Nehovorí mi veci, čo by som nevedel – mylné predpoklady o channelingu

V skupine Bashar, kde pravdepodobne prebehla nejaká forma kurzu channelingu, než som sa tam pridala, niekto napísal otázku, ktorú je dobré rozobrať si aj tu:

“Keď channelujem Bashara, nehovorí mi veci, ktoré by som nevedel. Je to normálne? Takisto mám pocit, akoby som hovoril sám so sebou, čo som však zistil, že sa považuje za normálne…”

Bolo tam veľa odpovedí, z ktorých jedna sa mi extra zapáčila (pretože keď to vysvetľujem ja, nie je to také pekné “polopatistické”, ako keď to vysvetľuje chlap 😉 ):

“Myslím, že aspoň čiastočne je Bashar čosi ako “zadné vrátka”, ktoré ti umožňujú komunikovať so svojím Vyšším Ja. Alebo prinajhoršom je Bashar oprávnený povedať ti len tie veci, ktoré tvoje Vyššie Ja považuje pre teba za potrebné.”

Aj u nás na kurzoch sa stále stretávame s touto otázkou. A keď na ňu odpovedám, beriem to doslova “od Adama” 😉 .

Pri channelingu komunikujeme so zvyškom Univerza v jeho energetickej podobe.

My sami sme súčasť tohto zvyšku Univerza (hovorím mu aj “zvyšok z nás”), jeho vnímanie vtlačené do hustoty hmoty a mysliace si, že je človek v ľudskom tele a nie je nič iné okrem tohto. To, že sa cítime oddelení, ešte ani zďaleka neznamená, že skutočne by sme boli oddelení… Sme súčasťou tej energie, čo nás všetkých tvorí a ktorá “nás dýcha”, ako tomu hovoria Angloameričania. Kým sme v hmote, aj keď v sebe máme všetko to, z čoho pozostáva Univerzum, niektoré súčasti tohto Univerza sú u nás zastúpené silnejšie a tvoria aj náš “komunikačný kanál” s tým “zvyškom z nás”.

Takže pred obyčajným človekom stoja dva kroky: najprv si spojazdniť svoj dlhodobo odstavený kanál na ten zvyšok z nás (keď veci dlhšie nepoužívate, zapadnú prachom, zanesú sa sajrajtom, začnú plesnivieť či hrdzavieť či inak strácajú funkčnosť) a keď ho spojazdníme, nájsť si frekvenčné pásmo, ktoré s nami dokáže komunikovať (teda: také, ktorého informácie sú pre nás natoľko stráviteľné, že s nimi vieme pracovať a sťahovať si ich do našej hlavy).

Keď toto urobíme, nastávajú typické ľudské ťahy, ktoré nám kazia zážitok channelovania (z vlastnej skúsenosti):

Potrebujeme tomu dať podobu, meno a identitu

Toto si veľmi často neuvedomujeme, že konkrétny rozmer im dávame my! My v našom hmotnom svete hraníc a delení potrebujeme vedieť, s kým hovoríme a ako sa volá a prečo on(a) hovorí práve s nami. A… všimli ste si to označenie rodu? Ako bežní ľudia nevieme pracovať s bezpohlavnosťou energií a tak im dávame mužskú alebo ženskú podobu – podľa toho, s kým práve potrebujeme komunikovať. Keďže ja som bola medzi babami obvykle najchytrejšia, bolo vylúčené, aby som komunikovala s babou. Môj komunikačný partner musel byť chlap, lebo tí aj v mojom reálnom svete obvykle vedeli veci, ktoré som ja nevedela. 🙂

Ale v podstate hovoríme s nejakou “informačnou brečkou” (hovorí sa jej aj “akaša”), s jej konkrétnou vibračnou vrstvou. Tá vrstva, ku ktorej sa dopracujeme a z ktorej si sťahujeme informácie, je predurčená emocionálnou frekvenciou, na ktorej frčíme. Ak frčíme na odsudzovaní a nespokojnosti, napojíme sa presne na takúto vibračnú vrstvu a informácie, čo si stiahneme, budú posudzovačné a budú nás upevňovať v pocite, že sme niečo lepšie. Nie preto, že by ten “zvyšok z nás” nedokázal viac – ale náš vlastný kanál to neunesie. Preto na kurzoch napríklad učíme ľudí vyladiť sa na tú najvyššiu frekvenciu, ktorej sú schopní, a napájať sa z nej. Vtedy dostávajú kontakt s vrstvou, ktorá ich “potiahne” vyššie.

Čo sa týka toho, kde tu má miesto naše Vyššie Ja, tak sme si to už nevdojak povedali – naše Vyššie Ja je náš kanál, cez ktorý sa napájame. Aj tento kanál má isté špecifiká: aj keď sme menšia kópia Univerza, máme určitý počet dominantných vlastností, schopností či talentov. Každá z nich ešte môže byť odlišne silná. Z niekdajších channelingov som sa dopracovala k tomu, že nás tvorí 33-35 dominantných energetických vlákien. Každé z týchto vlákien je iný aspekt našej osobnosti. A každému vieme, pokiaľ sa naň nakontaktujeme, dať isté meno, výzor a povahu. Nie preto, že by to meno, výzor a povahu skutočne mali – ale my ako ľudia sveta hmoty potrebujeme narábať s konkrétnymi reprezentáciami nehmotných vecí, a tak si v svojom vnímaní vytvoríme “avatara”, ktorý bude danú energiu pre nás predstavovať. Pre nás – a pre nikoho iného.

Podľa čoho dávame meno, podobu a povahu? Podľa pocitov, ktoré v nás daná energia vyvoláva. Naše podvedomie sa pohrabe v našich spomienkach, nájde obraz, ktorý sa najviac podobá daným pocitom, a bací nám ho do vnímania a my odrazu hovoríme so starou mamou alebo Ježišom alebo Veľkým Čiernym Drakom S Červeno Nalakovanými Pazúrmi.

Ten obraz, ktorý takto dostaneme, je absolútne platný – ale len pre nás a pre nikoho iného. Pomáha nám preklenúť rozdiel medzi naším na objekty sústredeným vnímaním a mimohmotným zvyškom z nás, ktorý ani nevidíte, nemôžete si naň siahnuť a hovorí spôsobom, ktorému bežne nerozumiete. (Viem, čo hovorím. Skúsila som sa rozprávať s čímsi, čo komunikovalo výlučne cez pocity a pohybovalo sa v dimenzii, pre ktorú mi totálne chýbali slová, predstavy a porozumenie.)

Takže tu je aj odpoveď na to, že hovoríme sami so sebou: Samozrejme. Ak ideme na úroveň fyzického tela, hovoríme so svojím Vyšším Ja alebo “dušou” (nech už to je čokoľvek). Ak ideme na úroveň energie, tak maličký odštiepok vedomia si konečne našiel spôsob, ako sa porozprávať s tým zvyškom vedomia – teda sám so sebou, keďže vedomie je len jedno. 🙂

Potrebujeme pocit výnimočnosti

Potrebuje ho naše ego, ale aj to, že situácia je pre bežného človeka skutočne výnimočná a tak kontakt s tým mimohmotným zvyškom z nás musí toto odrážať. Preto aj nehovoríme s Tretím Paholkom Siedmej Nebeskej Stajne, ale s archanjelmi alebo Bohom. Alebo mimofyzickými entitami, ktoré sú o toľko vyššie od nás, napríklad s vílami a drakmi a zlatými jednorožcami. Alebo obláčikom bielej energie (Lunkoteopmoni, pusi-pusi 😛 ).

Potiaľto by to bolo v poriadku. Horšie je, keď sa potreba výnimočnosti premietne aj do vašich správ, teda keď sa vyladíte na frekvenčné pásmo, ktoré presne toto priživuje! Channeling je kontakt s mimofyzickým zvyškom z nás, ktorého účelom je potiahnuť nás vpred. Nie iných, ale nás samotných. Preto informácie, čo si stiahnete, budú pre vašu psychiku, nie pre iných! Ja som nedávno po 14 rokoch prvýkrát zažila, že som prebrala správu pre niekoho iného, a dosť ma to svetonázorovo rozhodilo. Oni nepotrebujú, aby nejaké múdre ústa hlásali múdre slová – na to tu máme náboženstvá a akadémie vied – ale aby sme konkrétne my pohli zadkom, riešili a rozvíjali sa.

Takže pokiaľ si sťahujete informácie o konci sveta alebo ako temné sily na niečo útočia, nezačnite sa hneď považovať za novodobú hlásnu trúbu Nebies, ale sa spýtajte, ako súvisia s 1. vaším vnútorným nastavením a 2. vaším vnímaním reality. Zažila som jednu channelujúcu, u ktorej na channelingoch bolo extrémne dobre vidno, kedy z nej hovoril Zdroj a kedy jej vlastné skreslené ego. Pritom napojená bola skutočne na to najvyššie z toho najvyššieho, ale potom informácie skresľovala až do miery nepoužiteľnosti – pretože iným kázala niečo, čo bolo určené výsostne jej…

Očakávame svetoborné informácie

V podstate to patrí k našej potrebe výnimočnosti. Keď už hovoríte s Bohom, tak predsa nebudete s ním diskutovať svoj spánkový režim, ale prinajmenšom otázky nesmrteľnosti! Lenže… ako vám s vaším rozhodeným spánkovým cyklom dokáže pomôcť celkom presná informácia k nesmrteľnosti? Tu nasadzuje ten energetický zvyšok z nás zjavne Murphyho pravidlo “staraj sa o krtince; hory sa pretlčú samé”.

Čiže: dostaneme informácie, ktoré nám bezprostredne pomôžu urobiť najbližší krok vpred. 🙂

Tomuto zodpovedá aj vývoj nášho kontaktu s tým mimohmotným zvyškom z nás. V počiatkoch nás potrebujú vyzdvihnúť tam, kde sa práve nachádzame, a spôsobom, ktorému rozumieme. Preto v počiatkoch dobíjajú naše baterky vyhláseniami “si milovaný(á)” a hovoria nám konkrétne veci, ktoré možno už aj tušíme, ale nedali sme si ich do potrebného kontextu. Oni začnú náš kontext meniť a rozširovať náš uhol pohľadu – a tým nás rozvíjať.

Takže áno, budeme dostávať informácie, ktoré už vieme. Koniec-koncov, nechcú nás odplašiť alebo uvrhnúť do pochybností, ale chcú komunikovať.

Ako si zvykneme na komunikáciu s nimi, odrazu to začne byť o uhloch pohľadu, ktorých by sme sami neboli schopní. To už sú citeľné zmeny a viete, že hovoríte s niečím vyšším ako vy sami. Niekedy sa mi pri písaní knihy stane, že dostanem záchvat kreativity a keď to po čase čítam, viem, že som to musela napísať sama, pretože pri mojom počítači nik iný nesedel, ale nepamätám si, že som to napísala a je to o triedu dokonalejšie než moje obvyklé myslenie.

Takto sa prejavuje vyššia úroveň kontaktu – keď vaša intuícia a kreativita dostávajú svoj hlas a vy zistíte, že je to hlas vášho “kanála”.

A potom nastáva obdobie, kedy sa do vás pokúsia dostať aj veci, ktoré sa pre vás pohybujú v oblasti nepoznaného. Toto je tenký ľad, pretože naša ľudská psychika a optika budú veci skresľovať a môžeme zostať frustrovaní z toho, ako nič nie je pravda… Pritom sa len v čoraz menších kruhoch približujeme k tomu, čo je skutočná výpoveď – len než sa k nej dostaneme, potrebujú v nás vybudovať isté porozumenie pre to, čo príde. Trebárs aj zavádzajúcimi polopravdami. Chcú do nás dostať informáciu, nie odpáliť nám obvody. 🙂

Očakávame istotu

Pýtame sa na konkrétne veci a očakávame konkrétnu a absolútne spoľahlivú informáciu. Lenže takto to nefunguje… Hovoríme s energiou, ktorá je v ustavičnom pohybe. A nie sme tu len my, ale aj všetci tí iní ľudia a ich potreby, želania a sny… Toto všetko miesi energiu a veľmi ťažko sa predpovedá jeden konkrétny vývoj. Takže otázky typu “Kedy sa do mňa zamiluje Ferko Miškovie?” nám nedajú spoľahlivú odpoveď, hoci by aj odpoveď bola mienená dobre… Jednak “kedy” je slovo z nášho, ale nie z ich slovníka. Naposledy ma Gabriel učil “nepýtaj sa kedy, ale kde“, z čoho som dostala pocit, že všetko existuje paralelne, len možno v nejakej inej vrstve, na ktorú nie som momentálne vyladená.

A aby sme sa vrátili k tomu Ferkovi Miškovie, potrebujeme si uvedomiť, že za rohom sa premáva ešte Daduška Matejkovie a Betka Ľubkovie a tie tiež po Ferkovi hádžu očkom, a že jeho súčasná partnerka Kikuš Miškovie sa ešte celkom nerozhodla, či ho opustí s jeho najlepším kamarátom alebo nie… takže ten spletenec energií je dosť nepredvídateľný a radšej by ste mali posilniť svoju argumentáciu – a zadefinovať si, čo pre vás značí “zamilovať sa”. 😉

A kto ste teraz dostali chuť vyskúšať si ten channeling sami a získať okolo seba ostrieľanú komunitu channelujúcich, na jeseň začína nový kurz!

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s