Prečo sa nám veci neplnia? Keď mikromanažujeme zhmotňovanie

Predstavte si, že chcete do života dostať niečo, čo v ňom ešte nie je. Nech už to nazvete “kozmická objednávka”, “zákon príťažlivosti” alebo “zhmotňovanie”, vždy to má svoje nutné etapy.

Prvá je, že naformulujete, čo chcete, tak presne, aby sa vyplnením vašej “objednávky” do vášho života dostal stav, ktorý chcete dosiahnuť.

No a nato prichádza druhá etapa, kedy pustíte z hlavy svoju “kozmickú objednávku” a čakáte, až sa naplní.

Problémy mávame s oboma etapami. V prvej obvykle veľmi prísne predpisujeme formu, ktorá má nastať, miesto toho, aby sme sa sústredili na to, aký pocit sme prostredníctvom naplnenia tej formy chceli dosiahnuť.

Ale ešte väčšie problémy predstavuje tá druhá etapa – povedať, čo chceme, a už sa tomu nevenovať.

Obvykle to býva preto, že keď niečo chceme, chceme to zo stavu akútneho zúfalstva – a teda pocitu, že kedy to už konečne nastane. No nevyhliadajte potom, či a ako sa to naplní!

Aby ste pochopili nezmyselnosť tohto postupu (a teda potrebu skutočne veci “odovzdať Univerzu”), predstavte si, že idete s kamarátmi do reštaurácie. Sadnete si k stolu, veselo sa bavíte, vyberáte jedlo. Príde čašník, vy mu svoju objednávku poviete a už sa viac nestaráte. Potom sa vrátite k rozhovoru s kamarátmi a zabávate sa, pričom čakáte na svoje jedlo. Spoliehate sa na to, že dostanete, čo ste si objednali, že v kuchyni sa to už chystá, škvarí, pečie, rozvoniava 😉 …Vôbec vám nenapadne začať teraz špekulovať, že či majú všetky suroviny, či sú kvalitné, či má kuchár čisté hrnce, či vôbec vie variť… Nemikromanažujete prípravu jedla. Jednoducho ste si niečo našli, zbehli sa vám slinky, objednali ste si a teraz sa tešíte, až to donesú.

Tomuto prístupu sa v zhmotňovaní hovorí “umožnenie zhmotnenia”: s radostným očakávaním a nadšením vyšlete svoje prianie a medzičasom sa zabávate inými príjemnými vecami.

Najdôležitejšia časť toho všetkého je práve zmienka “medzičasom sa zabávate inými príjemnými vecami”. Väčšina ľudí to totiž nerobí. Povedia, čo chcú, vyšlú signál Univerzu a potom si sadnú a začnú špekulovať, či je to vôbec naplniteľné, čo majú urobiť, aby to zaručene nastalo a bolo presne také, ako si prajú. To je ako utekať do kuchyne a dozorovať, či máte všetko naservírované podľa svojej predstavy a dostatočne pekne. To je to spomínané mikromanažovanie – kafranie do práce iných, od ktorých sa očakáva, že vám naplnia vašu objednávku.

A keď začneme v zhmotňovaní mikromanažovať, zavrzneme na mieste a veci sa nepohnú vpred.

A aby ste si nemysleli, že k vám len múdro prehováram, tak nie – tiež patrím k tým “kontrolným fanatikom”, ktorí majú problém dôverovať, čakať a vychutnávať si, než to vyjde. U mňa za tým stojí strach z ublíženia, z toho, že by mi mohlo niečo nevyjsť a potom by to bolelo… Minule som na túto tému hovorila s Razielom a ten mi ukázal, ako ma tento strach brzdí. Zo strachu sa snažím ošetriť všetky “okrajové pásma” – teda situácie, kedy by sa veci vyvinuli nie podľa mojich predstáv. A kým to robím, pohybujem sa vo vibrácii nevyhovovania, problému a príkoria – a tak čo dostávam? Viac príkoria.

Raziel ma upozornil, ako keď mi niečo sľúbia, stále rozoberám, ako by to mohlo nevyjsť alebo byť iné, než si predstavujem – len preto, aby ma to potom nepríjemne nezaskočilo. Pripravujem sa na zlyhanie. Gabriel mi niečo povie a ja hneď začnem špekulovať, ako to mohlo byť myslené inak než v môj prospech. Okamžite to začnem spochybňovať, ako keby sa za tým skrýval nejaký úmysel iný než slová. Napríklad “neboj sa, budeš mať”. A u mňa okamžite beží na pozadí horor, že ako daná vec príde do môjho života tak, aby som nemohla povedať, že Gabriel klame, ale ani nedostala to, čo chcem… Raziel: “A prečo by to robil? Prečo by mal robiť niečo, o čom vie, že ti to nepadne dobre?”

Zrejme to závisí od toho, do akej miery ste sa v živote stretávali s neúspechmi a podrazmi… O mojej miere vypovedá môj kontrolný fanatizmus a mikromanažovanie. Skúste sa pozrieť do svojich myšlienok, čo ho tam nenájdete tiež…

To najlepšie, čo môžete urobiť, je medzičasom sa zabávať inými príjemnými vecami, aby ste si zabezpečili, že vysielate vysokú vibráciu. Smejte sa. Venujte sa niečomu, čo vás napĺňa uspokojením. Univerzum totiž reaguje na úroveň vašej vibrácie a tá je iná, keď nervózne stepujete a pozorujete, či sa vám veci napĺňajú, alebo keď si užívate život a dôverujete, že sa naplnia.

Reklamy

2 thoughts on “Prečo sa nám veci neplnia? Keď mikromanažujeme zhmotňovanie

  1. keď tak nad tým rozmýšľam, tak môj prvý kontakt s teóriou zhmotňovania bol prostredníctvom knihy, Princíp LOLA. Od vtedy si nesiem zo sebou myšlienku univerzálnej tvorivej podstaty, ktorá vypĺňa mezdipriestory vesmíru. Takže čo za cca 15 rokov nadobudlo reálu, či už hmotnú alebo nehmotnú podstatu, ktorá ma uspokojila?
    Neviem, takto z rukáva.. fakt neviem.. ale vždy som túžila byť spokojná.. a to som.. sa stávam.. a život si užívam ďaleko viac ako pred pätnástimi búrlivými rokmi.. Dnes príde k rekapitulácií.. čo vošlo, čo sa naplnilo.. čo ma naplnilo.. čo na realizáciu čaká..
    … buď to som nenáročná alebo divná ..

    Liked by 3 people

  2. Ja potrebujem v procese k naplneniu zhmotňovania počuť, že “môžem”, preto je pre mňa veľmi inšpirujúce, keď posilním svoj zámer napríklad týmto:

    a výsledky sa fakt dostavia v krátkom čase.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.