V tom okamihu, keď pocítim vnútorný kŕč, stiahnutie, potrebujem pochopiť, že práve sa dostávam do kontaktu sám so sebou. Priviedli ma k medveďovi, aby som sa ho dotkol! Ten hnev, tá zúrivosť, tá netrpezlivosť sa v nás vynárajú. Všetci tieto stavy poznáme. Môžeme sa  pekne nahodiť a vyzerať úchvatne a vyzerať, ako keby sme mali kontrolu nad sebou, ale každý jeden poznáme tú príslovečnú slamku, čo oslovi zlomí chrbát. A koľkí z vás majú oslí chrbát? Tie Ezopove bájky – to nie sú výmysly! Sú to spirituálne lekcie. A osol predstavuje kohosi, kto žije v odpore  a nerozumie mu. Tak tá slamka padne na chrbát – a reakcia na ňu bude  úplne iný vzťah s tými nežiadúcimi myšlienkami a pocitmi, s tými nežiadúcimi okamihmi. A ako bude tento nový vzťah vyzerať?

Vnorím sa tak vedome, ako to len ide, do “prítomného okamihu”, pretože to “teraz” nie je čas. Je to prítomnosť a v nej sme namočení všetci. V tejto Prítomnosti existujú dokonalé sily a už sa vyvažujú. Našou úlohou je byť nástrojom tohto vyváženia.Prečo? Pretože vtedy sa naše obmedzenie stáva vyvrcholením novej slobody. Obmedzenie sa stáva nástrojom slobody, ktorá nastane, len čo pustím k vode to svoje “ja”, ktoré bojuje so životom… Keď pustím k vode tú časť zo mňa, ktorá hovorí “nemáš pravdu”…  “to je ich vina”… a všetky tie ostatné pindy.

A poznám všetky tie myšlienky a pocity, ktoré sprevádzajú “Ale ty nepoznáš môjho muža!” či “Ale ty nevieš, čo sa deje v Uzbekistane!” či kdekoľvek inde… tú ich hrôzu .Dovoľte, aby som vám niečo objasnil: To vy neviete, čo sa tam deje, pretože to, čo sa deje tam, začína tu. Bez strachu niet nenásytnosti, niet ničoho z tých vecí, ktoré vedú ľudí robiť tie ohavné veci, čo robia. A niet strachu bez vzdoru, ktorý sa snaží ochrániť to, čo si myslí, že je…

A preto naša ľudská zodpovednosť – ak ju prijmeme – spočíva v tom, že sa naučíme dostávať do stavu plného súladu a naučíme sa veci milovať. Nie v zmysle “milujem ťa”, ale v zmysle  “prijímam tento okamih ako prejavenie niečoho, čo som o sebe nevedel”.  Akceptovaním tohto odhalenia dochádza k integrácii, pretože už nepotrebujem ochraňovať a brániť to, za čo som sa omylom považoval.

Guy Finley