O zle a hriechu

Vytiahla som ďalšiu z nečítaných starých kníh – znova od Evy Pierrakos a Donovana Thesengu. Táto sa volá Fear No Evil (čiže Neboj sa zla).

Začínam úryvkami z úvodu, ktorý napísal Donovan Thesenga.

Keď na zlo nazeráme ako na v podstate božský tok energie, momentálne skreslený špecifickými pokrivenými predstavami, myšlienkami a nedokonalosťami, potom nebudeme odmietať jeho podstatu. — Eva Pierrakos

Na knižke sa mi páči, že začína tým, čo učili aj mňa: Ideme hovoriť o “zle”? Tak najprv definuj “zlo”. A definuj ho z rôznych uhlov pohľadu.

Thesenga vyberá náboženskú definíciu, slovníkovú definíciu (opierajúcu sa o nemorálnosť – a samozrejme, hneď mi napadá “definuj morálku” 😉 ) a psychologickú definíciu.

Začneme tou tradičnou, náboženskou. Zlo je “hriech”. Dnes už sme osvietení a “hriech” už takmer nepoužívame, ale ešte stále sa riadime niektorými náboženskými zásadami. Jedna z nich mi dala podnet na zamyslenie sa. Po slovensky jej hovoríme “nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe”, ale v angličtine je to trochu posunuté – a otvára to celkom nový kontext:  “rob iným tak, ako by si si prial, aby robili iní tebe” (do onto others as you would have them do unto you). Pri čítaní vždy všetko okamžite vzťahujem k sebe, tak som sa spýtala: Nerobím iným to, čo nechcem, aby sa dialo mne? A odpoveď bola: Nerobím. Môžem byť spokojná.

Ale čosi ma zastavilo a spýtala som sa tú anglickú verziu: Robím iným tak, ako by som si priala, aby sa dialo mne? A tu už bola odpoveď trochu iná: Nuž, nie vždy. 😕 Niekedy sa zasprávam ako divá sviňa, pretože so mnou ujdú emócie alebo nejaký debilný vnútorný démonček – a potom, aby som dokázala žiť so sebou v kľude, tak začnem racionalizovať. 😳 Nic moc.

Vrelo odporúčam toto cvičenie – či dostanete aj vy odlišnú odpoveď pri slovenskej a anglickej verzii zásady. Očami Slováka som “dobrý človek”. Očami Angličana som miestami poriadny ksicht. A teraz to požuj a zhltni, devucha.

Pri definovaní náboženského pohľadu si Thesenga vypomáha citátom Carla Junga:

“[Náboženstvo] sa z plných síl snaží naučiť nás idealistické predstavy alebo správanie, o ktorých ľudia v hĺbke srdca tušia, že ich nikdy nedosiahnu, a tieto ideály kážu oficiálni predstavitelia, ktorí vedia, že nikdy tieto vysoké štandardy nenaplnili a nenaplnia. A navyše nikto nikdy nespochybňuje hodnotu takéhoto typu učenia.”

Tento citát ma oslovuje hlavne u všetkých tých moderných guruov, ktorí vyhúkli zo zeme ako huby po daždi. Ak chcete vedieť, s kým sa vám oplatí hovoriť a s kým nie, tak sa pozrite na ich skutky, nakoľko sa kryjú s tým, čo hlásajú. A ak sa nekryjú, utekajte, kade ľahšie!

A teraz sa pozrime na “zlo” očami psychológie a jej terminológie. Psychológia sa neoháňa “hriechom”, ale hovorí o ľudských chybách a zlyhaniach, ale obvykle spôsobom, ktorý presúva zodpovednosť za ne niekam inam, najčastejšie navonok: na rodičov, na spoločnosť. Tí nás urobili takými, akí dnes sme. (Musím si dávať pozor, pretože niekedy sa tým oháňam aj ja.) Podľa psychológie k zmene príde, keď pochopíme, že a ako nás iní negatívne naprogramovali, spoznáme zdroj tohto programovania, precítime všetky tie pocity, ktoré sú v ňom obsiahnuté (najčastejšie hnev a smútok) a potom tomuto externému zdroju odpustíme.

Lenže pri takomto vnímaní strácame niečo, čo nám dávala náboženská definícia hriechu – to, že my sme zodpovední za našu vlastnú negativitu, naše vlastné konanie či nekonanie. Nie nejaký externý zdroj, ale my sami. Pritom “byť zodpovedný” nie je to isté ako “byť vinný”. Zodpovednosť značí len to, že priznávame, že niekedy sme sami zdrojom bolesti, nespravodlivosti a bezohľadnosti tak voči sebe, ako aj voči iným a celému svetu.

A teraz aspoň stručný preklad úvodu úvodu 😉 , pretože sa mi myšlienkovo tak páčil:

Nie si zlý človek. Ja nie som zlý človek. Ale zlo v svete existuje. Odkiaľ prichádza? Kto je zlý a ako sa takým stal?

Zlé veci, čo sa dejú na svete, sú výtvorom ľudstva. Nemôžeme z existencie zla obviniť rastliny či zvieratá. Nedokážeme si predstaviť, že zlo je nejaká choroba, ktorou sa infikujeme. Nemôžeme úprimne povedať, že zlo je produkt skazonosných vplyvov z vesmíru. Zlé veci sú produktom ľudí.

Ale existuje nejaká zlá sila, ktorá pokúša ľudí a uvrhuje ich do mravnej skazenosti? Existuje napríklad nejaký Diabol? /…/ V hollywoodskych filmoch vystupuje dosť často.

Existuje aj názor, že na svete sú duchovia, ktorí majú zlý úmysel a vábia ľudí, aby konali zlo. Ale aj tento názor hovorí, že môžu ovplyvniť len tých, ktorí už majú v nejakej oblasti istú slabosť. Inými slovami, aj keď sú “zlí duchovia”, nespôsobujú zlo. Ale kto ho potom spôsobuje?

🙂 Otázka na diskusiu.

Reklamy

One thought on “O zle a hriechu

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.