Mandala by Ambala dnes hovorí o tom, že to naše večné kritizovanie sa za to, ako sme sa v minulosti zachovali, nikam nevedie:

Sme, akí sme, a správame sa najlepšie, ako dokážeme – v danom okamihu. A že to dnešnými očami nebolo to najvhodnejšie? Keby sme boli vtedy mali dnešné oči, boli by sme sa zachovali inak. Keby sme dnes mali vtedajšie oči, zachováme sa rovnako a zbabreme to presne tak, ako vtedy.

Nerozoberajme svoje minulé pochybenia a zlyhania. Sú minulé. Dnes nad nami majú už len takú moc, akú im sami prisúdime. Ak sa na ne dokážeme pozrieť ako na zážitok, z ktorého sme sa poučili a dostali sme sa na inú úroveň poznania, nebolo ani jedno z našich minulých pochybení zbytočné.

Bez nich by sme neboli ten, kto sme dnes – a nedokázali by sme vidieť chyby, ktorých sme sa dopustili vtedy.

Buďte na seba mierni. Všetci sa učíme – každým okamihom, každým rozhodnutím a každým plačom nad rozliatym mliekom. A viete, čo? Aj ten plač nad rozliatym mliekom má svoju funkciu. Je potrebný, aby sme odbúrali emocionalitu neúspechu. Len v ňom netreba zotrvať najbližších 20 rokov, ale si treba zotrieť slzy a ísť urobiť ďalšiu chybu, aby sme zajtra boli o kúsok ďalej ako dnes!

P.S.: Kto máte záujem aj o iné Ambaline mandaly, nájdete ich tu.