Smrť spirituálneho učiteľa

Túto úvahu Jeffa Fostera včera niekto zdieľal:

Nikto sa nikdy nestal osvieteným.
Niektorí z tých najmenej osvietených si myslia, že sú tí najosvietenejší.
Osvietenie je najväčší vtip všetkých čias.

Nikto nikdy netranscendoval telo, nestratil ego, neposunul sa za hranice mysle ani nevykynožil oddelené “ja”.

Čo za oddelené ja? Smiešna predstava.

Nikto nikdy nedosiahol cieľovú líniu.
Nijaká neexistuje.
Línie sú len pre myseľ.

A srdce vlastne ani nemá záujem o nejaké cieľové línie.

Toľko deklarácií.
Toľko obrazov.
Toľko príbehov si rozprávame, len aby sme sa vyhli zraniteľnej ľudskosti, lámaniu srdca, našej smrteľnosti.

Kašlať na titul učiteľa. Milujem byť ničím. To mi dáva slobodu byť hocičím v hociktorom okamihu. A tak učenie prichádza odtiaľ. Z hravého srdca. Z mysle začiatočníka. Z úplnej absencie odpovedí. Z večného vnútorného študenta v nás.

Zamiluj sa do nevedenia.
Hoď svoje slová do rieky, priateľu.
Vymeň svoje uzávery za smiech dieťaťa.

Buď čistá kreativita.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s