V jednej zo skupín Abrahama sa ktosi anonymne podelil o svoje zážitky:
Veľa ľudí hovorí: „Pracuj na sebe. Maj sa rád. Sústreďuj sa na seba.“
Úprimne to robím už mesiace. Správam sa k sebe s väčšou láskou, láskavosťou a rešpektom ako kedykoľvek predtým. A zvláštne… už takmer nikdy nikoho nestretnem. 😂 Je to, akoby všetci zmizli.
Zábavné je, že mi to vlastne nevadí. Byť sám sa stalo prekvapivo pokojným a krásnym. Ale úprimne som nikdy predtým nič také nezažil a to ma robí zvedavým.
Prešiel si tým niekto iný? Je to len súčasť procesu, alebo robím niečo zle?
Čím viac na sebe pracujem, tým viac stúpa osamelosť. Nie som nevyhnutne nešťastný… len ma fascinuje, ako inak sa odrazu život cíti.
Je to tak. Pozrela som si aj odpovede a jedna z nich ukázala ešte ďalší aspekt tohto stavu – oveľa ľahšie a na hlbšej úrovni sa takto spájame s inými.
Je dobré vedieť, že to takto funguje pre všetkých – že len čo celkove zdvihnete svoju vibráciu (t.j. vibrujete vyššie vo všetkých oblastiach života), veľa ľudí s nižšou vibráciou sa na vás už nedokáže napojiť a opustia vašu bublinu reality.
A vám to dôjde až vtedy, keď sa v akejsi fejsbúkovej skupine nejaký anonymný účastník ozve a položí otázku.
Vzostup je hodne osamelé miesto – a zmení vás natoľko, že tá osamelosť už nevadí. Máte „vzťah“ s niečím iným – a cez to „niečo iné“ sa spájate so zvyškom sveta. 🙂
Pridaj komentár