Aká je vaša erotická inteligencia? (by Santiguada)


Esther Perel je známa psychoterapeutka, autorka a spíkerka. Jej oblasť záujmu sú ľudské vzťahy a sexualita. Skúma rozpor medzi potrebou istoty a potrebou slobody.

Jej rodičia prežili koncentračný tábor. Vyrastala v uzavretej komunite belgických povojnových židovských prisťahovalcov. Za formujúcu životnú skúsenosť z tejto komunity považuje to, ako mohla pozorovať dve skupiny ľudí – tých, čo nezomreli; a tých, čo zostali nažive. Cítite ten rozdiel? Fyzicky prežili všetci, vnútorne už len niektorí. Radosť a chuť do života neprežila u všetkých. Kde je tá hranica, kedy už nežijete, ale len prežívate? Navonok funkční, no vo vnútri keď nie mŕtvi, tak hlboko hibernujúci?

Erotická inteligencia, životná sila, a ako súvisia

Mne tento príbeh dal vysvetlenie k zážitku spred niekoľkých rokov. Bola som v stave depresie – apatickej, veľmi apatickej. Nechcela som umrieť, ale ani vyslovene žiť.

Jedna moja časť, čo ešte ako-tak žila, bola tá, čo sa chcela dozvedať – a tak som veľa čítala. Jedno ráno som sa takto zahĺbila do článku o preživších nacistov. Práve som čítala pasáž – priamu reč jedného z nich. Nepamätám si presné slova. Hovoril o jeho radosti zo života. Že môže žiť. Že môže pracovať. Že môže ísť kam ho nohy odnesú, a cítiť pritom slnko na tvári. Jest chlieb a plodiť deti. A ja som pri tom išla z nuly na sto. Plakala som ako roztrhnutá priehrada, a chápala aj nechápala prečo.

Teraz tomu rozumiem už lepšie.

Plakala som, pretože ja som iba prežívala. Nebola som mŕtva, ale ani živá, podľa potenciálu človeka. Vedela som, aké je to cítiť sa živá; vedela som, že je mi to momentálne nedostupné, a mala som obrovský strach, že sa to už nikdy nevráti.

Plakala som od hanby – že im sa prihodilo niečo tak hrozné, a napriek či vďaka tomu stále chcú žiť a vidia v žití zmysel. Na rozdiel odo mňa, čo mám v porovnaní s nimi `všetko`, a nedokážem to. Uvodzovky preto, lebo keby som skutočne mala všetko, a tým myslím napríklad pocit vlastnej hodnoty, tak depresiu nezažívam. Pokiaľ viem, nebola u mňa toho typu, ktorý zapríčiňuje chemická nerovnováha v mozgu, ale blbé mentálne vzorce, bolesť z klietky, ktorú vytvárali, a prílišná sústredenosť sama na seba.

Prečo ale hovorím o tomto, keď som vám sľúbila erotiku?

Pretože to súvisí.

Pretože erotika je radosť zo života. Z bytia živý. Z vychutnávania si zmyslových vnemov.

Erotika je životná sila. Vitalita. Byť zamilovaný a vzrušený životom natoľko, že sa dokážem znovu a nanovo vynájsť a predefinovať. Je to byt nadšený, že som, a že môžem.

Je to živosť, ktorá kráča so zmyslom, naplnením, kreativitou, hravosťou a napojením. Vtedy sa byť nažive cíti dobre vo vlastnom tele, cíti sa príslušne, a cíti sa zmysluplne.

Trojčlennosť pôžitok, zmysel, a napojenie. Myslím, že ako ľudia fungujeme optimálne, keď ju máme vyváženú, a voláme to šťastie.

No a erotická inteligencia je schopnosť túto živosť objaviť a kultivovať.

Erotická inteligencia v partnerstve

Čo sa zmení, keď nevnímate sex ako niečo, čo robíte, ale ako stav, ktorý zažívate? Do akého stavu prežívania sa pomocou sexu dostávate? Ku ktorým vašim častiam vytvára prepojenie? Čo vo vás sa cezeň vyjadruje?

Za dobrý nastroj na zvýšenie potešenia zo života (sexuálneho, aj toho zvyšku) Esther považuje preskúmať rodinnú kultúru, v ktorej ste vyrastali. Dostávali ste priestor vyjadriť slobodne, ako sa cítite, a čo sa vám páči? Bolo toto vyjadrenie uznané? Bola mu prisúdená dôležitosť? Bolo v poriadku vychutnávať si telesný pôžitok? (Voľne podľa príslovia: povedz mi, ako si bol v detstve milovaný, a ja ti poviem, aký druh milovníka si dnes.)

Nie v každej rodinnej kultúre tento priestor existuje, a je možné, že sa tomu budete potrebovať priučiť, ak chcete od života viac potešenia a naplnenia.

No vráťme sa späť z rodného domu do súčasnosti. Esther partnerstvo prirovnáva k podnikaniu v oblasti služieb, konkrétne zážitkov – a ako rôznorodú príležitosť.

Pre niekoho je partnerstvo príležitosť prvýkrát sa zamerať na seba a objavovať seba.

Pre iných je to príležitosť vystúpiť sám zo seba a pozornosť zamerať na druhého.

Pre ďalších je to príležitosť, ako spraviť z hanby vinu. Umožní to nezaoberať sa vlastným pocitom nevyhovenia, ale zaoberať sa nevyhovovaním druhého.

Tiež je to príležitosť obohatiť svoju komunikačnú škálu – niekto sa naučí nájsť svoj hlas, niekto zase nachvíľu zmĺknuť a počúvať.

To, čo od vzťahu chceme, je istý druh zažívania. Chceme zažívať, že sme videní, počutí, uznaní, dôležití a špeciálni. Chceme zažívať pocit spojenia a hlbšieho zmyslu.

Na to sa potrebujeme naučiť základy toho, ako si vytvoriť najprv prepojenie so sebou, a potom s inou ľudskou bytosťou. Ako sa (vzájomne) v tomto prepojení rešpektovať, zdieľať svoje hodnoty a vnímanie. Ako komunikovať.  A to podľa mňa nevyhnutne zahŕňa aj prácu so svojimi tŕňmi.

Dva až tri vzťahy

Esther vraví, že ľudia v dnešnom západnom svete majú počas života dva až tri vážne či dlhodobé vzťahy, poprípade manželstvá… a niektorým z nich sa to podarí s tou istou osobou. 😉

Myslím, že viem, o čom hovorí. Chápem to ako prirodzený dôsledok toho, že sa ako ľudia vyvíjame. V partnerstve sa da vyvíjať popri sebe, cez seba, vedľa seba, ale aj od seba. Stret záujmov nastáva, ak pociťujem fyzickú túžbu voči iným milovníkom, než je môj muž. A nastáva otázka, čo s tým?

Ochudobňovať sa o zážitky ma nechá vždy rozmrzelú. Odopierať si nie je moja prirodzenosť. Nevera by ma zanechala s negatívnou konečnou energetickou bilanciou. Takže tadeto tiež nie. Potrebujem cestu, ktorá je ekologická pre celok.

Zdá sa, že som dospela k poznaniu. Že vždy, kedy som zatúžila zažiť milostnú aférku, som túžila po intenzívnom pocite byť nažive. Buď preto, lebo niečo nebolo nažive vo mne, alebo v mojom vzťahu, poprípade v oboch. Ešteže sa to všetko dá ťahať von z popola ako Fénixa. (Esther po rokoch praxe rovnako uvádza, že ako hlavný spoločný dôvod prečo podviedli partnera, ľudia menujú intenzívnu túžbu cítiť sa slobodní a nažive.)

Ako sa teda v našich končinách vravieva – skúmaj svoju potrebu. Možno zistíš, že je pod ňou iná potreba, a že existujú rôzne spôsoby jej naplnenia. (Aby sme predišli nedorozumeniam – rozumiem, že fyzické túžby tela sú často presne to – fyzické túžby tela. Ale príde mi, že vedia byť poháňané aj vetrom iného druhu. )

No a ja som vyskúmala, že za mojou túžbou po inej fyzickej mužnosti čučia tieto tri potreby:

  • Cítiť sa nespútaná a slobodná.

(Je monogamia skutočne to, čo ma púta a dáva mi pocit neslobody? U mňa nie. Sú to moje samonastolené obmedzujúce presvedčenia o tom, čo v živote môžem a čo nie. Urobila som si primalú klietku mojich možností. Z nej potrebujem von.)

  • Sebahodnota, alebo pozornosť, pozornosť, pozornosť. Uzrieť sa ako hodnotná v očiach druhého. Dôležitá. Špeciálna. Jedinečná. Žiadaná. Mhmmm.

(O zradnosti čerpania pocitu sebahodnoty (výlučne) z okolia už viem. Je neudržateľné, a znižuje osobnú silu – pretože tým odovzdávam osobnú silu do rúk iných. A aj keď to spravím dobrovoľne, spätne im to zazlievam. Čiernu dieru nesebalásky, zdá sa, nemožno zaplniť zvonka, bude naďalej pohlcovať a zväčšovať svoju gravitáciu. Tu vidím cestu v pretvorení gravitácie čiernej diery zvnútra. Stáť sa zdrojom sám sebe. Na toto som prišla, keď už sa mi eventuálne nedalo žmúriť oči pred faktom, že toto za mňa dlhodobo a udržateľne žiaden milovník nespraví. Čo vám budem hovoriť, moje horúce lýtka vtedy výrazne pochladli. 😉 )

  • Tvorivé sebavyjadrenie.

Mám hypotézu, že sexuálne vzrušenie a tvorivé vzrušenie sú tá istá energia. Myslím, že túto múdrosť obsahuje v skratke paralela druhá čakra = centrum tvorivej energie. V komunikácii – mať hlas a dokázať povedať, ako sa zažívam a čo potrebujem. V telesnosti – živelným tancom. Spája ma s inteligenciou tela a umožňuje hýbucim sa živostiam vo mne nájsť vyjadrenie. V tvorení pre celok – mojím talentom, aby duša bola živá. Keď som napríklad vzrušená, že konám pre svoj Veľký sen, že žijem svoj Veľký sen, táto tvorivá energia má krásny kanál na prejavenie sa. A moja energetická bilancia je vo fantastických číslach.

***

Nevera je fascinujúca téma, ale býva spojená s pocitom viny a bolesti. Chápem to; tŕňom v sebaláske dokáže nevera riadne zalomcovať.  A potlačenie potreby či túžby alebo vina za jej naplnenie sú zas veci, čo dokážu kvasiť, a podľa mňa nie je na škodu ich preluftovať.

Zároveň a asi aj práve preto je to téma, ktorej príbehy sa ku mne dostávajú najrozličnejšími cestami. Kedy príbeh nájde víno a oheň a vypýta sa byť vypovedaný. Azda preto, aby keď už vykvasil, bol následne vyvetraný, a vyrástol z neho ako zo živnej pôdy nový potenciál.

Ak vás to zaujíma, vyhľadajte si videá Ester, v ktorých hovorí o nevere pútavo a z osviežujúcich uhlov pohľadu.

A ak sa neodhodíte, napíšte mi, ako vašu erotickú inteligenciu zažívate vy.

Veľmi ma to zaujíma, lebo tam cítim človečinu.

Máte to tu anonymne, a ja plynule ovládam zručnosť počúvať bez toho, aby som si o tom nevyhnutne niečo musela myslieť.

(Foto by uildrim)

3 thoughts on “Aká je vaša erotická inteligencia? (by Santiguada)

  1. Neviem ci to dam,
    pisem milionkrat,a nie je to o hneve ,alebo o pomste.Rozmyslam ci vobec napisat,nikdy nepisem.Len uchovavam.To som ja.
    Ja sa vyrochnavam v vzrusu.Ale nie vzdy.Mam rodinu deti muza….bla bla,ale nie som happy,nie som a ani nebudem.Lubim to co prislo na svet,lubim moje deti,ale nemyslim ze toto mam s mojim muzom.Mojho muza akceptujem a doposial som sa prisposobovala,inac nic neexistovalo.,dokonca som to vedela hned na pociatku.On je predator a ja sa urobim zaujmavou….a je to do teraz….lovec a lezie mi to na nervy,ale nie lovenie ale to ze to vie a povie :/

    Páči sa mi

    • ‘Zenske srdce je hlboky ocean tajomstiev.’
      To mam z Titanicu. 😉

      Pises, ze si sa doposial prisposobovala. Doposial. Minuly cas. 🙂 Badas tu u seba zmenu? Ze sa obracia vietor?

      Chapem to tak, ze kazde spravanie ma svoje odovodnenie – ked tak robim, aj zdanlivo nezmyselne, nieco mi to prinasa.

      Poznas, co ti prisposobovanie sa v partnerstve prinasa?
      Suvisi to s tym pocitom stastia (alebo som uz vedla ako ta jedla?)

      A to, ze nikdy stastna nebudes, mi zostalo visiet v usiach. Poznam ten strach z takehoto presvedcenia. Opisala by som ho ako energiu-zeruci a ochromujuci.

      Vies, co je ta zdanlivo nemenna podmienka ci okolnost, ktora ta robi nestastnou? A vies naisto, ze to je pravda? Lebo ked ludia su menni, ked nase vnimanie a presvedcenia su menne; tak potom by to znamenalo vela existujucich potencialov – verzii reality, v ktorych stastna budes alebo uz si.

      Najprv treba vediet, ze tam su – potom sa daju hromadit zrucnosti, ako sa do nich prehupnut.

      Páči sa mi

    • “nie som happy,nie som a ani nebudem” Zamrazilo ma… Toto je typické samonastolené obmedzenie. Do tohto sveta sa rodíme ako motorček na výrobu šťastia. Nemám čo papať, tak si povreštím, aby som dostala papať a mala plné bruško a bola hepi. Alebo zrovna ty si bola hladné bábo, ktoré si povedalo “ale maminka je unavená, tak radšej pohladujem, než aby som ju budila”? Asi ťažko… to som nebola ani len ja a ja som tie samonastolené obmedzenia azda vynašla 😛 .

      Pozor s týmito vyjadreniami… Sú programom, ktorý si ukladáš do hlavy a ktorý sa nabudúce spustí automaticky. Potkneš sa o obrovské šťastie, tvoj hlas v tvojej hlave zašemotí “…a nikdy ani nebudem” a ty sa obrátiš, ešte si oprášiš topánku, aby na nej ani smietka šťastia nezostala, a hrdo odkráčaš. A šťastie nech si tam plesnivie – nikto oň nestojí.

      Uvedomuješ si, aký svet si tým okolo seba zhmotňuješ?

      A teraz poďme k zdroju toho “a nikdy ani nebudem”. Čo za tým stojí? Ruky do ohňa zásadne nedávam (môj hlas v mojej hlave bučí “to bolí!”), ale tentokrát by som dala – presvedčenie “nie som dosť dobrá, nevyhovujem”. Niekedy v minulosti sa v útlej detskej dušičke zakorenilo poznanie, že si “zlá” a preto si nesmieš dovoliť “dobré” veci. Okej – kedysi si urobila niečo nie najhviezdnejšie – ale to bolo kedysi a ty za to ešte stále platíš daň… Keď ti štát v jednom roku vyrúbi daň 500, budeš ju platiť až do konca svojich dní, hoci v iných rokoch už máš daň len 10 alebo dokonca 0? To je aká logika?! Zaplatíš raz a potom začínaš prudko prehodnocovať, čo ide do daňového výmeru a čo nie. 😉

      A mám ešte jedno podozrenie – mám pocit, že trochu dramatizuješ. Možno si emotívny človek, čo svoje emócie potláča (lebo nie je dosť dobrý na to, aby ich slobodne vyjadril), ale sú súčasťou jeho pozerania na svet. Vidím slová ako miliónkrát, hnev a pomsta, nikdy, a ani nebudem, inak nič neexistovalo, dokonca som to vedela hneď od počiatku, predátor… Skús si svoj text prejsť ešte raz a vždy, keď sa potkneš o nejaké silné slovo, nahraď ho nejakým “suchým”, ako by to urobil človek, ktorý nie je dosť dobrý. A potom si to znova prečítaj. A zistíš, že z tvojho života vymizol všetok špás… ale aj to, že to nie si ty. Ty v sebe nosíš rebela, ktorý chce na povrch a chce si žiť život tak, aby nebolel a nenudil. Takže choď výraz po výraze a pýtaj sa: “Prečo som to sem dala? Čo som tým chcela dosiahnuť?” Nie vyjadriť, ale dosiahnuť u toho druhého. Písala si to, aby si vyvolala v čítajúcom istú reakciu. Že to tak je, o tom svedčí, že čítajúcim zarezonuje “a nikdy ani nebudem”. 🙂 Takže je načase privlastniť si tento svoj motív, pokus o zdramatizovanie situácie okolo seba (lebo možno máš pocit, že si sama seba zavrzla v niečom, čo ti neprináša radosť), a použiť ho ako pathworkovací prvok: čo v definíciách svojej súčasnej situácie môžeš preinterpretovať tak, aby vyzerala zábavnejšie? Inými slovami: aký iný príbeh by si si o svojej súčasnej situácii mohla rozprávať? A vymysli ich aspoň 5… To mi vyzerá ako dobrý počet na to, aby bolo z čoho vyberať. 🙂

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.