Od Kristen Howe mi mailom prišlo nádherné cvičenie, ktoré budem musieť okamžite začať praktizovať.
Aby ste mi rozumeli, ja už som taký ten Neveriaci Tomáš. Dajte mi niečo do ruky a ja v priebehu 5 minút začnem úspešne spochybňovať jeho existenciu. 😉 Dajte mi anjelov a ja začnem pochybovať, či som si ich nevymyslela. Požiadam o dôkaz. Dajú mi dôkaz – a ja okamžite spochybním, že je to dôkaz, a označím to ako svoju interpretáciu náhody… (hoci už sedemnástu v poradí 😕 ). Čítať ďalej
Včera v noci som si urobila šamanskú cestu za Gabrielom. Chvíľku sme sa rozprávali, ale potom som spadla do takého nejakého podivného stavu, kedy som sa mu nesmierne snažila vysvetliť svoje problémy, čo s nimi mám – nevidím ich; ak by som neverila, že sú, tak to vyzerá, že nie sú – a pre tie “udičky” by sa našli iné vysvetlenia… atď. A večne som opakovala “je to jedno”. Čítať ďalej
Včera mi nebolo dobre. Malo to dva dôvody. Jeden celkom prozaický – všetko, na čo som sa len pozrela, sa pokazilo. Dopoludnia som počula, ako čerpadlo bazéna chrčí z posledných síl. Vyletela som von a zistila som, že sa plavák dostal k skimmeru a zahatal prietok vody. Odtiahla som plavák a čakala som, až sa čerpadlo znova zavodní. Čítať ďalej
V posledných dňoch som to mala pestré, ale naučila som sa jednu lekciu a chcem sa o ňu podeliť.
Asi pred štyrmi rokmi som sa rozhodla, že čokoľvek mi anjeli povedia (aj keby to bol úplný nonsens), budem brať ako pravdu a budem podľa toho fungovať. Odkedy som urobila toto rozhodnutie, naše vzťahy sa nesmierne zlepšili. 1. Prestali mi hovoriť somariny a 2. ja som si k nim dokázala vybudovať absolútne spoľahnutie. Ak aj niečo bolo inak, neriešila som – spoľahla som sa, že má nejaký zmysel to, keď mi hovoria jedno a urobia niečo iné. A fungovali sme bez problémov.
Potom nastal môj návrat späť do hmoty. Aj na to mám nejakú teóriu – možno celkom nesprávnu, ale aspoň moju. 😉 Myslím, že život prebieha v cykloch – štartujeme z hmoty, začneme ulietať mimo hmoty, niečo sa naučíme a postupne sa vrátime do hmoty, aby sme doložili, že tým naučeným dokážeme aj žiť. Z tohto pohľadu som si vždy Čítať ďalej
Pokračujem ďalšou kapitolou zo Susan Greggovej. Začína citátom:
„Našu spokojnosť podmieňuje cesta, nie cieľ.“
Toto je moja lekcia od anjelov. Keď som ich o niečo žiadala, mala som vždy v mysli presný obraz koncového stavu – a ten sa mi akosi nie a nie naplniť… Žila som v budúcnosti, tešila som sa na niečo, čo som nemala.
V istom bode, ktorý neviem čím bol daný, mi začali anjeli poskytovať drobné dôkazy svojej prítomnosti, hoci moje priania nenapĺňali (a nenapĺňajú 😦 ) o nič viac ako predtým. Ale tieto drobné dôkazy mi dali čosi iné – dali mi „ochutnávku“ pocitu, ktorý budem mať, až svoj cieľ dosiahnem… A odrazu som prestala byť tak silno fixovaná na svoj cieľ a cítiť, ako ho ešte stále nemám. Miesto toho som sa tešila z pocitov, ktoré vo mne vyvolalo poznanie, že k nemu napredujem. Prestala som žiť v budúcnosti a začala som žiť v prítomnosti – vychutnávať si každý prítomný okamih, kedy sa ukázal čo len maličký pokrok. Čítať ďalej
Budeme písať?
ANO
O čom?
O BOLESTI
Hehe, tak dobre. […] Pýtala som sa ťa na bolesť, pretože som sa vrátila od lekára a mala som bolesti. Tak ma to začalo zaujímať – prečo ľudia majú bolesti?
A ja som začal s tým, že sú rôzne bolesti. Fyzické i psychické. Obe však majú spoločný prvok – upozorňujú ťa, že niečo nie je v poriadku. Človek je tvor jednoduchý a nestará sa, pokiaľ nevidí potrebu. Ak sa cíti dobre, je mu jedno, čo sa deje. Len čo však začne niečo bolieť, začne sa tomu venovať. A tak je vlastne bolesť signál tvojho tela alebo duše, že sa treba niečomu venovať. Kým ti to telo alebo duša našepkáva, v každodennom zhone ľahko prepočuješ a nevšimneš si. A tak použije niečo na upútanie tvojej pozornosti – bolesť.
🙂 Väčšina ľudí bolesť berie ako nepriateľa. Vlastne aj ja. Čítať ďalej
25.4.2010, 15:50 channeling s Gabrielom:
Bola som na záhrade a vychutnávala som si idylu. Bolo teplúčko, slnko svietilo, vtáky štebotali ako divé, okolo mňa poletovali drozdy a dobreže si mi nesadli na hlavu… mucha mi lozila po nohe… Tak som sa spýtala Gabriela, ako vníma svet on – či tak, ako ja: tvary, farby, vône, bytosti… Povedal, že nie, že ani cez moje oči.
Tak som sa spýtala, ako ho teda vníma on. AKO VIBRACIU.
Pýtala som sa, či je táto vibrácia príjemná. BUDE PRIJEMNA.
A ako vníma svet cez svoje ľudské životy? Tak, ako ja? ANO.
A páči sa mu taký svet? CIASTOCNE .
Môžem sa ťa dnes pýtať na Melike a Lunkoteopmoniho? Na negatívne vibrácie?
UZ SME O NICH HOVORILI
To hej, ale ja neviem rozlíšiť, čo sú tvoje myšlienky a čo moje fantázie. Čítať ďalej
Autor obrázka: ViaMoi