Moje pochôdzky po doktoroch pokračujú a poctivo pri tom počúvam Ruiza. Už asi šiestykrát po sebe prvú dohodu. A ako ju tak deň po dni počúvam, zistila som čosi zaujímavé:
Na mňa to funguje ako “šúpanie cibule”. Jeden deň si uvedomím čosi. Ruiz niečo povie, mne sa to vztiahne na nejakú oblasť môjho života a niečo o sebe si uvedomím. Ale keď ten istý text počúvam o deň neskôr, už so mnou rezonuje celkom iná časť a uvedomím si zas niečo celkom iné… Akoby sa z povrchu zošúpala šupinka cibule tým včerajším uvedomením a moja energia sa presmerovala na tú šupinku pod ňou. Neviem odpozorovať, či sa môj prístup mení, pretože je to ešte príliš krátko, ale mám pocit, že asi aj hej… Vyzerá mi to, ako keby Ruiz za mňa stalkoval a rekapituloval moje dohody. 🙂
A súčasne si uvedomujem istú zmenu v mojom prístupe k tejto stránke. Už istý čas mám pocit, akoby som hovorila “mimo” uší tých, čo počúvajú – alebo ako keby bolo už všetko vypovedané. Koncom minulého roka som si dokonca myslela, že so stránkou skončím, len som to nijako verejne nedeklarovala s tým, že veď uvidím, či budem mať nutkanie písať alebo nie a podľa toho sa zariadim. Nemám predsa povinnosť písať jeden článok denne.
Rovnaký problém mám aj s komentármi. Ako keby som prestala hovoriť rečou niektorých ľudí. Buď mi nerozumejú, alebo ja nerozumiem im. Alebo sa so mnou snažia hovoriť o veciach, ktoré sú pre mňa nezaujímavé a bezpredmetné.
No a dnes som pri počúvaní Ruiza došla k poznaniu, kde ešte stále robím chyby pri používaní reči/slova. Prečo by som mala niekomu rozprávať, ako to vyzerá v mojom príbehu? Je to predsa len vec mňa a nikoho iného. Môj príbeh a moje názory sú dôležité len pre mňa.
Prečo by ma mali rozčuľovať iní ľudia a ich príbehy? Prečo by som k nim mala zaujímať nejaké stanovisko? Sú to predsa ich príbehy a moja žiadna starosť. A ak mám pocit, že niečo nevidia alebo robia zle? Spomenula som si na mexického slimáka a rozhodla som sa, že nechcem byť Castaneda. 🙂 Keď je ten slimák taký debil, že lezie autám pod kolesá, je to jeho osud a moja žiadna starosť. Keď je taká hviezda, že preliezol celú cestu bez újmy na zdraví, je to len jeho zásluha a moja žiadna starosť.
Hehe. 😳 Tak toto sa bude človeku s komplexom Kazateľa/Učiteľa asi veľmi ťažko realizovať! Ak sa toho chcem zbaviť, potrebujem na to poštvať to jediné, čo mám – svoju vôľu.
Jedno sa poskladalo k druhému a napadlo mi, čo by som mohla urobiť. Mohla by som začať loviť Bobríka mlčania. Proste sa nebudem vyjadrovať ani k sebe, ani k iným, a to mi pomôže odstrániť nutkanie posudzovať iných. A budem to držať tak dlho, kým sa toho celkom nezbavím.
A idem sa striehnuť aj s tým, kedy hovorím o niečom svoje neoverené názory. Proste a jednoducho: idem sa striehnuť.
Keď ma niečo bude vnútorne zamestnávať, dám si sem o tom článok – ale nebudem s nikým diskutovať o svojom vnútornom prežívaní. Je to moja vec. Aby to nezačalo byť nudné pre vás ostatných, ak nájdem niečo podnetné, dám to sem tiež. Možno nie na dennej báze, ale veď aj tak je tu toho dosť na čítanie.
Čo si od toho sľubujem? Zmenu v svojom vnímaní.
- Chcem dosiahnuť, že ma ľudia prestanú rozčuľovať – a to dosiahnem najrýchlejšie tak, že ma prestanú zaujímať. Proste ich vezmem na vedomie a idem ďalej a zapodievam sa svojím príbehom, nie tým ich. Sľubujem si od toho, že sa prestanem porovnávať s inými alebo prestanem ich porovnávať so sebou (nehodiace sa škrtnúť).
- Chcem zrušiť svoje nutkanie vyjadrovať sa k veciam – nielen k tým, ktorým nerozumiem, ale ani k tým, kde si myslím, že rozumiem alebo dokonca viem lepšie ako hocikto iný. Sľubujem si od toho, že si prestanem prichodiť ako Miss Veledôležitá/Strednedôležitá/Málodôležitá (nehodiace sa znova škrtnúť).
- Chcem zistiť, kam sa presmeruje moja energia, keď prestanem riešiť pochopenie/nepochopenie a vyhovovanie/nevyhovovanie sveta. 🙂
Priznávam, trochu veľa “chcem”, ale celkom sa na to teším. 🙂
Takže toto bol môj posledný článok o mne pre vás. Nabudúce len o mne pre mňa alebo niečo pre vás. Skutočne osobná budem už len s ľuďmi, ktorí keby stáli v autobuse pri mne, tak ma spoznajú. 🙂 Alebo aj nie… čo ja viem.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Neviem..nikoho nechcem posudzovať, ale možno postačí sa len stíšiť a robiť to, čo naozaj chcem..žiadna krajnosť nie je dôležitá.
Ak sa prestaneme zaujímať o ľudí okolo seba, v konečnom dôsledku ochudobníme len seba..nemusíme sa porovnávať, ale nemusíme sa ani izolovať.
Myslím, že tvoje vyjadrovania budú mnohým ľuďom chýbať..možno si to ty a tvoje komentáre, kto im svieti v tme a pomáha zvládať i nemožné..
A myslím, že ak prestaneš riešiť pochopenie a nepochopenie sveta, vyhovovanie a nevyhovovanie vnútorne umrieš a to by sa mi teda nepáčilo..mne teda nie..ani najmenej..
Ale, ak to, čo robíš obmedzuje teba, tak potom je to asi v poriadku.
Páči sa miPáči sa mi
Inak v tom mexickom slimakovi….dost zaujimavu rlou tam odohrava Dj, pretoze ten bez akehokolvek zavhania ovplyvnuje konanie Castanedu, tym padom aj osud slimaka, bez zabran spochybni druheho ze by nemal konat tak a tak, ale sam seba nema potrebu spochybnit, ci mal alebo nemal zasiahnut…Ja by som mu asi nalozila nech sa starie sam o seba a so slimakom by som si urobila to co by som chcela ja a kludne by som mu dala za pravdu, ze tu hram rolu magora, ktory vsetko skomplikuje, ale asi by mi nevysvetlil ze rovnaky magor nie je on :D…takze da sa ostat aj kazatelom, len sa clovek nesmie nechat spochybnit, ale naopak, kludne nalozit dakemu Castanedovi 😀
Páči sa miPáči sa mi
Iba pozorovateľ? 😀 Som zvedavý ako dlho vydrží bobrík mlčanlivosti u Sun. 😆 A skutočne aj ja som zvedavý, kde sa jej presmeruje energia a teda aj pozornosť. 😎
Páči sa miPáči sa mi
Hm…a platí to aj na Pini? 😯
Páči sa miPáči sa mi
Všade… Nie je to totiž o vás, ale o mne. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Oki. Drzim palce. Mam ta rada 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
nepoznam Ta, ale z toho velmi mala co viem po tom co citavam Tvoje clanky, tolko, ze je to neskutocne uzasna databaza vsetkeho potrebneho pre rozvoj osobnosti a ze este dlho bude citavana ludmi, ktori z nej budu mat velmi velku radost, tymto webom a aj vdaka prispevkom inych, ktori tu publikuju, je spravene kus velkej skvelej prace, vdaka 🙂
no a k tvojmu rozhodnutiu hore, myslim si ze je spravne, pretoze mam pocit ze nasledujuce slova a aj vsetky dalsie v tvojom clanku sa hodia…
“Ako keby som prestala hovoriť rečou niektorých ľudí. Buď mi nerozumejú, alebo ja nerozumiem im. Alebo sa so mnou snažia hovoriť o veciach, ktoré sú pre mňa nezaujímavé a bezpredmetné…..”
len Ta poprosim, neposudzuj nas, ti ktori ta rozculuju a ak uz nas mas za slimakov tak nas prosim nenazvi idiotmi, to je to jedine co mi zarezonovalo, hoc viem, ze clanok je urceny sirokej verejnosti, ktora ju cita a kludne sa ma to nema preco dotykat…pretoze tak ako je niekto pre teba slimak, mozes byt ty pre niekoho ineho slimakom tiez (co je v poriadku, tak mame rovnovahu, raz som slimak raz ten druhy a tak dokola..) a to je to posudzovanie, ci kazatelstvo, na ktorom chces popracovat tiez, do akej miery, preco atd… ja netusim a nechcem Ti zasiahnut do tvojho obrazu… ale kedze sa trenujes aj v tom, ze komenty ostatnych budes brat len do takej miery, do akej sa Ti to hodi, tak to potom prosim uviest do chodu pri tomto odstavci urcite…
no a ked uz idem na to tak zhurta, co mi mimochodom vobec nenalezi, pretoze sa vyjadrujem k niekomu, kto odviedol vela skveleho na tejto stranke a ja som tu ako citatel len kratko a vlastne som nic pre nikoho na tomto webe nespravila, prosto nevychadzam z rovnocennej pozicie a v mojom ponimani nemam ani skutocne narok sa rovnocenne vyjadrovat k Tebe (v urcitom zmysle, je mi jasne ze vsetci sme si rovnocenni atd…)…. tak potom zaroven aj velku pochvalu, ze tak rychlo reagujes na zmeny u seba, vies ich pomenovat, v sulade s okolim, a velmi sa mi paci tvoja odvaha publikovat a vyjadrovat to co si myslis – mas absolutnu pravdu o slimakovi, nechat ho tak ak sa Ti to tak ziada…
no a ja osobne sa tesim na dalsie kvalitne clanky, rozpravy do buducna, nemusi to byt hned zajtra. dufam ze tak bude a veruze bude ak ma byt 🙂
a mozno skus sa obcas obzriet spat na tento web a prejdi si niektore clanky, ktore si pisala uz davno, mozno ti opat nieco povedia a mozno ti povedia to, co ja resp. my vidime, ze je uzasne ze su, pretoze davaju vsetkym strasne velmi vela…dobreho…
drzim palce 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Trocha som čakal, kedy napíšeš niečo podobné z takého trocha iného dôvodu. Použijem na to krátky popis niektorých línii, čo možno niekomu príde ako škatuľkovanie, avšak línie si so sebou nesú okrem slovného a filozofického posolstva, techník, aj energetickú kontinuitu a podporu (čo je podľa mňa to, čo za teba pri počúvaní Ruiza stalkuje … :-)) – Ide o to, že pre vlastný vývoj a jeho merítko sa ako referenčný bod nedá použiť vzťah alebo interakcia s inými bytosťami alebo ich názor či pohoda, ale len interakcia so sebou samým. Čo tým chcem povedať (alebo preložiť mayský postoj do nášho kontextu a hádam sa mi to podarí zrozumiteľne :P):
Starí vidiaci alebo toltékovia, ako ich nazýval Don Juan sa snažili získať vlastnú slobodu tým, že ovládnu/zmanipulujú iných, či už učeníkov, spojencov, anorganické bytosti a pod. Merítkom ich vlastného vývoja a sily bola (a je) moc a úroveň vlastnej schopnosti manipulácie s inými a tým aj permanentná väzba na iných. (Čo by sa analogicky dalo prirovnať napr. k dominancii 3. čakry.)
Noví vidiaci (medzi ktorých chvíľu patril aj Castaneda, kým sa nepresunul k prvej skupine), v súčasnosti napr. Ruiz, Matus, atď. vychádzali predovšetkým z ovládania a kontroly samého seba, rekapitulácie, stalkovania a jednotlivé línie sa v interakcii s okolím snažia praktikovať niečo ako cestu srdca. Ich merítkom sily je bezchybnosť, nezasahovanie do iných bytostí, pocit vlastnej slobody a nezávislosti pri iných bytostiach, atď. – ale ako je viditeľné (aspoň pre mňa) u Ruiza alebo Matusa, zasa je merítkom vlastného vývoja bezchybnosť interakcie s inými, čo je napr. u Ruiza a jeho 5 dohôd skoro výhradne založené na komunikácii a používaní slova. (Dajme tomu, analogicky by to bola dominancia 4. alebo 5. čakry., v preklade je to vlastne klasická indická Bhakti joga) – Nehovorím, že to nieje časť cesty, alebo pre niekoho užitočné poznanie :-).
Pointa spočíva v troch veciach – prvou je, že merítko levelu samého seba prostredníctvom iných ľudí alebo bytostí je forma neustálej závislosti na tom, ako iní reagujú na mňa. Druhým a ešte dôležitejším problémom je, že iní ľudia mi stanovujú priority a zámer podľa toho, čo oni sami riešia a kde sa nachádzajú (čo si napríklad zistila tým, že reakcie v komentároch ťa začínajú míňať). Treťou vecou je, že pri merítku, ktoré je umiestnené v iných bytostiach nebude mať človek nikdy istotu, či niektorú vonkajšiu tému definitívne zvládol, pretože hocijaká vonkajšia téma má nekonečné formy a možnosti premeny, vývoja a núti neustále opravovať vlastný postoj, hoci v podstate ide stále o to isté.
Čiže pre mňa paradoxne, počúvaním Ruiza a jeho energetickej línie si dospela k tomu, že jeho hlavné učenie je pre individuálny obmedzujúce. Pre mňa to indikuje, že v jeho línii boli aj inak orientovaní naguali a v ich energii sa z toho “vystalkovávaš …. 🙂 Samozrejme, je to len môj pohľad – peace 😛
Mayovia k tomu hovoria, že cesta cez jednotlivé čakry je cestou fragmentácie človeka, čoho sú čakry vlastne priemetom a nie je to integrácia, o ktorú by malo ísť. A hoci aj niekto má zvládnutú 4., 5. a vyššie čakry, stále je to len energetický priemet bodu spojenia dole pri členkoch, ako aj hladiny energie siahajúcej len po členky. “Sorry for telling bad news to good people”, ako hovorievala vedma v Matrixe. Hoci, keďže to teraz podľa mňa môžeš vidieť aj sama, je to vlastne good news :D.
Páči sa miPáči sa mi
Nik,
síce by si ma v tom autobuse nespoznal 😉 ,ale aj tak díky – dáva mi to do trochu iného kontextu to moje pragmatické “prežívanie”.
Myslím, že som sa dostala do bodu, kedy si už niektoré veci dokážem “pripustiť” bez toho, aby ma to ohrozovalo v mojom svetonázore, pretože ten svetonázor sa nezakladá na tom, kto som. 🙂 A hoci som už od Ruiza asi pred rokom odišla, teraz som sa k nemu vrátila (nič iné rozumné nemám v iPode nahraté) a začína pre mňa fungovať inak – presne ako si povedal, ako hever, ktorý ma má vypáčiť z mojej naviazanosti na iných. Teraz to v ňom cítim. Teraz vnímam, že jeho kniha nie je o komunikácii, ale o osamostatnení sa. Nie oči navonok, ale oči dovnútra. Proste rezonuje iná časť vo mne, ktorá sa chce dať do poriadku.
Táto mnohovrstvovosť sa mi na toltéckom učení páči a odlišuje ho hodne od budhizmu, ako ho vnímam ja. Je to ako taoizmus – keď ideš dostatočne do hĺbky pri každej jednej úvahe, prichádzajú nové a nové prepojenia a nové a nové poznanie.
Zvláštne, že som “starých vidiacich” nikdy nevnímala ako snažiacich sa ovládnuť iných, ale skôr len ako snažiacich sa maximalizovať svoje schopnosti – a teda v konečnom dôsledku aj zväčšiť svoj náskok pred inými, ale nie ako ultimatívny cieľ, ale len ako príjemný vedľajší dopad. Sama som sa vždy rátala skôr k nim… už som skôr taký pragmatik ako osvietenec. 😉
S tou integráciou mi hovoríš z duše. Už znova stojím žam žung a už sa znova dejú veci. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
wow, obom dakujem za skvelu vymenu.. hoc sa mi chyta na pochop tak mozno polovica a aj to este mozno nie pri vsetkom zo skusenosti len z logickeho pohladu nazoru… otvara to oci, dakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun, rozumiem a ďakujem. Myslím si, že je to kolobeh/sínusoida nášho života, potreba viac riešiť a pozorovať seba a svoj svet, na opačnej strane potreba viac riešiť tých druhých /teda opäť seba v interakcii s druhými/. Jeden aj druhý pól nás obohacujú a môžu posúvať ďalej, takže keď sa na budúce dostaneme opäť do určitého bodu na tejto sínusoide, zistíme, že už sme vlastne úplne inde a to umožňuje nové a nové pohľady, nové prežívanie nás so sebou samými a teda potom aj s našími druhými JA v ostatných.
Teraz Ti prajem pri Tvojom stíšení sa to, čo si od toho sľubuješ.
Páči sa miPáči sa mi