Väčšina z nás si myslí, že “nadšenie” či “vzrušenie” je vskutku extrémne pozitívne slovo, a veríme, že je úžasné cítiť ich.

Ale Genevieve Behrend v svojej knihe Your Invisible Power dokladá, že keď sa niečím “nadchýname” alebo nás nejaká možnosť “vzrušuje”, tak tým vlastne vyjadrujeme svoj nedostatok viery.

Hovorí, že ak sme vzrušení a nadšení nejakou možnosťou či výsledkom, je to dôkaz, že k nám tieto veci nepatria. Keby k nám skutočne patrili, nevzrušovalo a nenadchýnalo by nás to – bolo by to pre nás normálne, bežné.

Zakaždým, keď sa nadchneme z úspechu alebo nás náš úspech vzruší, hovoríme tým, že úspech pre nás nie je bežný – je za hranicou bežného.

A keď hovoríme, akí sme vzrušení a nadšení z úspechu, tak tým posielame podvedomiu signál, že úspech pre nás nie je bežný – že je to vzácna udalosť, ktorá nás uvádza do vytrženia, a nie bežná vec, ktorá sa nám má diať denne.

A potom sa čudujeme, ak je úspech pre nás vzácna udalosť, ktorá sa nám nedeje denne. 🙂