Nedávno som počúvala miniseminár Natalie Ledwellovej na tému intuícia a strach. Zaujalo ma, že obe veci spája. Pre naše rozhodovanie je dôležité vedieť rozoznať, kedy z nás hovorí jedno a druhé, tak som si to vypočula.

Natalie je výborná v tom, čo hovorí, ale hovorí to pre cítiacich ľudí, nie pre hlavovo orientovaných ako ja. Naučila som sa, že strach i intuícia sídlia v tom istom mieste – v našom bruchu. Preto ich väčšina ľudí nevie spoľahlivo odlíšiť, pretože pocity vchádzajú z toho istého miesta. Majú však inú kvalitu.

Natalie ich rozlišuje podľa toho, že strach sťahuje, je orientovaný do minulosti či budúcnosti, kým intuície je ľahká a orientovaná na tu a teraz. Minulosť ani budúcnosť pri nej nehrajú rolu.

Lenže čím viac to vysvetľovala, tým viac sa mi to začalo pliesť. Tak som urobila to, čo vždy v takýchto prípadoch – išla som sa spýtať vyššej múdrosti:

Lunkoteopmoni… Minule som sa chcela spýtať na intuíciu a strach. Jedna baba to vysvetľovala a nie tak, aby to mne šlo do hlavy. Povedala, že oboje sídli v bruchu a preto si to často pletieme, ale že intuícia umožňuje a strach uzatvára. Lenže sú aj intuície, ktoré ti síce namaľujú niečo fantastické, ale súčasne ťa desia, lebo znamenajú vyliezť zo zóny komfortu… Takže ako rozlíšiť, či sa ozýva práve zóna komfortu alebo intuícia?

Už som ti hovoril, ale zasa: pozri na to ako na tok energie. Strach sťahuje celú tvoju energiu nadol. Energia je rovnako zraniteľná ako telo a strach sa ju snaží ochrániť, tak ju stiahne na čo najmenší útvar. Ten sa potom cíti tuho a ťažko. A ťahá energiu tvojho celého tela nadol, kde sa dá najľahšie obrániť, pretože je v blízkosti zeme.

Intuícia potom ťahá tvoju energiu nahor?

Niekedy… Sú rôzne druhy intuície. To je to, čo ťa pletie… pretože sa prejavujú rôzne. Sú tu „božie vnuknutia“. Tie ťahajú tvoju energiu prirodzene nahor, začneš sa cítiť ľahko a akoby mimo svojho tela. Ak však máš nejaké obmedzujúce presvedčenie, ako to je s tou tvojou zónou komfortu, tak potom časť tvojej energie sa automaticky ťahá nadol, časť je vyťahovaná nahor a výsledkom je pocit napätia, neistoty. Tvoj stred zostáva vyprázdnený, nemá prirodzenú hustotu. Vtedy sa ľudia majú problém rozkývať a často to skončí tým, že stiahnu svoju energiu späť do stredu a zrušia intuíciu so slovami „nemožné“.

To mi niečo pripomína.

🙂 Veď tu aj rečním ako farár z kancla. Chcem, aby si pochopila. Nechcem, aby si sa cítila zle, ale musíš porozumieť, že niekedy tvoja vôľa nestačí – najmä ak sa dostaneš do celkom nových situácií. Cítiš sa zle a nevieš, prečo. A je to len dopad toho, že tvoj stred je vyprázdnený z energie.

A sú aj iné druhy intuície?

Určite… Napríklad náhle záblesky poznania. Vtedy sa neozve tvoja zóna komfortu, lebo je to na ňu príliš náhle, ale tvoja energia vyletí nahor a zasa vyprázdni tvoj stred. Telo sa cíti zle, bráni sa, stiahne ju späť – a ty to máš ako záblesk niečoho, čo si si nezapamätala.

Toto tiež poznám… Ba dokonca sa mi to dnes stalo v sne. Viem, že tam bolo ešte niečo dôležité, čo som si nezapamätala…

/…/

Takže späť k intuícii. Ťahá našu energiu nahor a strach ju ťahá nadol a zhutňuje.

Okrem tej intuície, ktorá je kombinácia tvojho poznania a nečakaného napojenia sa na nich.

Počkaj…

Náhle kontakty a vstup dát od nich ťahajú tvoju energiu nahor. Ale keď ty dosiahneš istú úroveň poznania a vezmeš ich energiu na to, aby si urobila skok vpred vo vnímaní, tak tá energia tečie inak. Neopúšťa tvoj stred. Rozleje sa do strán a je jej oveľa viac. Vtedy nemáš ani strach, ani pnutie, len uchvátenosť tým, čo vnímaš.

Je to, ako keď idem šamansky putovať?

Presne to je ono. Využívaš svoju plnú energiu na to, aby si bola ukotvená v hmotnom svete a niekde inde súčasne.

Dobre, tomu rozumiem. Požičiam si ich energiu na dosiahnutie svojho.

🙂 Alebo na uvedomenie si reality.

Rozhodujem sa nezareagovať. 🙂 Takže energia nahor – božie vnuknutia. Energia nadol – strach. Pnutie – božie vnuknutie + obmedzujúce presvedčenie. Do strán – moja energia zosilnená o ich energiu. Vypadlo mi niečo?

🙂 Nie.