O štyroch prístupoch k veciam života

Nedávno som sa na seminári s T. Harvom Ekerom stretla s modelom štyroch archetypov, ktoré popísali Robert Moore a Douglas Gillette v knihe King, Warrior, Magician, Lover. Teória sa mi zapáčila (pretože vysvetľuje hodne z toho, ako zhmotňujeme), takže aspoň stručný náčrt pre vás:

Ide o to, že naša súčasná spoločnosť je na prechode z “ľavomozgovej” (“mužskej”) k “pravomozgovej” (“ženskej”) a hoci veľa vecí funguje v prírode pravomozgovým spôsobom, doteraz sme k nim pristupovali ľavomozgovo. Zhmotňovanie je jednou z nich.

Tak najprv – čo znamená “ľavomozgový”?

Západná kultúra formátuje myseľ svojich detí na tento spôsob prístupu. Hovorí sa mu aj “maskulínny”: racionálny, sekvenčný (všetko vníma ako postupnosť krokov na nejakej osi), logický, štruktúrovaný, cieľavedomý, analytický, deduktívny. Nastavíte si cieľ, rozložíte si ho na menšie kroky a tie potom postupne absolvujete, pričom jeden krok buduje na inom, predchádzajúcom kroku. Hovorí sa tomu procesy a procesy sú vysoko opakovateľné. Keď raz nejaký proces poznáte, viete dosiahnuť vysoko podobný výsledok ako dosiahne väčšina iných, čo proces dodržia.

A v tom je aj hlavný kameň úrazu – dosahujete to isté ako iní. Nevynikáte. Zapadáte. Dosahujete obvyklé – ale nie mimoriadne. A už rozhodne nie individuálne.

A teraz “pravomozgový”…

Pravomozgový prístup je opačný: asociatívny, teda bez pevných štruktúr a vymedzení. Riadi sa danosťou danej situácie, momentálnymi a okamžitými možnosťami a intuíciou (čiže je vysoko emotívny). Ako prístup je motivujúci, pretože oslovuje vaše najhlbšie priania – ale nie je opakovateľný, teda ťažko sa prenáša na iných (a preto sa neučieva na školách). Je kreatívny, neobmedzený existujúcimi systémami, a kde nevidí cestu, začne vymýšľať, ako si ju vytvoriť. Nie je predvídateľný (teda ani “efektívny”) a má vysokú mieru pokusov a omylov, pokiaľ prebieha živelne – a to on vo väčšine prípadov prebieha, pretože preň nie sú jasne naformulované “procesy”, ktorých by sa mohol pridržiavať. Zakladá sa na slobode – a procesy sú protiklad slobody. 🙂

Zato keď sa vám podarí, tak ste vyhrali na plnej čiare, pretože si okolo seba zhmotníte nielen cieľ, ale aj pôžitok z neho. 🙂 Na rozdiel od maskulínneho prístupu nepotrebujete totiž nový a nový cieľ, aby vás udržali motivovaných; stačí dosiahnuť ten jeden stanovený a všetko ostatné sa pred vami otvorí automaticky a bude vás odtiaľ viesť samospádom.

Štyri archetypy maskulínnej kultúry

Ale pretože väčšina z nás vyrastala v maskulínne štruktúrovaných podmienkach, poďme sa pozrieť na štyri archetypy prístupu v rámci tohto systému.

Budem sa držať anglickej terminológie, pretože sa mi nechcelo prerábať obrázok do slovenčiny 😛 . Poznáme štyri archetypy prístupu:

  1. kráľ (King)
  2. bojovník (Warrior)
  3. mág (Magician/Wizard)
  4. milenec (Lover)

Pre zhmotňovanie sú dôležité dva z nich: bojovník a mág.

Kým bojovník dosahuje v svete hmoty nasadením svojej sily a vôle a výdrže a prispôsobuje si realitu sústavným pôsobením, mág zhmotňuje tým, že pozná zákonitosti, ktorými sa Univerzum riadi, a využíva ich v svoj prospech.

Bojovník ide ako budozér a odhadzuje prekážky z cesty alebo prevalcováva ich. Jeho hlavnou “zbraňou” je konanie – neutíchajúce, nástojčivé. Bojovník urobí čokoľvek, čo treba, nezávisle od toho, ako sa cíti a nakoľko sa mu chce.

T. Harv Eker na to má peknú ilustračku 🙂 : predstavte si,  že ste náčelník kmeňa a poviete svojim bojovníkom, že zajtra sa ide do bitky so znepriateleným kmeňom. Budú azda bojovníci frflať? “Už minulý týždeň sme bojovali, pozri, náčelník, ešte stále mám šrámy” alebo “ale ja som unavený” či “a nemohol by tentokrát miesto mňa niekto iný?” či “a prečo tamten druhý kmeň nezmúdrie a neprestane s nami bojovať?” Nie… Povedali by to – a bolo by po nich aj ich kmeni. Nešli by na plné pecky – a bolo by po nich. Bojovali by len tak napoly – a bolo by po nich…

A to mi pripomína môj obľúbený citát Miyamota Musashiho: “Nemožno bojovať len na povrchu,  tak ako nemožno udrieť len vnútrom.” Choďte a 50% – a ste v keli. 🙂 Nepriateľ pôjde na 100% a len čo zavetrí vašu polovičatosť, ešte nadšene pridá!

Bojovníci sú to, čo potrebujú byť v danom okamihu.

Iné je to s mágom. Mág má schopnosť vytvárať to, čo chce, nie pôsobením sily, ale tým, že pozná zákonitosti Univerza a dokáže ich využívať v svoj prospech. Nepresadzuje svoje; surfuje na vlnách možností. Nejde tvrdohlavo za niečím, čo si vytýčil, ale sa podľa toho orientuje a využíva existujúce situácie, aby sa cikcakovitým pohybom dostával bližšie k cieľu.

Mágova najväčšia sila je jeho porozumenie, chápanie súvislostí. Neprispôsobuje si realitu, ale prispôsobuje sa danostiam  reality a pritom neochvejne ide za svojím. Jeho cesta nie je pevne vytýčená; zato jeho cieľ áno.

Mág je to, čím si zvolí byť v danom okamihu.

A toto je aj najväčší rozdiel medzi rôznymi prístupmi zhmotňovania – ísť, nasadiť, spotiť sa a dokázať si, alebo surfovať. To surfovanie znie kúsok príjemnejšie – až do chvíle, kedy si uvedomíte, že musíte vedieť ustáť na doske a musíte vedieť ustáť na vlnách a musíte byť dostatočne prispôsobiví, aby vás vlny nezošrotili. 🙂

A teraz narýchlo ešte dva zvyšné archetypy: milenec a kráľ.

Milenec je niekto, kto dosahuje cez schopnosť vcítiť sa do iných, cez lásku, cez ľudské porozumenie a ohľad. Tento typ máva jeden podstatný problém so zhmotňovaním – má tendenciu uprednostniť potreby iných pred tými svojimi.

A potom je tu posledný archetyp prístupu, ktorý v sebe zjednocuje to najlepšie zo zvyšných troch – kráľ. Je to vyvážený jedinec, ktorý sa pozerá na situáciu a podľa nej sa rozhodne, čím dnes bude: bojovníkom, mágom alebo milencom… Má veci pod dokonalou kontrolou.

To som zatiaľ opisovala len tú najžiarivejšiu stránku každého archetypu, ale každý z nich má aj svoje “tiene” – jeden vtedy, keď to preženie, a druhý vtedy, keď je slabinger.

Tak napríklad Kráľ, keď to preženie, sa stáva tyranom a vnucuje svoju vôľu ešte aj obrubníku na ceste. Ak je slabinger, tak sa správa ako slaboch.

Milenec, ak to preženie, je nutkavý pôžitkár/zážitkár, kým ako slabinger tíško obdivuje z úzadia a nikdy si na nič netrúfne a len sám nad sebou slzí.

Mág, keď to preženie, stáva sa bezohľadným manipulátorom, kým ako slabinger je svätuškár a za všetko môže niekto iný.

Bojovník, keď to preženie, začne byť sadista, kým ako slabinger robí zle sebe samému – taký správny masochista.

A teraz späť k ľavomozgovému a pravomozgovému prístupu k zhmotňovaniu: kým bojovník je typický ľavomozgový archetyp, mág je typický pravomozgový archetyp.

No a týmto zistením dnešná hodinka teórie zhmotňovania končí a nastáva hlboké zamyslenie sa nad sebou: v ktorom prístupovom archetype sa vidíte väčšinu času vy?

 

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.