Zvláštnosťou ľudskej povahy je, že nenarába priamo s realitou, ale so symbolmi, ktoré si pre túto realitu vymyslela. Vidíme jachtu, predstavuje pre nás symbol blahobytu, tak si začneme jachtu priať – a celkom nám uniká, že nemáme prístup k moru 😉 . To sa nám stane zakaždým, keď naše vlastné symboly začnú byť dôležitejšie ako pocit, ktorý do nich premietame.

Vždy, keď sa necháme strhnúť našou upätosťou na symboly, vytvárame tým vnútorný rozpor a nepokoj – niečo chceme, ale ženieme sa za niečím úplne odlišným. Pokiaľ sa nenaučíme odlišovať jedno od druhého, budeme večne narážať na sklené steny a stropy, ktoré nás budú od toho skutočne podstatného oddeľovať… Ale netreba si zúfať. Keď sme zúfalo nechápaví, Univerzum pritvrdí muziku 😉 . Ak sa utiekame do sveta vecí, zatlačí na nás… nie aby nás zo sveta vecí vytrhlo, ale aby našu upätosť na svet vecí a vlastných predstáv dostalo do rovnováhy s tým, čo je pre nás naozaj potrebné.

Práve nadchádza takáto chvíľa. Ak ste sa zacyklili a neviete sa pohnúť ďalej, Univerzum vás nežne (alebo aj nie až tak nežne) nakopne tým správnym smerom. Nekričte, ak to spočiatku bolí… pokiaľ výsledok bude stáť za to! Od nás sa teraz očakáva, že povolíme naše kŕčovité zovretie zakorenených predstáv a postavíme sa voči tomu, čo nám svet ponúka, s dychtivým očakávaním a vzrušením, ako keď malé dieťa vybaľuje svoje vianočné darčeky. Dobre, do Vianoc je ešte ďaleko, ale potrebujeme presne ten pocit, ako keď sa na vianočnom stromčeku rozsvietia svetlá a pod ním vidíme prísľub radosti. 🙂