Znova som sa vrátila ku knihe The Art of Dreaming (Zručnosť snívania), pretože som knihu druhýkrát nedočítala; zachvátila ma “toltécka kríza” a asi dva mesiace som si dávala pohov od všetkých knižiek vrátanej tej vkladnej. Najprv som si musela vyjasniť, čo som alebo nie som – či sa vôbec považujem za toltéka alebo nie, či som dvojitá bytosť alebo nie a či som nagual alebo nie.
😛 Predovšetkým: nie som tolték. Nie som nič, čo sa dá ochlievikovať. Som všetko a nič určité a i keď k toltéckemu učeniu cítim silnú príťažlivosť, sú oblasti, kde ho vedome hodne deformujem, pretože sa nekryje s mojím stupňom poznania. Vysvetlenie je jednoduché: jeden z nás (t.j. toltékovia alebo ja) je ďalej. Keďže sa nikdy v tomto živote nedozviem, kto z nás je ďalej, nevenujem tomu viac energie a skúmania a žijem s tým, že jednou nohou som tolték a druhou všetko to ostatné. 🙂 Žiadne samonastolené obmedzenia.
Ani tie zvyšné dve otázky nedokážem zodpovedať jednoznačne. Pretože mojím cieľom je pohnúť sa ešte zaživa od bytosti k energii (aspoň psychicky, keď už nie priamo fyzicky), prestáva byť dôležité, či som alebo nie som dvojitá bytosť. Z času na čas si pozerám svoju energiu a ešte stále fungujem ako “wildcard” – niekedy som jednoduchá bytosť, potom sa moja energia začne tak nejako mitoticky hmýriť, chvíľku som dvojitá bytosť a potom zasa späť. Tieto premeny nastávajú v priebehu pár hodín, takže kľudne sa mi stane, že jeden deň som hladké žiarivé vajíčko, druhý deň som zhluk buniek a tretí deň som dvojité vajíčko s lalokmi. Ešte nikdy som nevidela premenu späť z dvojitej bytosti na jednoduchú a tak neviem, či ten istý mitotický pohyb zodpovedá za jedno i za druhé… 🙂 Teda, len keby na tom záležalo – čo nezáleží. 🙂
A ten nagual… 😀 Ja proste nemám talent zoskupovať sa. Ale minule, keď sme robili meditáciu za Gaiu a ľudia mi písali svoje zážitky, uvedomila som si, ako fungujeme. Väčšina z nich je ďaleko nadanejšia a schopnejšia ako ja sama. Keď píšu, čo sa s nimi deje, môžem len tíško závidieť… Ale na usmernenie svojej energie k nejakému cieľu potrebovali mňa. Nepoznáme sa navzájom, no napriek tomu tvoríme istú “voľnú” skupinu… Boží voz… nagualovu družinu. Len v nej niet jedného “najschopnejšieho”, ale len rôzne súčasti s rôznymi schopnosťami, ktoré dávajú dohromady jeden harmonický celok. A podľa toho, aký je úmysel, mení sa zrejme (na báze dobrovoľnosti) aj zostava a “organizmus” nadobúda iné silné stránky, potrebné pre svoju úlohu. Čiže každý, kto chodí na moje stránky a komunikuje, je potenciálnou súčasťou takejto voľnej “družiny” a pracuje nielen na svojom vlastnom rozvoji, ale vytvára aj podnety a udičky pre napredovanie tých ostatných.
Takže všetky tajomstvá mojej “toltéckej krízy” zostávajú aj naďalej nevyriešené, ale kríza sama nejako pominula a pokračuje sa ďalej. A ako inak – mojím milovaným snívaním.
Tentokrát som sa zavŕtala do predslovu k The Art of Dreaming. A klesla mi sánka – čítala som ho niekoľkokrát, ale zakaždým akoby som čítala nový text. A tak to, čo som už viackrát preskočila, teraz prináša nové poznanie.
Začína to tým, ako definuje Castaneda to, čomu hovorím “bosoráctvo”:
Učil ma bosoráctvo, ale nie také, ako rozumieme v našom obvyklom kontexte každodenného života: použitie nadprirodzených síl proti iným alebo vyvolávanie duchov pomocou amuletov, kúzla alebo rituály s nadprirodzenými účinkami. Pre dona Juana bolo bosoráctvo stelesnením istých špeciálnych teoretických a praktických presvedčení o prírode a úlohe vnímania pri utváraní sveta okolo nás.
Potom prichádza výrok, s ktorým mám istú “kognitívnu disonanciu” 😛 , pretože ja to viem inak a v tomto bode sa rozhodujem nebyť toltékom a veriť tomu, čo som zažila pri anjeloch. Môže to byť len vec rozdielneho vedomia, ktoré na tú istú situáciu vyberá iný obraz, ale skôr si myslím, že je to vec zásadného rozmeru – a kým ju nedokážem prijať tak, ako ju toltékovia podávajú, nemám nárok sa k nim radiť:
Don Juan hovoril, že náš svet, ktorý považujeme za jedinečný a absolútny, je len jeden zo zhluku po sebe idúcich svetov, zoradených ako šupinky cibule.
Mňa to anjeli a moje skúsenosti učili inak. A pravdu povediac, ak uplatním svoj pohľad, vysvetľuje mi oveľa viac vecí, ako by mi vysvetlil toltécky pohľad. Takže vás informujem, ako to vidia toltékovia – a že ja to vidím inak. 🙂
Aby sme tieto iné svety, zvyšné (alebo aspoň najbližšie) “šupinky cibule” mohli vnímať, potrebujeme mať dostatok energie. Tieto svety totiž existujú nezávisle na našom vnímaní, ale následkom svojej energetickej konfigurácie nemáme k nim prístup a tak si myslíme, že náš dennodenný svet je jediný, ktorý existuje.
Starí bosoráci však verili, že naša energetická konfigurácia je meniteľná, a tak vytvorili súbor praktík, ktoré človeku umožňujú meniť svoju schopnosť vnímať iné energie. Tento súbor praktík nazvali snívanie.
Don Juan:
Snívanie je pragmatický spôsob, akým bosoráci využívajú obyčajné sny.
Aj tento citát, ako mnohé iné, je obrazný. Don Juan hovoril, že keď to vysvetľoval jeho učiteľ jemu, použil obraz v súlade s povahou dona Juana a povedal, že snívanie je spôsob, akým bosorák hovorí svetu “dobrú noc”. 🙂 Mne sa páčia obe prirovnania.
Don Juan to vysvetľoval ďalej:
Snívanie nie je len to, že máme sny, rovnako ako to nie je fantazírovanie alebo snívanie s otvorenými očami či predstavovanie si. Prostredníctvom snívania vnímame iné svety, ktoré dokážeme opísať – ale nedokážeme opísať to, čo nám umožňuje vnímať ich. Napriek tomu cítime, ako snívanie otvára tieto iné svety. Snívanie sa zdá byť pocit – proces v našom tele, povedomie v našej mysli.
Keď som knihu čítala prvýkrát, tieto slová mi nič nehovorili. Keď som ju čítala druhýkrát pred pár mesiacmi, ešte stále mi nič nehovorili… Ale odvtedy som začala pracovať s pamäťou tela na úrovni pocitu a tak dnes viem, aká nesmierna múdrosť a nápoveda sa skrýva v týchto slovách. Celý proces snívania (či už so zatvorenými alebo otvorenými očami) sa zakladá na tom, že si v tele vyvoláme pocit istej situácie – a tým sa telesne (=energeticky) i duševne do tej situácie prenesieme a sme v nej. A kým sme v tej novej situácii, tak sme vlastne povedali nášmu obvyklému svetu “dobrú noc”… 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Tak na to som prišla aj ja nedávno, že vždy to tak bude, že mladšie ročníky sú o dva kroky vpred pred nami a postupne ako stárneme to zisťujeme viac a viac. Ale je to aj pokrokom, že my sme mali iné príležitosti a teraz sú omnoho lepšie, ale sama vieš ako to je a ak chceme lepší svet tak to tak má byť.
Dôležité je vycvičiť si energetické telo, aby naše sny mohli stáť za to a ono malo dostatok snovej energie . Horšie je ak nemôžm zaspať, vtedy mii zostáva len túlať sa v druhej pozornosti, alebo prehadzovať sa zo strany na stranu. Na to nemáš cvičenie ako zaspávať?Moje predstavovanie, že každým výdychom sa telo ukladá nižšie a nižšie a ja zaspávam akosi nefunguje, keď mi mozog pracuje ako za bieleho dňa. 😕
Páči sa miPáči sa mi
Keď som si prečítala tvoj koment anitraM, že máš problém zaspať, tak ma napadlo niečo, možno pomôže, možno nie. Nemám to vyskúšané, ale tento tyždeň som niekde čítala článok, kde sa spomínalo, že mozog na svoju aktivitu potrebuje kyslík – a ak chce človek zaspať, nemal by dýchať zhlboka, ale iba plytko a predlžovať intervaly medzi nádychmi, čiže trochen priškrtiť kohútik dodávkam kyslíka…
snáď som to nepoplietla… moja “selektívna skleróza” spôsobila, že neviem, kde som to presne čítala…
Páči sa miPáči sa mi
Martina,
to, čo píše Twyxa, je tak. A skús ešte toto: http://www.edisk.sk/sk/stahni/68847/123456.mp3_9.16MB.html Je to binaurálny súbor, teda najlepšie je počúvať ho so slúchadlami, ale je upokojujúci aj tak. Nastavuje mozog na theta vlny – hĺbkové uvoľnenie. Ja ho používam kvôli ADD tam, kde iní používajú alfa vlny (tie u mňa nezaberajú, som z nich čulá ako rybička 😕 ). Pomáha mi ustáť bez pohybu 20 minút. Potom ho treba pustiť ešte raz, lebo má len 20 minút.
Páči sa miPáči sa mi
Vyskúšam ako pôsobí a keď tak, urobím si slučku z neho. 😛
Vďaka za rady… 😛
Páči sa miPáči sa mi
no, … takto to nejako vidím aj ja … môžem s istými názormi či cestami súhlasiť, stotožňovať sa s nimi, ale vždy sa akosi dostaneme do bodu, keď sa naše cítenie a naše presvedčenia nezosúladia z učením kohokoľvek … pochopiť to a prijať to je práve tá lekcia … ( o tomto som svojho času cca písala v článku vodopády …. z jedného bodu sme vyšli, k jednému smerujeme, nič sa nestratí, nič sa nerozplynie, ale je naozaj dôležité byť príslušníkom akéhokoľvek pramienka toho vodopádu? … alebo sa máme iba starať o to, aby sme šli každý svojou cestou? … a kedy je tá cesta našou? a kedy je už cestou akejsi príslušnosti? … kedy tú príslušnosť a zgrupovanie potrebujeme k vývoju a kedy už nás obmedzuje? … )
toto písal čiky v jednom komente, nie je to tak dávno, … ak sa riadime tým, čo robí nám dobre, nemôžeme zo svojej cesty nikdy zísť … 🙂
a to opúšťanie sveta v sne, hm, pekné, ale čo tak snívanie s otvorenými očami, videnie svetov ktoré viem že sú, ja tam aj som, ale predsa bdiem a som súčasne tu a aj tam? … čo je totô? … ( prečo mám zasa pocit, že som tu vlepila niečo od veci? … 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
to je také niečo, o čom si zatiaľ len robím predstavu… Posúvaním kotviaceho bodu vysvecujeme nové a nové energetické vlákna, ktoré prechádzajú našou obálkou… a tie nám poskladajú nové a nové reality, vždy jednu realitu v čase. No a starí bosoráci vraj boli majstri v tom, že dokázali v tom istom okamihu vysvietiť veľa vlákien a tým “zmontovať” niekoľko realít jednu cez druhú. Mne sa to podarilo za života asi dvakrát – raz sa mi podarilo otvoriť tri reality cez seba, z čoho tie dve boli značne traumatizujúce (babrala som vtedy moje minulé životy) a výslekdom bol nekontrolovaný únik energie, že musel nabehnúť Otec so sekundovým lepidlom.
Budem sa musieť pozrieť na tvar tvojej obálky… Típkovia podobní starým bosorákom ju majú vajíčkovitú. Ja ju mám tiež vajíčkovitú a som zvedavá, či ju nemáš vajíčkovitú aj ty, keď vieš vnímať viac realít súčasne… Ale budem musieť počkať, až zas budem niečo vidieť, pretože momentálne vidím len figu borovú pri každej otázke, ktorú položím – čiže rozhodne to nie je spoľahlivá odpoveď. 😛
Páči sa miPáči sa mi
“The nagual man brings sobriety; the nagual woman brings innovation.”
Páči sa miPáči sa mi
Sorry, ale teraz fakt nechápem, k čomu to vzťahuješ.
Mimochodom, je to založené na vtedajšom delení na “mužov” a “ženy”, pričom muži sa považujú za vecných, triezvych a racionálnych a ženy za intuitívne, autenticky tvorivé a pocitové. Pritom v populácii tomuto pravidlu vyhovuje, ak si to správne pamätám, len asi 80%, zvyšných 20% je presne naopak. Tak si myslím, že aj nagual-muž a nagual-žena môžu byť “naopak”, ale sa musia vzájomne dopĺňať. Teda že muž bude intuitívny, ale potom k sebe potrebuje racionálny protipól.
Páči sa miPáči sa mi
hm, … ako všetko je založené na mužskej a ženskej energii … a sakra, mne teraz asi kadečo dopaľuje, hm, …. 🙄 …
sadf, tento tvoj šplech tuto, nakoniec hodil symbol veľký ako svet … 😀 …
Páči sa miPáči sa mi
😀 Tak presne toto som mala na mysli, keď som písala, že sme jedna veľká voľná “družina” a že pracujeme jeden na druhom… 🙂 To, čo mne nepovedalo nič, bolo pre teba udicou ako hrom… Tak sa mi to páči! Prosím, pokračujme!!! 😀
Páči sa miPáči sa mi
Povodne som sa chcel rozpisat o tom, ze premisy a definicie toltectva skalopevne neplatia, pretoze sa nachadzame v case zrodu noveho toltectva a teda ciele, praktiky, vnimanie sa meni.
Na zaver som to chcel podtrhnut tym, ze nagualky su inovativne a preto stoja pri zrode tak ako stali pri zrode linie DJ ale pred publikovanim som to zmazal a nechal tam len ta jednu citaciu, pretoze sa mi to vtedy takto zdalo vhodne, som rad, ze niekomu pomohla.
Páči sa miPáči sa mi
heli,
v poslednej dobe mám toľkko udičiek a tolko symbolov, žee mi z toho ide prasknúť hlava, .. preto súhlasím, len pokračujme! som v strehu už aspoň … 😀 😀 😀 … veď ja zasa pustím nejaké to “pierko” … 😀
no a tie obaly pokukaj, som zvedavá … 😀
Páči sa miPáči sa mi
Dnes dosť presne o polnoci som sa pozerala, a hneď trikrát 😀 … Prvýkrát som videla celkom pravidelnú guličku, z ktorej sa zrazu začal zdvíhať taký hrot doprava nahor. Napadlo ma, či už nespíš a nepresúva sa ti kotviaci bod (ja vidím totiž väčšinou daný okamih u druhej osoby – na viac ešte nemám). Potom sa obálka trochu pretiahla v smere hrotu a bola skôr vajcovitá.
Druhýkrát som sa pozrela už nie počas státia a dostala som iný obraz – pravidelná gulička, na ktorú priletela a zhora si sadla nejaká obrovská osa či čo a zaborila do nej nohy. Toto ma nútilo pozerať s otvorenými očami, takže som skúsila ešte tretíkrát, pretože sa z toho neviem vysomáriť, a videla som niečo ako dve kokosové pusinky spojené lekvárom, pričom tá horná trochu presahovala.
No a konečne sa mi to poskladalo: dubákovitý tvar, osa na obálke… Povedala by som, že si dve energie v jehom tele – jedna ľudská a jedna ne-ľudská, a zrejme parádne militantná. Necítiš také niečo? Nemáš spomienky, ktoré by si nemala mať? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
heli,
áno, … občas, … nechcem to prijať a nechcem vyzerať ako cvok, … našťastie sa mi toto všetko presunulo iba do snov … ( a spím 5 hodín denne, aby som nemusela riešiť ešte aj čosi iné, 😕 )
tá neľudská energia je čo? znie to hrozivo, … ustup satane , do kelu … 😕 … ja cítim niečo iné, skús to preveriť
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nebooooj… Ak dnes večer ešte budem žiť, pôjdem sa pozrieť. A ak uvidím, napíšem.
Vieš, ono mať so sebou ešte jednu energiu nie je nijaký veľký horor – pokiaľ to nie je čosi nepríjemné, a to musím čeknúť, pretože ten stredný obraz ma nútil pozerať sa otvorenými očami a to robím, len keď sa cítim ohrozená. Ale aj keby to tak bolo, musíte spolupracovať, pretože potrebuje nielen telo, ale aj “operačný systém”, ktorý tým telom vládne. (Tak nejak fungoval podľa môjho vedomia don Juan, kým bol donom Juanom. Podobne fungoval môj Efniel.) Tá extra energia, ktorú tým získavaš, je fajn, pretože vieš robiť veci, ktoré by si inak nevedela. Bude treba zistiť, na ktorú oblasť sa to vzťahuje, a potom sa rozhodnúť, či chceš alebo nie – či ti to za to stojí.
Ak nie – 😀 existujú prostriedky na to, aby sme to dali do poriadku. Ale tým sa nebudeme zapodievať, kým to nebude nutne-nevyhnutné. Naj naj naj. Dovtedy ízy – s väčšinou energií sa dá nádherne spolupracovať a tá tvoja tiež nebude kretén, pretože by ti nedovoľovala myslieť a cítiť.
Ale aj tak všetko ešte idem čeknúť, nech nerobím planý poplach. Možno som len videla film “osy ti žerú hrozno” a “dali ti hamburger s menšou dolnou časťou”… 😆
Páči sa miPáči sa mi
heli,
ďakujem ti, veľmi si to cením … a po dnešnom dni a všetkom čo sa okolo mňa udialo, som si povedala, že jediná spoľahlivá cesta, ktorá na mňa v živote čaká a aj ma naplní je práve cesta duchovnom, … poznaním, osvietením, … pretože aj keď budem musieť bojovať proti zhmotnenými neg.energiam bude to sto krát lepšia cesta, ako bojovať proti ľudskej manipulácii, proti hnevu, proti výčitkám a všetkému, čo je s ľudskou rasou spojené … no pierkatci, zadarilo sa, … byť človekom je pre mňa príliš ťažké … vedomo sa rozhodujem prijať všetky svoje dary a vedomo ich budem rozvíjať … pierkatci, gratulujem 😕
heli díkes, čokoľvek zistíš, ocením to … 😕
Páči sa miPáči sa mi
no a ešte, … je možné že to čo uvidíš teraz, bude iné, … situácia o polnoci bola u mňa divoká ( tá osa, hm, … asi nebola moja, ale mala “zraniť” mňa ) , možno to boli energie dvoch ľudí, keď si to tu čítam, dáva mi to význam, … hm, môže to byť celkom inak, nech ťa výsledok, ak bude iný, neprekvapí … preto si mala tie oči doširoka, ja ich mám celý deň, … 🙂
mám sto chutí ti to hodiť do majlosu … 😕
Páči sa miPáči sa mi
Dnes dvakrát obyčajná gulička a keď už som prestávala na to myslieť, tak som mala nejaké iné vnemy, ale to sa už asi netýkalo teba. 🙂 Takže žiaden pricucnutý ksicht. 🙂 Ale som fakt zvedavá, čo to bolo, takže ak môžeš, prezraď! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
heli,
díkes, ozvem sa … vysvetlím, možno, vysvetlím viac …. no jedno je isté, už som v pozore ….
Páči sa miPáči sa mi