Niekedy sa v živote dostaneme do situácií, ktoré nám nesedia – alebo nás doslova zráňajú. Ale už medzičasom vieme aj to, že práve takéto situácie majú vysoký potenciál pre náš osobný rast – ak ich vydržíme a ošetríme, už sa nebudú opakovať a úroveň našej osobnej energie skokovo narastie. Preto napríklad toltékovia majú svoj inštitút “tyrančeka” (aj keď české “tyran-prďola” sa mi páči viac 😉 ) – niekoho, koho musíte zniesť a na koho si potrebujete vymyslieť takú stratégiu, aby ste ho dostali pod kontrolu bez toho, že by vás vnútorne poničil. Vynikajúci nástroj na odosobnenie sa (Ruizovo “neber osobne”), ale niekedy jednoducho nevieme určiť, kedy nám zlá situácia dokáže niečo dať a kedy je to jednoducho len zlá situácia, z ktorej múdrejší odkráča a blbší v nej zotrvá a bude sa týrať. 🙂

Tieto situácie nie sú  také zriedkavé, ako sa na prvý pohľad zdá. Keď naštartujeme náš osobný rast (sebarozvoj), začneme sa postupne meniť – a rovnako sa začne meniť spôsob, akým na nás okolie a Univerzum reaguje. Niektorí ľudia, ktorí nám boli doteraz blízki, prirodzene “odgravitujú”. Napríklad priatelia začnú reklamovať, že čo sa to s nami deje, že odrazu reagujeme inak… Do nášho života vstúpia noví ľudia, ku ktorým  budeme cítiť väčšiu blízkosť, lebo budemeriešiť podobné témy. Lenže niektorí ľudia, ktorí by inak “odgravitovali”, sú nám blízki, napríklad sú súčasťou našej rodiny. Nemôžeme sa ich “zbaviť”, ale pritom nemusia mať porozumenie pre to, že sa meníme, a môžu na nás tlačiť, aby nám “pomohli” a dostali nás späť do “starých koľají”. O tom je rodinná dynamika: dostanete v nej prisúdenú rolu, ktorá udržiava v rodine aspoň zdanlivú rovnováhu. Táto rola vám však nemusí byť príjemná ani prirodzená – môže sa nekryť s vašou povahou, alebo sa môže nekryť s vašou predstavou o svojom živote. Prvorodené deti napríklad bývajú natískané do roly “hrdinu” a všetky ambície ich rodičov sa premietajú do nich, ale ak je dieťa ťažký introvert, nemusí mu byť príjemné, že ho rodičia vidia ako filmovú hviezdu!

Len čo začnete preberať kontrolu nad svojím životom, začnete pre seba definovať rolu, ktorá vám bude sedieť viac – ale vaša bezprostredné prostredie s ňou nikdy nerátalo. Napríklad keď ste si vybrali partnera, boli ste iný človek, než ste dnes. Vy sa začnete rozvíjať, narušíte rovnováhu vo  vzťahu a dostanete od neho nepochopenie a odpor. Čo s tým?

Tu pomôže len jedno: vyjasniť si, čo pre seba chcete a potrebujete, akú emocionálnu oblasť  si nárokujete a chcete sa v nej zdržiavať – a potom si povedať, ako dokážete tomu druhému zabrániť, aby vás dostal do emocionálnych oblastí, kam sa nehrniete, napr. do oblasti viny, nevyhovovania, odkázanosti a pod.

Hlavne sa nedopusťme jednej chyby – nesnažme sa toho druhého zmeniť a presviedčať o svojej pravde. Pamätajte: každý je rozvinutý do tej miery, na ktorú mu momentálne stačí jeho energia. Celé naše krasorečnenie a kázanie a presviedčanie na tomto fakte nič nezmení. Minule sa jedna žiačka napríklad pýtala Srikumara Rao, že ako má svojho muža presvedčiť, aby sa tiež dal na jeho kurz, lebo inak len pindá a bojí sa jej postupnej premeny… A profesor Rao zareagoval spôsobom, ktorý ma rozosmial:

“Nesnaž sa ho presviedčať, ak nechceš ohroziť vzťah. Miesto toho mu porozprávaj, že v kurze máte takú-a-takú tému a ty nestíhaš a nerozumieš tomu celkom a doteraz vždy mal dobrú hlavu, takže by si bola rada, keby sa na to pozrel a vysvetlil ti to!”

🙂  Geniálny nápad. Jednak muž zistí, čo sa ona učí, a jeho obavy a odpor sa zmiernia, pretože nič v nás nevzbudzuje taký odpor ako veci neznáme. Po druhé, ide tu signál, že si partnera váži,  že na ňom napriek všetkému svojmu meneniu sa ešte stále vidí dobré vlastnosti. No a je tu šanca, že ho myšlienky zaujmú a keď už si ich sám nenaštuduje, ale aspoň o tejto jednej sa bude dať v budúcnosti s ním hovoriť.

A čo s tými ostatnými situáciami, ktoré nás bolia a nevieme, či v nich zotrvať alebo nie? Zasa platí základná energetická rovnica: dajú nám niečo len vtedy, ak máme potrebnú úroveň energie. Ak ju nemáme, iba sa zbytočne budeme týrať. Tak si pozrieme, koľko energie musíme vynaložiť a koľko energie môžeme situáciou získať – a ak to získanie vysoko neprevýši našu energetickú investíciu,  tak ešte nemáme potrebné schopnosti, aby sme ju uhrali… a je načase pohnúť sa ďalej a získavať energiu ošetrovaním tých situácií, ktoré ošetriť dokážeme.

A táto jedna… nuž, počká na nás niekde ďalej, kedy už budeme mať dostatok energie na to, aby sme ošetrili aj ju. 🙂

Minule som sa stretla aj s tým, že čo v takom prípade s členmi rodiny, ktorí nás za zmeny v našom živote začnú kritizovať. Nuž, vyosenú rodinnú dynamiku nenapravíte, pokiaľ sa nemienite znova vrátiť do roly,  ktorú ste mali doteraz, ktorá vám nevyhovovala a preto ste sa rozhodli ju zmeniť… Takže sa zmierte s tým, že dysfunkčná rodina to ponesie ťažko, a odgravitujte nenápadne na jej okraj, aby ste boli čo najmenej na očiach, nech si svoje spory teraz vyštrngávajú bez vás (najmä ak ste v rodine v pozícii fackovacieho panáka alebo čiernej ovce). A ak máte strýka alebo tetku, ktorých nijako nedokážete vystáť, naučte sa s nimi hrať vnútorne hru: predvídajte ich osobné útoky a podrypy a len čo sa naplnia, spokojne si pripíšte ďalší bod na konto vašej jasnozrivosti. 😉 A ak sa do vás navážajú, vnútorne a v tichu zakaždým ako tá príslovečná čierna ovca zabľačte. 😛 Síce ich nezmeníte, ale váš vnútorný pocit zo situácie sa zmení.

A pokiaľ sa pristihnete pri tom, že ale vy chcete, aby sa oni správali inak… nuž, tak viete, na čom potrebujete najbližšie popracovať. Na sebe. 🙂

P.S. z 11.5.2020: Ešte som si spomenula na jeden parameter, ktorý vám pomôže rozhodnúť sa, či vytrvať alebo odísť (poznanie staré ani nie 24 hodín): pozrite sa na situáciu a hľadajte minulé situácie, ktoré sa vyvíjali podobne ako táto. Ak ich nájdete, ide o opakovaný vzorec – a opakované vzorce sa nezmenia tým, že ich budete donekonečna opakovať… Ak vám dnešná situácia nevyhovuje a vyvíja sa vždy vysoko podobne, ak chcete iný výsledok, potrebujete zmeniť niektorý jej parameter. Môj obľúbený zásah je vyňať sa z nej a prestať sa jej zúčastňovať. Niekedy je to veľmi bolestivé rozhodnutie, ale vždy lepší hrozný koniec než hrôza bez konca. 🙂