Každý máme dve “ja” – jedno spoločenské a jedno prirodzené. Naše prirodzené ja (alebo aj “pôvodné ja”) je to, s čím sme sa narodili. Má svoj základ v našich génoch, našich individuálnych a pre nás charakteristických túžbach, preferenciách, emocionálnych reakciách a nedobrovoľných fyziologických reakciách (“zapojení nášho mozgu”) – a všetko toto je spojené do jedného celku pocitom identity. V podstate ide o našu osobnosť.

Naše spoločenské ja (alebo aj “sociálne ja”) je tá časť v nás, ktorá sa vytvorila ako reakcia na tlaky od ľudí v našom prostredí – počínajúc našou rodinou, cez kamarátov, učiteľov, spolužiakov, kolegov, šéfov až po pápeža, Univerzum a Donalda Trumpa (v tomto poradí 😉 ). Keďže ľudské mláďatá patria k najzávislejším na prostredí medzi cicavcami, rodia sa už s vedomím, že ich prežitie závisí od dobrej vôle dospelých v ich okolí. A presne z tohto dôvodu sme viac-menej nadizajnovaní na to, aby sme ulahodili ostatným. Naše prirodzené ja bolo tá časť z nás, ktorá sa po prvýkrát usmiala. Naše spoločenské ja spozorovalo, ako veľmi ten úsmev ulahodil našej mame, a neskôr ho opakuje presne v tom správnom okamihu na to, aby ju presvedčilo, že vás má založiť pri kaucii na nový byt. Ešte stále máte obe reakcie. Niekedy sa usmievate nedobrovoľne, len z čírej radosti alebo dobrej vôle, ale mnoho vašich úsmevov býva založených na spoločenských konvenciách.

Od narodenia až po dnešok nadobudlo vaše spoločenské ja kopec užitočných zručností. Naučilo sa rozprávať, čítať, obliekať, tancovať, šoférovať, spájať, získavať, variť, jódlovať, čakať v rade a nepredbiehať sa (no dobre; táto zručnosť na Slovensku až tak rozšírená nebýva), deliť sa o čokoládu, potlačiť túžbu pohrýzť – čokoľvek, čo vám získava spoločenskú akceptáciu. Vaše spoločenské ja je teda výsledkom kultúrnych noriem a očakávaní.

Spoločenské ja dodržiava princípy, ktoré sú často v priamom protiklade s našimi pôvodnými túžbami. Jeho úlohou je predvídať, kedy by naše prirodzené túžby vytočili iných ľudí, a pomôcť nám prekonať tie naše prirodzené pudy, ktoré nie sú spoločensky akceptované.

Každý z nás má obe stránky. Prirodzené ja má k dispozícii niekoľko skutočne silných vnútorných kompasov, ktoré sústavne ukazujú, kde je Polárka. Spoločenské ja je zas zostava zručností, ktoré nás majú schopnosť k tomuto cieľu dostať. Vaše prirodzené ja sa chce zúfalo stať lekárom; spoločenské ja sa zaťato prehrýza organickou chémiou a podáva si prihlášku na medicínu. Vaše prirodzené ja túži po voľnosti v prírode; vaše spoločenské ja kúpi ten správny plecniak a vybavenie. Vaše prirodzené ja sa zamiluje; vaše spoločenské ja si dáva pozor, že tie city budú opätované skôr, než vám dovolí postaviť sa svojej milovanej pod okienko a spievať jej serenády.

Tento systém funguje hladko a dokonale, pokiaľ prirodzené a spoločenské ja navzájom slobodne a partnersky komunikujú. Ak sa však v živote cítite nespokojne, vystresovaní, vyľakaní, frustrovaní, otrávení, unudení, zúriví, zúfalí či otupelí, tak sa vaše prirodzené a spoločenské ja rozsynchronizovali – vypadli zo súladu.

Článok je výťah z pripravovaného projektu Budujeme svoju osobnú silu na Belangelo.