Výpisky z 3. kapitoly, Vedomosti a pripútanosť.

Než pôjdem ďalej, v tejto kapitole som sa musela potýkať s prekladom slova “knowledge”. Prekladá sa rôzne: vedomosti, poznanie, ale ja tu kvôli logike veci budem používať “to, čo vieme/poznáme”.

Som zodpovedný len za to, čo hovorím; nie som zodpovedný za to, čo ty počuješ. — don Miguel Ruiz

• Ak ma moja pripútanosť k tomu, čo poznám, robí slepým pre všetky ostatné možnosti, potom to, čo viem, ma kontroluje; kontroluje môj úmysel a vytvára pre mňa môj osobný sen.
• Symboly sú reprezentácie, ktoré nám umožňujú porozumieť tomu, ako niekto iný zažíva život. Slová sú symboly, ktorých význam a definície dávajú štruktúru našim zážitkom a umožňujú nám komunikovať to, čo vieme. Slová sú primárne symboly, ktoré nám umožňujú rozumieť jeden druhému a vytvárať dohody, ktoré budujú spoločný sen, Sen Planéty. Vezmime si napríklad slovo “slnko”.  Vo všetkých jazykových mutáciách predstavuje tento symbol jednotku, ktorá osvetľuje našu slnečnú sústavu. V toltéckej tradícii predstavuje “slnko” stvorenie života, kde Zem je matka, Slnko je otec a splynutie tých dvoch vytvára život.
• Význam symbolu sa odvodzuje od dohody nejakej komunity, kultúry, národa. Definícia sa vytvára konsenzom – a keď dostatočné množstvo z nás povie “áno” na danú reprezentáciu, hovoríme tomu vedomosť.
• Vezmite si symbol “kniha”. Vieme si predstaviť význam slova a vieme si predstaviť knihu aj vtedy, keď ju ani jeden z nás nedrží v rukách, pretože sme sa s knihami už predtým fyzicky stretli.
• Existujú však symboly pre koncepcie a predstavy, ktoré každý z nás spracováva odlišne vzhľadom  na naše vlastné vnímanie a uhol pohľadu. Láska, duch, morálka – tieto symboly predstavujú koncepcie, ktoré sú dohodou definované, ale ktoré nemôžeme nikdy plne obsiahnuť na základe niečieho vysvetlenia alebo popisu. Tieto symboly sú virtuálne, teda nehmotné. Keď používame na opis koncepcií symboly – a je jedno, či tie koncepcie vnímame ako dobré, zlé alebo neutrálne – snažíme sa dať formu niečomu, čo žiadnu formu nemá. Čím viac ľudí súhlasí s našou definíciou nehmotnej koncepcie, tým viac táto predstava nadobúda formu. Preto označujeme Sen Planéty ako ilúziu; význam symbolov, slov, ktoré tvoria naše predstavy a presvedčenia sa cíti pevný len vďaka tomu, že sa na ňom zhoduje prevažná väčšina jedincov danej komunity alebo spoločnosti. Stavebné kamene našej spoločnosti a rodiny sú krehké a menia sa podľa toho, ako individuálne sny modifikujú svojimi “áno” a “nie” dohody, ktoré tvoria Sen Planéty.
• Napríklad keď sa zíde dostatok ľudí a zhodnú sa na tom, že isté správanie je nemorálne, práve definovali, čo znamená “byť nemorálny” a na to, aby tento postoj ešte upevnili, vytvorí sa na základe tejto dohody zákon. Len čo zákon vznikne, ľudia, ktorí sa správajú daným spôsobom, sú označkovaní ako “nemorálni” tou skupinou, čo zákon vytvorila. A keď sa zákon poruší, toho, kto ho porušil, treba patrične potrestať.
• Ale táto konsenzuálna dohoda je len ilúzia, pretože samotná predstava nemorálnosti nikdy neprestane byť virtuálna; neexistuje nikde “tam vonku”, ale len v mentálnych dohodách, ktoré uzatvárame. Aby sa táto ilúzia udržala nažive, vyžaduje si symbol a s ním spojené presvedčenie sústavnú podporu zo strany ľudí. Táto sústavná podpora zvyšuje pripútanosť jedincov k tomuto presvedčeniu.
• A pretože pevnosť virtuálnej koncepcie je závislá od dohody, potreba, aby bola vnímaná ako “reálna” môže byť všadeprítomná a nesmierna. Tí, ktorí vyznávajú danú predstavu, si nedokážu predstaviť, že by ju dokázala nahradiť iná predstava. Tieto symboly sa zdajú byť pevné nielen preto, že súhlasíme s týmito virtuálnymi dohodami, ale aj preto, že konáme na základe týchto predstáv a tak sa zdá, že sme ich zhmotnili do reality.
• V histórii, v sedemnástom storočí, boli tulipány cennejšie ako zlato – cibuľka tulipánu stála desaťnásobok ročného príjmu obchodníka zo strednej vrstvy. Bolo to vďaka tomu, že tulipány boli symbolom statusu a vírusové ochorenie cibuliek poničilo zásobu tulipánov a na kvitnutie bolo treba čakať sedem až dvanásť rokov. Vtedy ľudia investovali do cibuliek tulipánov ako do zlata. Ale očarenie tulipánmi sa pominulo (=dohoda o hodnote tulipánu sa zmenila) a celý trh sa zrútil. Pritom tulipán nikdy neprestal byť tulipánom – len jeho finančná hodnota bola iluzórna. Povaha virtuálnych dohôd je príčinou ich častej zmeny.
• Keď vidíme moc, ktorú dohody v sebe skrývajú, je pochopiteľné, že vynakladáme toľko energie na to, aby sme doložili, že naše definície a interpretácie vecí sú tie správne. (Tu si spomínam na niekdajšiu doťahovačku s Ninou, ktorá odo mňa žiadala “dôkaz” pre moje vnímanie Théuna Maresa. 🙂 Ani som vtedy nevedela, prečo mi to je smiešne, lebo v tom čase som rozmýšľala ešte presne ako ona, ale teraz začínam rozumieť. Múdrosť vo mne sa smiala egu vo mne a v nej.)
• Keď sa naviažeme na istú realitu a tie symboly, ktoré tú realitu vykonštruovali, nenechávame si priestor pre rast a zmenu. Zistíme, že s inými (a so sebou samými) bojujeme, vadíme sa, doťahujeme sa, len aby sme udržali nažive naše definície toho, ako veci fungujú – a tým sa stávame väzňami našich presvedčení. Cez tieto presvedčenia sme si vytvorili príbeh o sebe samých. Preto v nás vyvolávajú takú emocionálnu reakciu.
• Pretože to, čo vieme, je most, ktorý nám umožňuje porozumieť toho druhého, je to nástroj, ktorým môžeme vytvoriť sen alebo realitu, v ktorej chceme žiť.
• Keď každý z nás niečo povie, hovorí to z pohľadu toho, čo už vie.. Počúvajme pozorne, ale prijímajme všetky slová a iné symboly so zdravou skepsou. Máme nárok odstúpiť a rozhodnúť sami za seba, či tie významy odrážajú našu skúsenosť. Navyše, keď niekoho počúvame otvorene a bez toho, aby sme sa držali kŕčovito toho, čo tie slová znamenajú pre nás, máme príležitosť tomu druhému lepšie porozumieť.