a tak.. alebo ked sa niekto niekde obesil ona to nejako pocituje… (toto môžem teda nazvať pocitom?.. lebo ona si nemohla nijaký postoj k tomu miestu vytvoriť…) no a ju to velmi trápi tak som len tak s nou o otm kecal že čo s tým a tak nejako mi napadlo formou určitého obrazu že proste vytvoriť si určitého akoby energetického dvojníka, ktorý bude tieto pocity preberať na seba a ona to bude iba ako pozorovatel pozorovať…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
áno, vnútorný monológ je to, čo popisujete. V hlave nám ustavične beží “komentár k filmu” – niekedy len komentuje, ale oveľa častejšie aj hodnotí a posudzuje a vybudzuje emócie – a vtedy je nebezpečný… Jedna z vecí, ktoré ho zastavujú, je vziať ho na vedomie a komentovať ho: “áno, počul(a) som; nezaujíma ma to”. Iný spôsob je “vypnúť” ho pospevovaním si nejakej pesničky alebo mantry. Ďalší je pri meditácii – myšlienku vziať na vedomie, uzavrieť do bubliny, odsunúť a nemyslieť.
A teraz rada pre tú kámošku: existuje cvičenie, kde si pocit alebo situáciu akoby premietnete na filmové plátno v kine a potom ju hodne vzdialite, pričom vy ste divák a tá situácia alebo pocit zostávajú na plátne.
Páči sa miPáči sa mi
ahooj helar zase sa chcem nieco opytat…… 😦 precitala som si vsetky tie casti ktore su v ceste prazdnoty a robim aj tie cvicenia ale neviem ci mosem ist dalej na druhu cestu pretoze este tu nie su vsetky clanky [a to nevadi ja viem ze nemoses vsetko stihat ] a no proste ci mam radsej pockat [ lebo ja sa nechcem ponahlat ] a zatial si vsetko co som sa vdaka tebe naucila len opakovat a upevnovat alebo mam ist dalej a potom sa vratit k tym novym clankom ..?
dakujem
Páči sa miPáči sa mi
Dida,
viem že Tvoj článok nebol smerovaný mne, ale myslím, že všetky názory, ktoré sú sem vložené, môžeme využiť v svoj prospech… teda by som ti rád povedal môj názor… tiež som sa na to Helar pýtal… povedala mi že sa môžem venovať veľa veciam.. napr kamene (tie mám teraz ) a rastliny, kyvadlo… je toho veľmi vela… do tej druhej fázy postupne aj prechádzame tým že robíme s darmi prírody, s intuíciou, snažíme sa pochopiť sny, meditáciami.. toto všetko vplíva na prechod… a tu je veľmi dôležité mať v sebe ,,tuho,, vkorenené ten základný kameň..pokial si niesi úúúplne istá tým že tvoje vnímanie ,,sveta,, je také aké má byť, tak na tom pracuj…teda to teraz ,,dorábam ja,, a držím palce… :)… no neviem ako to vnímaš ty, ale pokial by si mala záujem tak rád pokecám ICQ 440768666 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helra,
vec sa má takto, to emocionálne odosobnovanie… vždy som býval dosť ,,extrémista,, išiel som predvčerom pomoste a uvedomil som si to, že ja som teda tá éterická sila alebo tak, a že telo je na to aby ma nieslo a ego je na to aby telo prežilo… (to tak v skratke 🙂 ) a keďže to moje najzákladnejšie ja je tá energia, tak som vlastne uplne prepojený so všetkou energiou… bolo to velmi silné až mi zimomriavky behali po chrbte… ale bol som emocionálne uplne odosobnený. proste som sa pozeral na stromy a len som ich tam videl… ked osm si spomenul na zvieratká (totemové) tak som ich nebral nejako čo ja viem s akým vzťahom… proste tam boli a pozerali sa… bez akého kolvek vzťahu… bolo to akoby som začal mať na všetko taký nejaký povrchný pohlad, alebo možno skôr sa mi to okolo mňa zdalo všetko také povrchné… že no neviem či to správne opisujem, ale bolo to akoby som cítil, že ešte kúsok a som ,,voľný,, že proste odýdem z tela… teda… samozrejme znie to trochu prehnane, ale mal som proste taký pocit.. možno to bola iba nejaká milná predstava alebo čo, ale cítil som to … zimomriavky po celom tele ako som to precítil… no o den neskôr (šiel osm atutobusom do školy) čítal som knihu (Chlapec, ktorý veidel pravdu…dostal som sa asi na 100 stranu) a niečo som začal cítiť vnútorne a intuitívne som dostal informáciu že to nemám čítať že ani Castanedu ani nič takého charakteru… že sa mám spoliehať len na svju interpretáciu vedomostí, ktoré mi odovzdávaš… a potom ked už som bol tak naladený, tak som sa začal so zvieratkami rozprávať… netopier v korenovej čakre ma pokusal… víla plakala, celkovo boli velmi rozhodené no teda nič príjemné.. hovorili že sa im málo venujem, ale to nie až tak podstatné ako to že ich nemám rád… a mali pravdu… naozaj som strácal ,,cit,, proste osm ich bral len tak že tam proste boli a hotovo… prestals om sa pozerať na prírodu s láskou… ale čo sa týka energetického ,,pokroku,, tak ten hodnotím kladne… no potom ako som šiel po lese na další den tak som dal na radu zvieratiek a znovu som sa otvoril tým ,,citom,, alebo pocitom že proste mám prírodu rá a bolo to úžasné… takže by som to zhodnotil asi tak, že by som to mal asi skĺbiť… tú lásku k prírode a tú energetickú prepojenosť… vieš akoked každý strom má ,,dušu,, aj kamen a tak… mal som ich síce v úcte, ale nejako som vzťah k nim neriešil… neviem no dúfam že som to popísal nejako zrozumitelne… tak neviem čo s tým… ale moje riešenie znie asi tak… s láskou byť prepojený s duchmi lesa a s jeho formami energie aj som svojimi zvieratkami a pritom cítiť tú prepojenosť.. no bolo to ,,ľahšie,, ked som nemal ten vzťah… vieš proste som sa postavil uvolnil a čerpal energiu.. stroho bez akého kolvek emocionálneho neviem čoho… už som čerpal aj bez dotiku, či predstavi o tom že som prepojený so stromom… proste len tak.. cítil som ako mi to prechádza z ruky do tela… uplne mi energia naplnila telesné dutiny a pulzovala… no potom… ked som si uvedomil, že ja vlastne idem po lese a vidím vo všetkom strohú energiu bez akého kolvek porovnávania alebo hodnotenia alebo čo ja viem proste bez ničoho… akoby som bol hodený do čistej destilovanej vody a na pi vodu pi kým ťa neroztrhena a nesatraj sa kolko vypiješ… nemusíš ju mať nijako rád ani nerád len pi… zdá sa mi to teraz akoby som hľadal vyváženú rovinu medzi tým mať všetko v láske a byť ,,bezcitný,, resp. ,,ne-ludský,, ale teda samozrejme ked niekto niečo potreboval alebo tak rád som pomohol… nikomu som sa nepovišoval ani neurážal, len som to všetko okolo začal vnímať ako že je to povrchné a že v centre toho je aj tak len tá energia… že čo je vlastne náš svet.. uplne nič.. len taká omrvinka tej celkovej obrovskej energie… a čo sme my ludia?? iba nejaký terciálny produkt samej tej energie (primárny sú sily vytvorené univerzom, ktoré sformoval ináš svet a tak, sekundárne prírda a terciálny človek… teda podla môjho vnímania…) a ako si môže človek myslieť že on je ja neviem čo.. kto kedy dal komu právo súdiť produkty a výtvory tejto obrovskej energie… ved ja som iba ,,špinkou,, na kvapke ktorá je súčasťou obrovského mora… a s takýmto pohladom je aj strom iba stromom a jeho energia je iba ďalšou špinlou tej celkovej energie… no ja z nej môžem čerpať.. nehovorím že by som ich nemal rád tie stromy, no pri tomto pohlade sa na ne nemôžem pozerať ako na ja neviem čo… no na záver (dúfam 🙂 ) dnes som vyskúšal ďalšiu vec… proste pozerať sa na to všetko tak že tak ako mám rád prírodu aj levov… ale nebudem sa predsa drať do rodinky levou a nebudem s nou chcieť žiť… by ma roztrhali.. tak sa pozerám aj ana ľudí.. proste by som ich aj mohol mať tak globálne rád ale ja niesom tvor ,,vhodný,, do spoločnosti… ja som vlk… tak som z toho trochu zmätený… vieš tieto dva pohlady sa tak vcelku bijú… ale zvieratká mi povedali alebo dali pocítiť že mám mať rád, ale viacmenej spôsobom že máš rád a hotovo… lebo to tak tá energia vymyslela… dnes som sa chvílu ospravedlnoval stromom za to že som mal na nich taký v podstate ,,nijaký ,, pohľad… ani som si nebral energiu… mal som pocit že si ju za to nezaslúžim… vieš presa len to ešte nemám uplne dorišešené a musím nájsť nejakú ,,vyváženú,, hranicu medzi tým odosobnením a pohladom že vesmír a v nom sme my a my sme dokopi nič… a ten pohlad že príroda je to čo je okolo mna… a že ja som v nej a tak… že moj svet je tento svet… neviem to presne popísalť… no prosím skús mi na to niečo napísať… (jaj ešte niečo.. ked som si tak predvčerom uvedomil to že ja som vlastne akoby to éterické ,,ja,, tak som mal taký pocit akoby sa ten vlk vo mne… vieš proste akoby sa postavil a vzpriamil a jeho povrch tej telesnej schránky sa roletel a zostala pod ním lenb taká akoby bledasto modrastá postava… bez konkrétnych rysov rúk a bez tváre.. len akoby taký panáčik energetický… no potom na to tie zvieratká mi to ttrošku ,,spríjemnili,, a tak… ) som teraz trochu nachladnutý a dúfam že nebudem chorí.. tak si to aj s tým trochu spájam a neviem čo sa vo mne deje (tú chorobu mylím… no asi to bude mať aj niečo s tým… neviem…) ďakujem…
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
fuuu no znova som si to prečítal… znie to veľmi zmäteno… bol som teraz trochu vonku načerpať energiu… a tak ma napadlo, že ma možno iba zmiatlo to, že sa na mňa tie zvieratká hnevali vieš že so sa im málo venoval (pretože som toľko nedôveroval intuícii) a že som to zosobnil na celkový stav môjho konania teda aj voči prírode… ale ako spomínam tak spomínam no nezdá sa mi že by som sa voči stromom či iným zložkám prírody predtým správal nejako podradne alebo tak… to určite nie… dosť ma teraz mätie aj to že ma začína hrdlo nejako neposlúchať… a ked mám nábeh na chorobu, tak ani mysel nieje najviac ,,pri veci,, možno to bude aj tým… no aj tak.. napíš mi prosím čo si myslíš o tom celom čo som ti písal… vieš práve to, že… aj tie kamene aj stromy… že proste majú dušu… no ja skôr mne je také prirodzenejšie že si ich proste vážim… a nie že by som ich mal mať nejako rád alebo čo… proste oni sú starší a múdrejší… uuplne prepojený s prírodou a tak… tak mi príde také vieš.. ked som bol v parku minule. bolo tam krásne a víla mi tancovala a už sa nehnevala aj netopier si tak poletoval aj strom sa tešil… a ja som mal taký pocit…. vieš… taký spokojný a smial som sa a tak… len možno som si to nejako zmýlil a začal som ten pocit prenášať na vnem stromu čiže akoby som tie stromy znova začal mať rád… ono to nieje zlé.. mať rád stromy ale z hladiska cesty energie by som sa viac prikláňal k postoju ,,váženia si,, výtvorov energie… (kamene, stromy, vietor, dážď, zvieratá, ľudia…) a skoro by som zabudol… niekedy som sa rozprával s prírodou ale tak nejako mi neodpovedala, alebo skôr som ju ,,nepočul,, … no ked som si želal a prosil ju aby bolo pekne tak zväčša aj bolo… aj by som povedal že je to hovadiny, ale stávalo sa to príliž často na to aby to bola hlúposť… aj napriek predpovediam počasia… no potom som to prestal robiť… pretože som si hovoril, že príroda vie kde a kedy má pršať tak prečo by som to mal ovplivnovat len kôli mojim ,,ludským,, potrebám… tak neviem či by som to mal robiť, alebo nie?? alebo ako to využiť nejako??…
Páči sa miPáči sa mi
Helar a ostatní,
bolo to síce dlhé, ale musel som to napísať… dnes som si uvedomil ďalšiu vec… ja som ten mentálny intuitívec…, čiže aj s ,,vyššou energiou,, sa mi dobre spája prostredníctvom práce s mozgom… že presúvam pozornosť, alebo akoo keby napínam určité mozgové centrum tam ,,vzadu,, v hlave a tak… čudoval som sa prečo ked na mna prídu nejaké emócie, tak mi to až tak nejde… kamarátka je emocionálny typ… ona sa musí so stromami akoby precítiť takou láskou a tak.. ale ja to tak nemôžem robiť.. preto sa mi asi zdalo, že by som ich mal mať rád… ale ona je iný typ ako ja… ja si to musím proste stroho konštruktívne predstaviť všetko… až sa mi vytvára taká predstava energetických tokov všetkého a všade… ale bez emócií… považujem to za ďalšiu lekciu a odporúčam všetkým aby si ujasnili aký sú typ… podla mna ked je niekto emocionálny intuitívec, tak aj s energiou bude komunikovať prostredníctvom určitých pocitov… pretože ja ked nemám emocionálne čistú mysel, tak mám trochu taký akoby strach, že by som im nemal brať energiu a tak… ale ked sa odosobním tak jej myšlienkami prikazujem ako má cezomňa prúdiť a tak… (teda samozrejme nie som žiadny profík, ale takto to u mna funguje…) rád by som počul aj o iných prápadoch… každý to má predsa inak 🙂 tak ak budete mať záujem môžete to sem hodiť 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
znie to skoro smiešne, no ked som už bol v takom stave energetického náhloadu na svet a tak.. vieš podvedomie už so mnou vcelku akoby dobre komunikovalo… videl som akčný film.. všetko tam vybuchovalo… podvedomie nerozlišuje medzi realitou a výmyslom… a asi to bol ten problém… že mi to nejako spojilo s tým vnemom o energii, ale ona je krásna úžasná… je to asi to najlepšie čo ma mohlo stretnúť… 🙂 asi… vieš rozmýšlal som o tom už tak že na tejto ceste asi nebudem môcť mať dievča vieš alebo proste partnera, no láska tá pravá mi príde ako ďalší stupienok v tejto ceste… ale (ako si mi niekedy povedala… mal som príliž velký asi emocionálny pretlak alebo čo… ) musím si dávať pozor aby som znova nespadol do emóciíí 🙂 alebo to nieje ako si myslím??…
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
už viem ak ona tých ktorí týrajú… aspon myslím…vieš.. ked sa naučím hýbať sa ako energia alebo vo snoch… môžem za ním prísť a dať mu kúsok z môjho vnímania… vieš lebo oni si to ani nevedia predstaviť ake to je nebyť utrápený… vieš čo myslím??… vieš že proste na chvílu počas toho sna aspon by som si to s ním nejako vymenil alebo tak… potom pomohol vytvorť podmienky na to aby sa mohol zmeniť ak by chcel… a bud to využije alebo nie… ak to nebude chcieť využiť tak si odkrúti iba další život, ale nesmiem mu dovoliť aby ničil iné duše… pretože potom by som ,,musel,, liečiť aj tie.. (samozrejme nemusel ale vieš ako to myslím) a je lepšie predchádzať vzniku problémov pokial to inak nejde… zachrániť aspon tolko kolko sa dá pokial viac nedokážem…. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
napdla ma jedna vec… vieš ako som hovoril o tých luďoch čo týraju a tak že každý je iný… napadlo ma niečo také, že by sme mohli vytvoriť paralelný svet, v ktorom by žil každý ,,dokonale ne-vyrovnaný,, jedinec a mal vytvorený svoj svet podla jeho ,,nedokonalých,, a utrápených predstáv a každý iný tvor by nebol nič iné ako jeho výplod, na ktorom by sa vyvršoval a tak dalej pokial by si neuvedomil čo sa vlastne deje a že je aj iná cesta… ale ked sa pozrieme na náš svet… ved to je to skoro to isté… duše žijú znova a znova kým neprídu na že sa to dá aj inak… ubližujú si stále dookola navzájom… potom si to pár ľudí uvedomí… jeden, ktorý tou cestou prešiel a dostal sa ďalej o tom učí ostatných a dáva im možnosť pochopiť (teda ty Helar) a ostatní bud pochopia alebo odkrútia další život… sme duše uveznené v tomto svete aby sme sa pripravili pochopili a naučili sa žiť tak aby sme mohli prejsť do života tam ,,ďalej,, asi tak nejako to vnímam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dida,
Vlk už odpovedal – a ja dodávam: skúšať možno viac vecí odrazu, ale nechoďte nikdy do vyššieho bosorovania bez zvládnutia základných bosoráckych zručností – práce s energiou a rekapitulácie. Keď začnete meniť svoje vnímanie sveta, otvárate kanál pre všetky ostatné ezoterické postrehy. Ak kanál nebudete mať otvorený a budete hltať ezoterické informácie, dokážete z nich vyťažiť len ich “pragmatickú” stránku – teda naučíte sa liečiť kameňmi, energiou, kartami a podobne, budete to môcť predávať, ale nemalo by sa stať, že sa na danom stupni zastavíte. Ľudia majú tendenciu zastaviť sa pri prvom úspechu a potom sa boja pohnúť ďalej, lebo sa obávajú, že ten prvý úspech mohol byť len náhoda a mohli by sa sklamať… Nič na svete nie je náhoda. Ak sa nám úspech nedarí opakovať, tak len preto, že sme prehliadli nejakú maličkosť… Takže do toho, ale nezabudnite, že sa treba vždy vrátiť a skúmať svoje východiská, či sú ešte stále platné (teda prechádzať si Cestu prázdnoty znova a znova).
Vlk,
to, čo popisuješ pri svojom pochode na moste (1. komentár z 29.4.), mi vyzerá ako náhodný presun kotviaceho bodu do pozície “nemilosrdnosti” (Castaneda to nazýva “place of no pity”). Tiež som to zažila, je to dosť desivý pocit, ale súčasne ukazuje, že máš vysoký potenciál na bosorácky úspech. Mnoho ľudí má problém tento bod dosiahnuť, úplne sa odosobniť a stať sa len divákom vo vlastnom živote. Tebe sa to deje náhodilo. Potrebuješ to dostať pod kontrolu – nabudúce si všímaj, aké pocity si mal predtý, čo si si myslel, na čo si sa pozeral… Tento bod sa dosahuje totiž očami. Castaneda to nevedel vysvetliť, ja to neviem vysvetliť, ale je to okamih, keď ti stvrdne pohľad a vnútri sa rozleje… neviem čo, nazvala by som to “rozhodnutie”… ochota urobiť, čo treba, bez ohľadu na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú – pre svet i pre mňa.
Dôležité je nezotrvávať v bode nemilosrdnosti dlho, vedieť sa tam dostať a vedieť sa dostať odtiaľ zasa späť. Rozhodne nemá význam pracovať so svojím totemom, keď sme v tomto bode.
Teraz k tomu správaniu sa voči stromom “podradne”. Nám ľuďom často chýba úžas z toho, čo všetko okolo existuje a ako to existuje. Berieme veci ako samozrejmosti a zabudli sme sa čudovať. Pokiaľ sa naučíme k veciam pristupovať znova s tým detským údivom a obdivom, začneme vidieť prepojenia, ktoré sme dovtedy nevnímali. Strašne veľa signálov dostávame od života vo forme malých, takmer nebadateľných “zvláštností” – a ak ich chceme vedieť dekódovať, musíme sa najprv naučiť ich vnímať. Aj mentálni intuitívci sa môžu naučiť posvätnej úcte voči Životu… Existencii… akokoľvek to nazveme (len, prosím, nie “Stvorenie” – to už potom aspoň “Tvorenie”, lebo veci sú vo vývoji a nič nie je definitívne, dokonca možno ani tá smrť nie 😛 )
Čo sa týka partnerstva a lásky na ceste bosorákov (komentár z 330.4.) – nie sú vylúčené. Théun Mares nás nazýva bojovníkmi – a každý bojovník môže mať spolubojovníkov. Skutočný problém nastáva tam, kde nemôže dať 100% zo seba do vzťahu, pretože potrebuje odstup a ne-ľudskosť/nemilosrdnosť, aby nerobil chyby. Bosorák je vždy v pohybe a niekedy je jednou nohou už preč… Preto si myslím, že najlepší partner pre bosoráka je iný bosorák, ktorý kráča tou istou cestou. Jeden od druhého sa môžu vzájomne učiť a môžu sa zlepšovať a ak majú aj romantický vzťah, o to lepšie – ale nakoniec čelíme svojmu osudu každý sám… V mojich očiach skutočná láska začína tam, kde partnera nepotrebujeme vlastniť, kde človeku stačí, že ten druhý existuje a že sa má dobre – možno niekde inde a s niekým iným, ale je mu dobre a preto je dobre aj nám… Ale to je možno len moja “romantická” predstava.
Vlk, tých paralelných svetov (komentár 1.5.) možno existuje viac, než si vieme predstaviť. To, čo popisuješ, už funguje. Momentálne existuje istá rastúca vibrácia, ktorá núti ľudí viac a viac precitať z toho polospánku, v ktorom vegetíme už celé tisícročia. A jeden po chrbte druhého sa postupne dostávame vyššie a vyššie – jeden vylezie, po ňom vylezie druhý a ten pomôže tomu prvému zasa vyliezť vyššie… Obdobie veľkých “guruov” už dávno prešlo. Sme tu len my, obyčajní ľudia, ktorí z nejakého dôvodu stavajú vec vyššie než svoje ego a sú preto ochotní a schopní spolupracovať a ísť sa pozrieť, kam až tá cesta povedie… Sme slepí pre svet energie, ale keď nás bude dostatok “slepých”, môžeme sa držať za ruky a nikto sa cestou nestratí. Hehe, už je na čase prestať, začínam kázať ako nejaký “guru” 😛 …
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
dlho som čakal na Tvoju odoveď a je dobre že som tak dlho čakal… na pár vecí som prišiel… týka sa to hlavne toho ,,posunutia,, kotviaceho bodu ako si to nazvala… no ono to nebolo náhodilé… teda nesnažil som sa to vyvolať ale presne viem čo som cítil ked zimomriavky ustúpili cielene asi pol minuty potom som to znova vyvolal a zasa asi tri alebo 4 krát… no toto bolo to ,,kruté,, budem na tom pracovať… naozaj som vtedy cítil to čo hovoríš uplnu neludskosť… bol som z toho dosť zbadaný a moje symboly asi tiež… ten pohľad očami ako to popisuješ… vieš ako sme sa bavili o tom kine… je to presne ono… proste okolo mna je nič akoby v tej miestnosti…v kinosále… potom plátno a na ňom celý svet… svet ktorý ma nezaujíma… nemyslel som na nič a nikoho koho by som mal rád… predstavoval som si len akoby mŕtvy nič neznamenajúci obrys toho čo som videl… to je prvý bod…. a podruhé do tohoto som sa ešte pozeral tak. hmmm proste ako som spomínal že moje telo je len moje a má nejaké ego aby prežilo… ale ja som postavil akoby mna tu etericku bytosť a kus od nej moje telo a me:dzi nimi nič čiernota… a potom ešte ego také to chcem… s takýmto pohladom na realitu a na seba som si uvedomil že som súčasťou uplne prepojený so všetkým pretože tam nič nieje zložité.. ked to tak velmi rámcovo všeobecne zhrniem ten svet… a teda nie energia je to čo tu vládne ale akoby ja som bol tou energiou… akoby ja som mal možnosť uplne sa s nou spojiť a nejako aspon čiastočne ju riadiť… inak som bol dosť unavený ked osm šiel… vieš ked som unavený mozok pracuje inak… do popredia sa dostáva podvedomie a pri tomto som sa dosť nabil.. proste nohy začali kráčať nejako rýchlejšie… a v tento deň som sa tuším večer prvý krát nejako akoby cez ruku napil energie zo stromu… už teraz sa mi tá energia proste ,,vleje,, do brušnej dutiny a naplne mi brušnú stenu… pri tom pohlade je možné brať energiu uplne z ničoho v tme v podchode… pri zaitahnutej oblohe… bolo to den potom a ešte som tej nálade prikladal dosť velký dôraz že to bude asi ono… tak nejake zbytky vo mne ostali… tak som sa proste postavil len tak v noci a nebolo to uplne ono (teda aj ked čerpám tak no niesom profík 🙂 ) ale dalo sa to… potom som z toho proste vyšiel cítil som sa dobre a hotovo… 🙂 ale je vhodné si na to vytvoriť podmienky… ako trochu temnoty ako tma malé obláčiky vieš tak sfarbené žiarou mesiaca… proste ako vystrihnuté z ,,filmu,, 🙂 takže hovoríš že by som to mal skúšať?? lebo teraz ked viem že to nieje zlé.. teda tak chvílkovo, tak to pôjde…
ale… dá sa to aj pri láskyplnom vnímaní… ako som bol na tej Poľane… tak som precítil tú lásku k prírode… tak veľmi… tak som sa s nou chcel stotožniť a akoby som si predstavoval že som v nej akoby difúzne rozptýlený… tiež som to tak precítil… zimomriavky, ale to sa mi nepodarilo druhý krát…
k tým vzťahom… aj som si to tak hovoril… že proste ja asi dievča nebudem môcť mať… ale vieš ked sa dostanem do pocitov tej velmi silnej lásky k prírode, tak mi niečo hovorí že sa môžem vysrať na celú energiu… zobrať sa a žiť ako vlk s ňou s mojou vílou a s lesom… ale na to aj tak potrebujem energiu aby som sa mohol vysťahovať z tela…no tak sa mi zdalo že lepšie budem silnieť s tým uplným ododsobnením a po takom nazvyme to tréningom sa znova vrátim k tej láske… 🙂 ja to nejako vymyslím… predsa to nezahodím ked viem čo môžem dokázať…
Páči sa miPáči sa mi
VŠETCI, hlavne tí čo ,,začínajú,,
týka sa to toho ega… určite som to už písal a asi ešte napíšem… odhodiť ego znamená hnať svoje telo do záhuby… minule ma asi tri krát skoro auto zrazilo… proste už ma ani nenapadlo pozrieť sa na cestu či ide… lebo svet je plátno a kino ktoré sa ma netýka… ego je na to aby sme si uvedomovali že týka… ale iba existencie našej telesnej schránky… a telo je zase na to aby sa naša samotná existencia dokázala pohybovať… dávajte si pozor… kladivo je nástroj…. telo je nástroj… ego je nástroj a treba sa s ním naučiť zaobchádzať…
Páči sa miPáči sa mi
Hear,
inak hovorila si že je to dosť desivý pocit. stať sa len divákom no hmm mne to príde dosť normálne… no možno som nezažil presne to čo ty… lebo mne to neprišlo nemylosrdné.. skôr také že tak sa stane čo sa stane.. ale ved o to ide… už to zachádzalo až tak ďaleko, že by som mnou asi moc ani netrhlo (keby som nechcel) keby tam niekto predomnou niekomu vystrelil mozok z hlavy… lebo ved už s tým aj tak nič nenarobím tak čo sa stresovať 🙂 teda samozrejme by mi to nebolo jedno, ale ak by som chcel mať ten pocit tak by mi to bolo jedno… ale ešte nechcem… nepotrebujem to teraz… ale viem že to dokážem… ale na ako dlho.. hmm to neviem.. 🙂 ved budeme rásť a potom sa uvidí 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
inak pred tým ako som sa pustil po tejto ceste tak som bol dušou rocker… ešte teda stále mám rock rád… to bolo to vlčie vo mne a to vo mne stále je… stále to cítim ale mám to ,,pod kontrolou,, vieš ako si hovorilo o tej nemilosrdnosti… ja si ten pojem vysvetlujem ako postoj ťahajúci to až tak trochu do krutosti.. občas sa mi to stáva… ale pokiaľ si zachovám postoj že nemám dôvod niečo meniť, tak budem nanajvíš neutrálny… ak ale sa raz naštvem (čo sa stane asi až ked budem vo vlemi velkom ohrození, alebo by niekto chcel spustiť krutovládu ) tak som si istý že by som vedel byť aj veľmi krutý a kľudne by som ho svojou silou zabil.. ak by som to dokázal… ak by to teda nešlo inak… ale aj tu platí… každý si môže sám za to že sa k nemu správaju tak ako sa správajú… no napr… národnostný útlak, alebo niekto ako Hitler a jemu podobní… kamarátkamá teóriu, že do neho mohol niečo vložiť Satan alebo nejaká takáto temná sila… ako by mohol jeden muž zfanatizovať milióny ľudí na čin, ktorý je založený nie na realite a pravde ale na emóciách… kľudne by som mu vrazil nôž do srdca ak by to bolo treba a ak by som to dokázal… lebo to bolo treba… ale inak som samozrejme milý príjemný (teda ako komu 🙂 ) ale nepozeral by som sa len tak… (teraz nehovorím že by som šiel do nezmyselnej vojny a nechla tam svoj život len tak… )
Páči sa miPáči sa mi
Helra,
heh toto bude krátke… len chcem počuť tvoj názor… že tak ako je naším nástrojom naše ego atď, tak su naším nástrojom aj naše pocity….
inak hmm zo srdcovej čakry sa mi stratila víla je tam postava čistej energie (taká modrá pulzujúca a dočiaca sa do všetkých strán v tvare ,,ludskej bytosti,,) a z vlka šľahajú také modrasté priehladné akoby energetické plamene… prišiel som na to, že podla toho aký pohladna svet zaujmem tak sa menia aj zvieratká… teda symboli… vieš ako som povedal to o tom… že proste vytvoriť si rôzne miestnosti… tak to upravím na vytvorenie si rôznych filtrov vnímania medzi ktorými len prepínam.. proste filter vnímania pocitv, filter bez pocitov, filter pocitov a vnímania energie, filter vnímanie energie bez pocitov,filter že svet vidím ako keby na plátne (čiže odhodenie ega a tak…)… no podla toho čo sa hodí to zapnem a je to… vcelku sa aj darí…
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
píšem s tým pohladom že mám vás v riti…
teraz uplne nie ale ked som si ho nahodil tak by mi bolo jedno (skoro) keby niekto niekomu vystrelil mozog z hlavi ako sme sa bavili.. je to zvláštne.. vytvoriť si pohlad že osm v uplne inom svete… ako vo filme v ktorom mi je všetko jedno… ale dása to aj inak… no zdá sa mi že základom je ten ,,kinopohlad,, neviem… no nejako som už nemal zimomriavky možno preto že som vedel čo sa stane… a ako to bude… hej je to uplná bezcitnosť.. ak by som chcel alebo potreboval ale teraz nepotrebujem ani nechcem nemám dôvod… všetko okolo je proste asi také že to tam len je a no a čo tak pre mna za mna nech to tam aj neni… zo mna neubudne… je to aj tak len film podobný mnohým iným… no ale asi si ho prehodím… trochu… vieš.. tento pohlad je dobrý ked ho potrebujem ale teraz ho nepotrebuje m no viem sa do neho dostať… idem si hodiť čisto ,,energetický pohlad,,
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
prichodíš mi ako dosť emotívny človek, u ktorého však má kontrolu v rukách rozum a až náhla a silná emócia privodí “výbuch”… Aj ja som (bola) taká. 😛 Pre nás je veľmi povzbudivé vidieť, že svoje emócie dokážeme ovládnuť, ale obrovskou výzvou je ovládať ich súčasne a nepripustiť ten “výbuch” ani náhodou – ako bosoráci v tom okamihu strácame kontrolu nad situáciou, odovzdávame ju nášmu ješitnému egu a potom musíme vylízať to, čo nám ono spíska…
Ešte jedo – moja skúsenosť ukazuje, že väčšina tých zlých a strašných vecí, o ktoré som sa v živote potkla, mala nejaký význam. Buď to boli lekcie pre nás, ktoré nám umožnili rásť, alebo sme my boli lekciou pre niekoho iného, aby mohol rásť on. Takže ak sa na Hitlera pozrieme z tohto uhlu pohľadu, rozhodne by sme našli aj tu nejaký zmysel. Neviem, či by vyvažoval všetku tú beštialitu – ale nájsť by sa asi našiel. Lenže moja skúsenosť ukazuje ešte jedno – môj mozog je príliš nevýkonný, než aby dokázal postrehnúť všetky prepojenia v Prírode. Keď ho zapojím, urobím úsudok a idem ho vnútiť svetu, nie vždy je môj úsudok a nasledovný postup optimálny – hoci som robila podľa svojho najhlbšieho presvedčenia. Niekedy je lepšie Prírodu nebabrať a nechať veciam voľný priebeh. Ale máš pravdu, že niekedy sa to nedá, ak nechceme stratiť aspoň poslednú škrupinku ľudskosti!
Trénuj svoj “odľudštený” pohľad na svet. Trénuj ho tak dlho, až si ho nebudeš musieť “nasadiť”, pretože v ňom budeš väčšinu času. Potom zistíš, že ťa veci už až tak neštvú a nemáš ani takú veľkú potrebu zasahovať, upravovať alebo umóresňovať. Vyzerá to, že máš veľa energie – ak ju takto skoncentruješ, dokážeš veľké bosorácke veci.
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
ahoj, čítam čítam, no ako som ti napísal v maili.. prišiel som na nové velmi zaujímavé veci… verím tomu… teda je premna lepšie tomu veriť a pripraviť sa na to čo by mohlo prísť ako neveriť a zmeškať tak ,,šancu,, alebo urobiť veľkú chybu na ktorú by som mohol doplatiť… ten pohľad… vieš ja si ho nemusím navodzovať, aby som sa dokázal odpútať do potreby ovplivnovať niekoho… ten pohľad ten teraz asi nepotrebujem… vieš… trénoval som ho a myslím že jedným z jeho dopadov bol ten strach zo seba samého… že moje telo je ,,neschopné,, slabé.. lebo také bolo… možno to bol len ten nízky tlak… ale z toho čo som ti písal na mail je dosť možné že je to uplne inak… alebo nie?? a ten pohľad… už začínal byť ,,nebezpečný,, ale mal som ho pod kontrolou… a s tým že som emotívny človek.. asi máš pravdu, ale krotím to… teda snažím sa… no zistil som že sa stále ešte ,,hľadám,, teda je dosť možné že už som sa našiel… no to uvidím po čase… možno preto občas spravím takú ,,chybu,, že ešte neviem kto presne som… teda myslím že už to viem, ale ako som povedal, to zistím po čase…
hmmm hej ak ju skoncentrujem… ako?? často si to hovorím, no na druhej strane si hovorím že na to mám ešte dosť času… musím si byť najprv uplne istý že som vyrovnaný sám so sebou… znova som si prečítal čo si napísala hlavne v tom konci…ja už to tak vníma… že nemám potrebu meniť… príroda je tvorená univerzom, no pre mna je príroda prirodzeným ,,domovom,, a to tak bude či budem chcieť alebo nie… vnímam to tak… no ako som povedal uvidím časom čo sa zo mna vykluje 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ja na to prídem…
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
k tým pohľadom… neviem ako to vnímaš ty, ale pre ,,ľudí,, začínajúcich bosorákov je podla mna dôležité vedieť si ten pohlad vytvoriť a v jeho,,základnej podobe,, zotrvávať, a podla potreby ho zosilonvať to odosobnovanie alebo zoslabovať…vieš.. pre človeka, ktorý ten pohlad využie len na to aby sa zbavil emócií je zbytočné byť ,,ne-ludský,, dokáže to robiť divy pokial nevie presne na čo mu to bude… ja zatial pre moje energetické fungovanie potrebujem vedieť ten pohlad rýchlo vyvolať, no vieš.. zotrvať v nom je dosť obtiažne… tedy čím ,,tvrdší,, pohlad tým je obtiažnejšie v nom zotrvať tak, aby nebol psychycky nebezpečný (podla mna…) no ked som dnes čerpal len tak zo vzduchu… asi z prírody alebo čo.. išlo to a pri tom som si to ešte predstavil vieš ten polad že len ja a energia a nič ine ma netrápi a trochu akoby ,,drsným,, tónom som jej ,,prikázal,, aby išla do mna viac… a išla…ale pokial nechodím po ulici a nelietam a nehýbem predmetmi a nčítam myšlienky je uplne postačujúci základný pohlad… ten proste len že svet je taký aký je… ale som v nom aj ja a mám rodinu a priatelov a tak…
teda neviem presne ako si to myslela že ,,trénuj ten pohlad, kým si ho nebudeš musieť navodzovať a budeš v nom väčšinu času,, ale teda… vie dôležité pri tých pohladoch uvedomovať si hĺbku odosobnenia ktroá je v danej situácii potrebná… extrémy sú dobré ak ich vieme správne využiť inak vedia narobiť extrémne škody… to hovorím z vlastnej skusenosti.. aj ked som ešte relatívne mladý a neskúsený… 🙂 a samozrejme nič v zlom… možno po tvojom komentári niečo pochopím a uvedomim si a možno ty z tohoto (a možno som si to len trošičku inak vysvetlil ako to bolo myslené… ja po tvojom chrbte ty po mojom 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
prajem prijemny den vsetkym 🙂
vlk, ty vies telekineziu?
minule som mal sen v ktorom som hybal vecami, a spomienky na tento sen mi zostali velmi zive, normalne som si povedal ze teraz musim zastavit vnutorny monolog a ked sa mi to v tom sne podarilo tak sa predmet posunul…avsak nebol to lucidny sen… trochu mi to prislo ako manual na naucenie sa toho… 🙂 ale skor to bol len utok na moju sebadolezitost kedze sa na mna pozerali dvaja ludia a ja som chcel aby ma videli 😀 😀 inak hybat vecami som sa nikdy nepokusal, alebo to nejak cvicit…
mne sa este bod spojenia do miesta bez lutosti premiestnit nepodarilo..aspon myslim 🙂 cital som o tomto bode aj v castanedovi a teraz aj tu..hm musi to byt fascinujuci zazitok, taky nepredstavitelny… poznanie nam dokaze otvorit oci na ceste do nekonecna. je to pre nas zdroj bytia a zivotnej naplne ktora vytvara skutocny zivot.proste fascinujuce 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jerry,
🙂 nie neviem telekinézu… to bol iba príklad, že čo keby, aj ked mal som pokusy o počiatky telekinézy… no ak si to spätne prebehnem, možno sa naozaj len trochu zavíril vzduch ked som nevhodne natočil svoj nos a vydýchol… a tie pohľady… dávaj si pozor čo robíš 🙂 ja neviem v podstate dokopy nič, ale jedno je isté a to, že je fajn si veci preskúšať a naučiť sa, ale všetkého vela škodí… aj ked v malých množstvách je to užitočné…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
pre mňa je veľmi dôležité vedieť sa presunúť do pozície “nemilosrdnosti”, pretože vtedy vidím veci také, ako skutočne sú, bez ohľadu na svoje očakávania, priania, hodnoty a predstavy. A len keď robím s vecami, ako skutočne sú, mám nádej na úspech. Najťažšie je pripustiť si, že niekedy sa nám naše (už aj tak potlačené) ego predsa len stavia do cesty… Ja mám teraz za sebou dosť drsnú cestu. Narazila som na storočia starý karmický dlh, ktorý ma naučil, že ak chcem znova cítiť, tak si najprv budem musieť vytrhnúť srdce z hrude a budem musieť vymazať spomienku na možno jedinú situáciu v svojej existencii, kedy som sa zachovala stopercentne… Nechcela som sa tejto spomienky vzdať, pretože mi trochu naprávala môj sebaobraz, ale musela som. Inak by som bola naveky zaviazla v minulosti. Vtedy mi veľmi pomohlo dostať sa do bodu nemilosrdnosti, urobiť, čo bolo treba, oplakať to – a cítiť sa nakoniec oveľa lepšie.
Takže pre mňa je bod nemilosrdnosti síce desivý, ale verný spolubojovník. Obyčajný človek ho nepotrebuje. Múdry človek ho nepotrebuje. Ba ani šaman ho nepotrebuje. Ale len čo začneme ašpirovať na bosoráka, budeme ho zúfalo potrebovať, aby nám držal chrbát voľný voči všetkému, čo nás môže postretnúť.
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
ďakujem
a ďalšia otázka je… majú zvieratá dušu?? a ak ano ako si to môžem overiť?? pretože ak nie tak veľa z mojho vnímanie sveta bolo postavené na klame… proste teraz v tomto období sa snažím hladať ,,pravdu,, (teda či vôbec nejaká je alebo nieje… 🙂 vieš ako to myslím… ) no toto je bod na ktorý sú dva rôzne názory.. či dušu a v akom ponímaní majú alebo nie… raz si mi napísala, teda ja som to tak pochopil že aj zvieratá si karmicky prenášajú svovje trápenia a ,,radosti,, kamarátka sa občas ,,započpva,, do ,,vtáčej reči,,… ja si myslím že dušu majú možno ju len nedokážeme nejako vnímať no neviem…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
pokiaľ viem, zvieratá majú tzv. kolektívnu dušu, teda neuvedomujú si svoju individualitu, ale len druhovú príslušnosť. To však neznamená, že by nemali strachy a radosti – ale nemajú očakávania, hodnoty a postoje. Tak to aspoň vnímam ja, ale tiež to mám len kdesi načítané 😦 …
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
uvedomil som si, že mi vlastne nezáleží na kúzlach a mágii… chcem poznať ,,pravdu,, slobodu… a ked je mágia cestou k tomu tak fajn… musím to zistiť… nezaujímajú ma žiadne ,,bosorácke,, kúsky na ovplivnovanie reality… teda zaujímajú, ale nie kôli ich účinku na okolie, ale kôli poznaniu samého seba a okolia princípu všetkého… spoznal som dievča… lubim ju, chcem pre nu len slobodu… aby som jej pomáhal byť prirodzenou… hľadám a začínam takpovediac odznova… neviem čo si o tom myslíš no rád by som počul tvoj názor… teda otvorene je mi jedno čo si myslíš ty alebo niekto iný, no z tvojich slov som si vždy urobil nejaký čiastkový záver, ktorý mi pomohol posunúť sa vpred…
Páči sa miPáči sa mi
Prajem vsetkym pekny den, zaujal na pojem “kolektivna dusa”. Maju takuto “kolektivnu dusu” aj ludia? Ja si myslim,ze ano. Aky je rozdiel medzi pojmami “kolektivna dusa” a kolektivne vedomie”. Nedokazem zdovodnit,preco si myslim,ze je to tak,proste to tak citim. Este raz sa ospravedlnujem, pisomne vyjadrovanie mi nejde tak ako tebe Helar alebo Vlkovi.
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
kúzla a mágia sú len prvý krok k bosoráckej slobode – k totálnemu ovládnutiu svojho života cez dokonalé spoznanie súvislostí. Keď sa začneme zaujímať o toto, zasahovanie do behu vecí nás prestáva baviť. Je to normálne – v čínskej filozofii sa tomu hovorí wu-wei, teda konanie nekonaním. Strácame nutkanie za každú cenu babrať do chodu sveta len preto, že my chceme…
V tvojom svete je teraz iná priorita. Máš dievča – tak počúvaj svoju intuíciu a choď smerom, ktorým ťa povedie. Intuícia je tvoj najspoľahlivejší “vodca” – ona najlepšie vie, čo je pre teba v danom okamihu potrebné.
Ak to znamená prestať sa venovať bosoráctvu, tak to tak asi malo byť. Nijaký záujem “nasilu” nevedie k úspechu, pretože ten úspech nikdy ako úspech pociťovať nebudeme.
Neviem, akú inú radu odo mňa očakávaš. Rob len to, čo skutočne chceš, čo cítiš ako správne – potom nebudeš nikdy ľutovať. To značí, že si do budúcich životov neodnesieš žiadnu traumu, ktorá ťa bude obmedzovať. Ži tak, aby si sa pod to mohol hocikedy podpísať – a to je vskutku “bosorácka” rada.
Heder,
neviem odpovedať, pretože neviem, čo presne znamená “kolektívne vedomie”. Skúste to popísať, ako to chápete vy.
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
🙂 heh no vieš… teda, dosť ma to potešilo, čo si napísala… no v podstate mágii a ,,bosoráctvu,, sa chcem venovať… pomáha to pochopiť… len vieš… raz si mi napísala, že ked sa dostanem ,,pod kontrolu,, a tak.. vieš emocie atď., dokážem ohromné bosorácke veci… ale teda, aj keby som ju nelubil aj tak by som nemal zaujem o ,,bosorácke,, ovplivnovanie vecí… len som si asi zle vysvetlil ako si to myslela… vieš… ísť sa pozrieť do astrálu… to bude nová skúsenosť a určite pri nej veľa pochopím, to dievča som stretol vďaka tomu že som sa začal venovať tomuto.. určite sa tomu budem venovať aj nadalej, ale ako si povedala… no proste najdôležitejšie je byť sám sebou… vďaka tomuto tu som pochopil čo je to ozajsntná moc… je to moc nad samím sebou a nad svojím životom, nie nad životom iných… a ktovie čo ešte zistím… a myslím si že poznanie vedie cezomňa… vieš ako to myslím… nemôžem poznať podstatu všetkého ak poriadne nepoznám tú svoju… raz si mi to aj písala ale až teraz som pochopil… pravda sa neskrýva v slove, ale v pochopení… preto mi ju nemôže inkto povedať… každý ju musí nájsť sám…
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
intuícia mi hovorí, že si môžme tykať 🙂 Nevieš či je intuícia vrodená a počas života málo premenlivá podobne ako inteligencia, alebo ju možno výrazne meniť ?
Páči sa miPáči sa mi
Gravitoplan,
každý z nás má svoju intuíciu. V detskom veku je plne funkčná. Výchovou je potláčaná a u niektorých ľudí ju celkom prehluší konvencia alebo rozum. Ale nech už je to hocijako, môžeme ju rozvíjať do plnej funkčnosti – len u niektorých to potrvá dlhšie a bude to chcieť viac úsilia.
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
to by znamenalo, ze paranormalne javy ako je prekognicia by boli castejsie u deti nez u dospelych, je to zaj tak ?
Páči sa miPáči sa mi
Gravitoplan,
presne tak… Deti ešte nie sú “zmanipulované” konvenciami prostredia. To sa prejaví až tak okolo 6-10 roku života.
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
cvicis jogu ?
Páči sa miPáči sa mi
Nie… Momentálne necvičím vôbec nič, ešte aj tých Tibeťanov nejako nedodržiavam… 😦
Páči sa miPáči sa mi
mam jednu otaku a chcel by som na nu odpoved.mozno sa vam to bude zdat smiesne ale uz asi2 roky mam take sibnutee stavy.vzdy ked si spomebniem na nejaky film to je jedno aky ktory som uz dlho nevidel a chcel by som si ho pozriet tak vzdy priblizne do mesiaca ho niekde uvidim je to jedno ci u kamarata alebo v telke ale akurat na ten film natrafim.mozno si poviete ze j to nahoda ale mne sa to stava uz 2 rok a chcel by som vediet preco .a este minule som sedel v buse a mal som nahodny vyber pesniciek.a snivalo sa mi zepozeram na mobil a vidim ako preskakuje na inu pesnicku amal som tam aj jej nazov.hned nato som sa zobudil a doslova sa to stalo.ak mozete tak mi poradte.mzete sa mi ozvat na nicku raj279@azet.sk
Páči sa miPáči sa mi