“Ego je mysl, která řídí váš život, pokud nejste jejím pozorovatelem.”

by Michael Vincent Manalo2U Anjelicsue na stránke som našla úryvok z Tolleho a hoci Tolleho obvykle môžem, zdá sa mi, že prílišné babranie sa v egu ho vedie k úletu (a to nekontrolovanému 😉 ). Pozrime sa na to:

Dovolte mi, abych vám vysvětlil, jak funguje vaše ego a jak vytváří dramata. Ego je mysl, která řídí váš život, pokud nejste jejím pozorovatelem. Ego se považuje za osamělý fragment uprostřed nepřátelského vesmíru, a proto vidí všechny ostatní bytosti jako potenciální hrozbu nebo prostředek k dosažení vlastních cílů. Ačkoli některé strategie ega jsou velice chytré, ego nikdy nevyřeší své problémy, neboť příčinou všech problémů je samotné ego.

“Ego je mysl, která řídí váš život, pokud nejste jejím pozorovatelem.” Pri inom článku mi Matrioshka, znalá psychológie, dala psychologickú definíciu ega:

Id („Ono“) – predstavuje najhlbšiu vrstvu. V nej je uložené všetko, čo je zdedené, vrodené. Je hybnou silou osobnosti. Ego („ja“) – je vedomou zložkou duševného života vrátane poznania, myslenia a vedomého konania. Superego („Nadja“) – ideálne „ja“, je súhrnom osobných, spoločenských noriem a pravidiel platných v prostredí, v ktorom sa daná osoba pohybuje a žije.

Óu-kej. Je to len moja interpretácia, alebo sa aj vám zdá, že to Tolle trochu zužuje? Myseľ, ktorá sama seba pozoruje, už nie je ego? Obávam sa, že pokiaľ vníma hranice seba (hocijako nepevné, ale predsa len hranice), bude ešte stále ego… Chápem, že Tolle chce vytvoriť obraz pre nejakú myšlienku, ktorú nám chce posunúť. Chápem, že pre čierno-bielych ľudí je asi jeho absolutizovanie najlepšia metóda. Ale ja si ešte stále myslím, že ego je záblesk vnímajúceho vedomia, ktorý sa pozerá na zvyšok vedomia (vnímajúceho aj nevnímajúceho) z istého, oproti ostatným zábleskom vnímajúceho vedomia oddeleného bodu.

Môj spôsob vnímania: Ego v zmysle “sústava predsudkov a postojov” riadi váš život, pokiaľ nie ste nezúčastneným pozorovateľom svojej (a cudzej) mysle. Už to nie je to tom, čo ego je alebo nie je, ale čo ego robí… v niektorých vybraných prípadoch. A v iných zas nie. 😉

Inak, ego riadi náš život zakaždým. (Pokiaľ ho zrovna neriadi svokra. Alebo pán farár z kancla. A rôzni premiéri. Nemenuj – nenapíš – nepodpíš – nečuduj sa. 😉 )

“Ego se považuje za osamělý fragment uprostřed nepřátelského vesmíru, a proto vidí všechny ostatní bytosti jako potenciální hrozbu nebo prostředek k dosažení vlastních cílů. “ Platí len pre to zúžené vnímanie ega, aké nasadzuje Tolle. AK máme ego A SÚČASNE sa ego pohybuje v nepriateľskom priestore, TAK POTOM  vníma zvyšok ako potenciálnu hrozbu. AK máme ego A SÚČASNE sa ego nepohybuje v nepriateľskom priestore, ale v kauzálnom priestore (ako napríklad u taoistov a toltéckych bosorákov), TAK POTOM vníma všetko ako reťaz príčin a následkov, dokáže svoju realitu vďaka tomuto vnímaniu modelovať a ešte stále si uvedomuje svoje odhraničenie od zvyšku (lebo keby si neuvedomovalo, nemôže nič ovplyvňovať).

“Ego nikdy nevyřeší své problémy, neboť příčinou všech problémů je samotné ego.” Naozaj? S akým odôvodnením? Je príčinou zemetrasenia moje ego? Vaše ego? Vôbec nejaké ego? A čo tak dopad meteoritu rovno doprostred frizúry? Zlé, zlé ego?

Kdykoli se ega dostanou dohromady, ať už v osobních nebo pracovních vztazích, začne docházet ke konfliktům, problémům, mocenským bojům, emočnímu a fyzickému násilí atd. K těmto problémům patří kolektivní zlo – válka, genocida a vykořisťování -, jež způsobuje nahromaděné nevědomí lidstva. Mnoho nemocí je způsobeno ustavičnou rezistencí ega, jejímž následkem dochází k zablokování proudu životní energie v našem těle. Jakmile se spojíte s Bytím, přestanete být ovládáni svou myslí, která způsobuje všechno zlo.

“Kdykoli se ega dostanou dohromady, ať už v osobních nebo pracovních vztazích, začne docházet ke konfliktům, problémům, mocenským bojům, emočnímu a fyzickému násilí atd. “ Platí len pre to nepriateľské ego. Taoistické a toltécke egá akosi dokážu celkom pôvabne vedľa seba nažívať a nehrýzť sa – pokiaľ sa skutočne riadia svojím svetonázorom.

“Jakmile se spojíte s Bytím, přestanete být ovládáni svou myslí, která způsobuje všechno zlo.” Zasa: naozaj? Naozaj všetko “zlo” je pôsobené mysľou? Myseľ je zdrojom “zla”? A ak sa myseľ dokáže na veci pozerať bez priraďovania “dobrý” a “zlý”, už “nemyslí”? Nie je myseľ? Čo potom je, ak je schopná úvah, skúmania, porovnávania (toho neposudzovačného) a kauzálneho uvažovania?

A ako to “spojenie s Bytím” vyzerá? Možno je to vec prekladu, ale myslím, že ide o slovo existencia. Môžeme nebyť spojení s existenciou/bytím, keď existujeme/sme? Alebo obyčajní ľudkovia majú len obyčajnú existenciu, kým “tam hore” existuje nejaká úžasnejšia existencia, ktorej nesiahame ani po členky? Z pohľadu kvantovej fyziky či čoho je len jedna existencia a my všetci sme jej “atómy” a dohromady ju tvoríme. Tak ako s ňou nemôžeme byť spojení?

Kdykoli se setkají dvě ega, dojde k nějakému dramatu. I když žijete úplně sami, stále si vytváříte nějaké drama. Když se litujete, je to drama. Když máte výčitky svědomí, je to drama. Když dovolíte minulosti nebo budoucnosti, aby zastínila přítomnost, vytváříte psychologický čas – který je nutným předpokladem dramatu. Kdykoli odmítáte přítomný okamžik, vytváříte drama. Většina lidí své životní drama miluje. Jejich drama je jejich totožností. Jejich ego řídí jejich život. Dokonce i jejich – obvykle neúspěšná – snaha vyřešit své životní problémy je součástí jejich ega. Tito lidé rozhodné nechtějí své drama ukončit. Dokud se ztotožňují se svou myslí, mají největší strach z vlastního probuzení. Přijímáte-li přítomnou realitu, skončí veškerá dramata ve vašem životě. Nikdo vás nemůže přimět ani k hádce, ať se snaží sebevíc. S vědomým člověkem se nemůžete hádat.

“Kdykoli se setkají dvě ega, dojde k nějakému dramatu. I když žijete úplně sami, stále si vytváříte nějaké drama.” Takže AK stretnutie dvoch a viacerých ieg (=eg/egov) je “dráma” A SÚČASNE ich nestretnutie je tiež “dráma”, TAK POTOM  všetko je dráma a slovo dráma stráca svoje opodstatnenie, pretože označuje absolútne všetko – stretnutie i nestretnutie. Interakciu i neinterakciu. (Poznámka pre mňa: Musím si overiť, či ten Tolle je skutočne pôvodný informatik. Ak je, začínam chápať, že radšej prešiel do ezoteriky. Posudzovačná ako fras, ale logické lapsusy ma ešte stále dráždia, pokiaľ sa objavujú u “guruov”.)

“Kdykoli odmítáte přítomný okamžik, vytváříte drama.” Možno prítomný okamih odmietnuť – keď okrem prítomného okamihu nič neexistuje?

“Dokonce i jejich – obvykle neúspěšná – snaha vyřešit své životní problémy je součástí jejich ega. Tito lidé rozhodné nechtějí své drama ukončit. Dokud se ztotožňují se svou myslí, mají největší strach z vlastního probuzení.” Snaha vyriešiť svoje životné problémy je len vtedy neúspešná, pokiaľ ľudia nechcú svoju “drámu” ukončiť a pokiaľ sa boja svojho prebudenia. Nie naopak.

Hádka předpokládá ztotožnění s vlastním postojem i s rezistencí vůči postoji druhého. Následkem toho se polární protiklady vzájemně posilují. To jsou mechanismy nevědomí. Žijete-li v přítomnosti, můžete obhájit svůj názor, aniž druhého napadáte. Takže nemůže dojít k dramatu. Dokonale vyrovnaný člověk si neumí konflikt ani představit. To se netýká jen konfliktů mezi lidmi, ale především vnitřních konfliktů, které zmizí, jakmile přestanou existovat rozpory mezi požadavky vaší mysli a realitou.

“Žijete-li v přítomnosti, můžete obhájit svůj názor, aniž druhého napadáte.” Názor, teda vlastný postoj, vyvoláva hádku. Ale keď sme v prítomnom okamihu, tak už postoj neprekáža, pretože v danom zlomku sekundy sa nedá hádať, dokonca sa nestíha ani zobák otvoriť. Kým máme deklarované a obhajované postoje, dovtedy sme v tom izolovanom, nepoučenom egu. Spomínam si na Osha: “Ale isteže môžeš mať postoj… Nakoľko sa ním však bude riadiť slnko alebo mesiac alebo vietor?” Ak mám postoj a potrebujem ho obhajovať, už niečo nie je v poriadku. Nie tá obhajoba; tá potreba. Nemôžem svoj názor nikdy “obhájiť”. Môžem ho predložiť, vysvetliť, ale prijať ho musí ten druhý. A keď ho neprijme, tak potom nemá ten uhol pohľadu ako ja – tak čo tam mám obhajovať? Že mám väčšiu pravdu? Keď “pravda” je kvantovo zasa súčet všetkých individuálnych právd a sama o sebe neexistuje?

A potom si nemyslím, že “dokonale vyrovnaný člověk si neumí konflikt ani představit”. Možno naň nie je citlivý a mnohé konflikty ako konflikty už neberie, ale ak si niečo nedokáže predstaviť, je to výpoveď o jeho predstavivosti, nie o jeho vyváženosti. Pretože než bol dokonalý, tak dokonalý nebol a kadečo, v tom aj tie konflikty, zažil. Tak buď nemá predstavivosť, alebo je senilný. Alebo trpí amnéziou. (Viac mi nenapadá.)

Oveľa pravdepodobnejšie mi príde, že vyrovnaný človek sa nepotrebuje do konfliktu angažovať. Proste vstane a ide ďalej bez potreby niečo vysvetľovať, obhajovať či dokonca presadzovať.

Ale tu si nemôžem byť istá, pretože do vyrovnanosti mám ešte hodne ďaleko – najmä podľa toho, ako ma Tolleho vyjadrenia nakrkli. 😉

Tak sa mi vidí, že už Tolleho cestu nemôžem pre seba používať ako referenčný bod. Potrebujem sa orientovať inde.

Anjeli mi vraveli, že sa potrebujem zbaviť nevraživosti. Zákon rezonancie mi povedal, že potrebujem prestať žiť v svete nedostatku. Toltékovia ma učili vybrať emocionalitu z minulosti a tým zrušiť energetické puto s minulosťou. Taoisti ma učili, že som len súčasť funkčného celku, aj keď mi to možno prichodí celkom inak. Gabriel a Gaia mi naťahovali môj obmedzený uholček pohľadu tak dlho, až celkom praskol… Ale ešte stále som ego. A prestanem ním byť v tom prítomnom okamihu 😉 , kedy dodýcham.

 

21 thoughts on ““Ego je mysl, která řídí váš život, pokud nejste jejím pozorovatelem.”

  1. S tím obhájením názoru také nesouhlasím… buď to tak není, nebo chtěl vyjádřit něco jiného, nebo to někdo blbě přeložil 🙂 U toho ostatního se pokusím napsat, proč mi přijde, že má Tolle pravdu… ale je toho hodně a já se musím připravovat do práce. Tak snad večer :-)))))

    Páči sa mi

  2. Mne to pripada tak ze on zazil nieco silneho, co s nim zamavalo. A mozno si pomyslel: toto je tak silny zazitok a tak velky objav, ze by bol v tom cert, keby sa tym nepodaril vysvetlit cely svet. A tak za zrodil Tolleho pojem Ego (Zle), ktoreho porazi Pritomny okamzik (Dobry). Fajn, ale ked uz, pre mna je Pan prstenov zaujimavejsia rozpravka.

    Liked by 2 people

  3. Ahojte vsetci, som prekvapena, ze tieto citovane myslienky vyvolali tolku diskusiu … Uz to je tak trochu potvrdenim napisaneho. Nechcem nijako nikoho obhajovat ci brat nazor, no mne osobne pride, ze Tolle pise skor pre cierno-bielich ludi ako pre skusenych bosorakov :). Prave preto sa casto zda ze si v niektorych pasazach dokonca zavadza. V tom ma Helar pravdu. No na druhej strane mi to pride, ze on tu skratka zjednodusil cele ponimanie ega (s urcitym zamerom – neznam) a tym vyvolal vase namietky. Uplne chapem, no nemyslim, ze by jeho pohlad bol az taky mimo. Skratka nie vzdy dokazeme popisat slovami exaktne co sa casto exaktne vnimat neda. Jazyk a slova casto idu proti nam ak si nieco vyskusame na vlastnej kozi. Ja vnimam seba ako nieco viac ako ego, no ono je mojou sucastou. NIe som psycholog no mam za to ze ego je tvarovatelne. Ine je pri cloveku ktory sa celkom stotoznuje s telom (vtedy sa ego a mysel upne prelina a tu je priestor pre Tolleho vyjadrenie konfliktu) … potom pri cloveku vnimajucom postupne svoju nadcasovost ego straca na sile a mysel je uvedomelejsie riadena a pouzivana. Chybicky sa ale stale vyskytuju. Inak povedane nie stale je clovek nad vecou a niekedy skratka prebera riadenie autopilot – ego. No a potom ako Helar pise je podmanene ego taoistov 🙂 a to je uz teda uplne iny level – casto nedosiahnutelny.

    Myslienky od neho som si vybrala kvoli tomu, ze som akosi za jeho nedokonalymi slovami vytusila pravdu a aspon za tu snahu zdoraznit niektore problematicke momenty mu davam like 🙂 a ten zvysok – skratka este stale nam nase sito nieco bud nepusti dalej alebo interpretuje podla seba – zase je rec o egu o nas?! Aj na tom sa clovek uci a meni svoje postoje – ohyba a tvaruje svoje ego ?! V kazdom pripade vyborna analyza z ineho uhla pohladu sa vzdy ceni.

    Páči sa mi

    • Anjelicsue,

      máš tú smolu, že mám osobnú históriu takú, akú mám 😉 … ale keď mi niekto napíše “ze som akosi za jeho nedokonalymi slovami vytusila pravdu”, tak nedokážem byť ticho. Ty si nevytušila pravdu, ale si si vyrobila svoju vlastnú interpretáciu jeho slov, ktorá je pravdivá pre tvoj príbeh – nič viac a nič menej. A on nemá “nedokonalé slová” – hovorí presne to, čo povedať chcel, plus k tomu treba pridať skreslenia prekladateľa. (Po všetkých tých knihách a seminároch, ktoré má za sebou, by sme mu mohli aspoň túto schopnosť už prisúdiť.)

      Fakt je, že ty nevieš, čo on chcel povedať – rovnako, ako to neviem ani ja. Obe vieme len to, čo došlo na našom konci drôtu. Takže sa môžeme vyjadriť len k tomu, či nám jeho slová dávajú alebo nedávajú zmysel. Tebe dávajú, mne nie. Ale neťahaj do toho nejakú “pravdu”. To by si musela vedieť, čo je pravda. Vieš to? Podľa čoho? Objavuje sa to v tvojom komentári ešte raz: “helar má pravdu”. Ja by som uprednostnila “v tomto súhlasím s helar” alebo “vidím to podobne ako helar”, ale prosím, nehodnoť ma, či mám pravdu alebo sa mýlim. Ja sama to neviem a asi sa to ani nikdy nedozviem. Píšem, že moja cesta sa s Tolleho cestou zjavne rozchádza. Nepíšem, že sa Tolle mýli, len že ja som mu ten jeho názor (možno navyše ešte aj skreslený prekladom) nekúpila.

      P.S.: Neviem, prečo sa ti 3 komentáre od 2 ľudí zdajú “toľká diskusia”. Boli tu aj väčšie. 😉

      P.P.S.: A už prestávam prskať. 🙂

      Liked by 2 people

      • Beriem, ze skreslenie na konci drota tu je a beriem i to, ze kazdy v tych slovach vidi iba odlesky pravdy podla vlastnych skusnosti. Ja ani ty nikdy nezistime, co si Tolle prezil, no nie je to pre mna podstatne. Ja som si zazila nieco ine a podla toho kukam na svet a beriem si z poznania inych to co je pre mna v momente podstatne – zistuje vacsinou nasledne :). Verim, ze podobne si na tom i ty a vlastne vsetci. Takze bez ohladu na pocet komentarov uz i tych par k tomu tvojmu rozboru znaci, ze tema vzbudzuje zaujem a teda je predmetom diskusie – i tej mini. Tym si lepsie uvedomim par veci :). Je to po ceste… a i tvoja odpoved ma postuchla vpred. A neboj i ja si sem-tam poprskam podla nalady he-he 🙂

        Páči sa mi

  4. …mne to “zjednodušené ” vysvetlenie Ega nevadí. Beriem to ako účel. Podľa mňa Tolleho knihy majú do značnej miery, burcovať, znepokojovať a inak znervózňovať práve tú veľkú časť ľudstva, ktoré sa pozerá na svet hlavne, alebo dokonca iba cez egooptiku .
    Ale zaujala ma tvoja veta : ” Ego je záblesk vnímajúceho vedomia, ktorý sa pozerá na zvyšok vedomia…..atd ”
    Ja by som ego a vedomie dohromady nemontoval. Podľa mňa je vedomie prejav duše, naproti tomu ego vnímam čiste ako funkciu tela, ktorá sa postupne vytvorila , tak ako sa rozvíjala nervová sústava, resp. to, čo jej predchádzalo. Jednoducho niekde v ďalekej minulosti v praoceáne, kde vznikal život zrazu určitý niekoľko bunkový organizmus zistil, že sa môže nasýtiť aj tak , že zožerie iného. A tí iní pochopili, že keď nechcú byť zožraní, musia sa brániť. A aby sa mohli brániť musia sa najprv vymedziť voči okoliu , musia si jednoducho vytýčiť hranice a tie brániť. Presne v tomto momente ja vidím vznikať zárodky ega. A tak ako sa vyvíjala nervová sústava od prvých senzorov a uzliniek až po ľudský mozog, rovnako búrlivým vývojom prešlo aj ego, až v určitom okamihu myseľ ako sídlo ega uverila, že ona je tým jedincom. Potiaľto mi to je jasné 🙂 . a koreluje mi to z Tolleho vetou :” Ego se cítí jako osamělý fragment uprostřed nepřátelského vesmíru “. Iste – je to jeho funkcia.
    Ako je to s vedomím, kedy a ako duša osídľuje človeka a či naozaj len človeka , alebo aj iné formy života, o tom boli napísané stovky kníh, ktoré môžem prijať, neprijať, alebo čiastočne prijať a všelijak o nich polemizovať. Ale cítim to tak, že jak ego tak aj vedomie sú pre život veľmi potrebné nástroje a pre každú situáciu je vhodný mix obidvoch v tom správnom pomere. Niečo je lepšie riešiť viac cez ego a naopak. Tak ako sa na niečo lepšie hodia hrable, a na niečo iné zasa rýľ.

    Páči sa mi

    • takze ty to Tolleho Ego chapas ako to co psychologia definuje ako Id( Ono) ?Len tam potom by nemohli zapadat nijake predsudky, tie nie su vrodene, tie su naucene, tie by spadali skor pod Superego (idealne Ja). Alebo to mysli tak ze Ego podla neho je vlastne vsetko Id plus Superego. Ale aj tak neviem ci by toto mohlo byt na pricine vsetkeho zla. Ak by sme to vsetko odstranili, mozno by sme ani nevedeli prehltnut potravu (vrodeny reflex, funkcia mozgu), alebo by sme nechodili na zachod ale vykonavali potrebu tu a teraz hocikedy hocikde (nauceny predsudok 🙂 ). Takze nech to otacam ako to otacam, asi by to predsa len mal specifikovat co konkretne sa mu nepaci a co je podla neho ta Skodna 🙂

      Páči sa mi

      • …ja tuto chápem pod pojmom Ego všetko od Id až po Superego . V tomto prípade nemám dôvod podrobnejšie rozoberať štruktúru, ktorá tam určite v prípade človeka je a môže to byť aj tak ako to popisuje psychológia. Ono každé takéto delenie má koniec koncov význam čiste výukový, pretože v prírode sú veci aj tak spojité a vzájomne sa prelínajú. Ale z môjho pohľadu považujem za dôležité hlavne to, že Ego vnímam ako funkciu, alebo súbor funkcií nervovej sústavy. Z toho tiež vyplýva, že čím zložitejší CNS, tým zložitejšie , štrukturovanejšie ego a jeho prejavy . Pochopiteľne, že ego nemôžme vytrhnúť z ľudskej bytosti, je potrebné pre existenciu našej telesnej schránky v hmotnom svete, ale nesmieme sa ním nechať pohltiť a uveriť , že ego som ja. Ide o to, ako som povedal, nájsť ten správny pomer ega a vedomia , ktorý je pre každú situáciu iný a naučiť sa s tým narábať. A ani u Tolleho som nepostrehol, že by ego odsúdil celkovo. Ale súhlasím, že by neuškodilo, keby lepšie špecifikoval, čo je ešte ako prejav ega dobré a čo už nie, – ak sa to teda vôbec dá.

        Páči sa mi

      • …ja by som povedal , že aj keď hovorí o VŠETKÝCH problémoch, tak záležitosti typu : prídeš na čistinku a pomýliš si kopček s mraveniskom, na ktorý si sadneš , tak toto on nerieši. A to , že práve ego ťa jednak upozorní, že to nie je dobrý nápad, jednak si z toho vezme ponaučenie a naučí sa s tým kalkulovať, a umožní ti tak v budúcnosti vyhnúť sa nepríjemnosti, to za problém nepovažuje ( môj predpoklad ). Problémy nastávajú v momente, keď podľahneš klamu a stotožníš sa zo svojou mysľou natoľko, že uveríš , že ty si ona. A vtedy nastávajú problémy, pretože sa dostávaš do uzavretého kruhu , kde neustále vyhodnocuješ skúsenosti z minulosti a na základe toho si vytváraš strachy , alebo naopak nadmerné očakávania v budúcnosti a to je to, čo plodí strachy, smútky, nešťastie. A čím viac ťa to pohlcuje, tým menej si užívaš prítomnosť a život ti prekĺzne pomedzi prsty. Za umenie života ja považujem byť vedomý a chápať sám seba ako večnú súčasť Univerza, prijať svoju rolu na “poznávacom zájazde” v hmotnom svete, nepodliehať panike do ktorej ma každodenne a s radosťou ego vťahuje, ale súčasne mu ponechať jeho kontrolnú funkciu nad mojim hmotným telom – to aby ma mravce nezjedli 🙂 🙂 A k takémuto postoju ma priviedlo mimo iné aj čítanie Tolleho Sily prítomného okamihu a takto som ho ja pochopil.
        Samozrejme môžme hnidopíšsky, vetu po vete, každé jeho slovo prevaľovať v ústach jak horúci zemiak, môžme mu ( trebárs aj oprávnene) vyčítať nepresnosť formulácii, alebo , čo by bolo ešte lepšie, podtrhnúť problematické časti a prizvať ho do debaty – ale podstate toho, čo hlása myslím rozumiem , vnútorne ma to neirituje, dáva mi to aj logiku…..skrátka o.k. , a čo bude ďalej uvidíme. 🙂

        Páči sa mi

      • jo, no ak sa posunieme z odbornej, terminologickej, odblasti (kam ma sam vola ponevac pouziva odborne psychologicke pojmy, akurat im vymysla novy vyznam, navyse nevedno aky) do nejakej intuitivno emotivnej roviny, potom mu takisto nerozumiem, lebo nemam tu skusenost, ze by mi ego nejak ublizovalo. Ani si nespominam, ze by mi skodilo ak sa rozhodnem identifikovat s cimkolvek co povazujem za JA. Ja som nikdy nemala rada tie teorie, ktore napriklad uprednostnovali nieco co nazvali dusa a tvrdili ze to som ja, pred niecim co je napriklad moj sedaci sval a to akoze ja nie som. A veruze som. O nic menej. A navyse, vobec tym netrpim a nijako mi to neublizuje 🙂

        Liked by 1 person

      • …čo sa týka iných foriem existencie, než je tá naša hrubohmotná, musím sa bohužiaľ väčšinou spoľahnúť na zážitky tých, ktorým sú prieniky do týchto končín umožnené v ďaleko väčšej miere, než mne. A tu sa dostávame do oblasti intuície a viery a to samozrejme môže byť ošemetné. Ja osobne som si osvojil myšlienku jedného fyzika, že vesmír je boh roztrhaný na kusy a každá jeho hmotná súčasť nesie aj menšiu , alebo väčšiu “božskú iskru” V našom prípade je to to, čomu hovoríme duša a čo nám dáva vedomie, ktoré sa po smrti fyzického tela vracia späť k zdroju. Ale rovnako tak verím, že naše fyzické účinkovanie v tomto svete má svoj hlboký význam a preto sa treba snažiť čas, ktorý je nám tu daný , čo najlepšie využiť. A to sa dá skutočne najlepšie vedomým spôsobom, okamih po okamihu, tu a teraz. Neustále zdrhanie do ezoterična považujem za rovnako škodlivé, ako keď niekoho naplno ovládne ego. Ako som už povedal, za ideál považujem vyváženosť vedomia a mysle a vhodné narábanie s týmito nástrojmi vo vzťahu ku konkrétnej situácii.
        Čo sa týka tvojho cteného sedacieho svalu, je samozrejme úplne rovnocenný s tvojou dušou a pre fyzický život priam nepostrádateľný. Na rozdiel od duše však časom prestane plniť svoje fyziologické aj estetické kritériá a tvoja pozornosť sa zákonite obráti inam. Myslím / Viem :), že tento okamih je v tvojom prípade ešte veľmi ďaleko a než sa tak stane , prajem ti, aby tento rozkošný kúsok mäska prinášal potešenie jak tebe , tak aj tvojim milým 🙂 🙂

        Páči sa mi

      • Sorry, že vám zasahujem do diskusie, ale mám za seba jednu poznámku: “zdrhanie do ezoterična” nefunguje. Ak máš “reálny život” a “ezoterično”, tak si v tej najhlbšej dualite, akú si viem predstaviť – takej, ktorú si odmietaš priznať.

        Ezoterika nie je oblasť, kam sa chodí na vychádzky a potom sa vracia domov. Nie je sada postulátov, ktorú možno porovnávať s inými učeniami. Pre mňa je istý spôsob prežívania “reality” a ak realitu takto prežívame, potom je to náš bežný život a okrem ezoteriky už nemáme nič, kam by sme sa mohli “vyhnúť”, ak sa nám niečo nehodí. U mňa je to pripustenie niečoho “tam vonku” (čo je celkom inde než “tam” a úplne inde než “vonku”), čo nie je našimi zmyslami postihnuteľné, ale je to rovnako reálne ako čokoľvek, čo sme naučení vnímať. Potom sa stierajú hranice medzi “realitou” a “ezoterikou” a existuje už len to jedno, časť z čoho je postihnuteľná fyzickými zmyslami a časť nie. Tonal a nagual. Nič viac a nič menej. 🙂

        Liked by 1 person

      • Tuto mozem polemizovat len o tom, ako vies ze tuto dotycny pan Tolle prenikol do koncin inych foriem existenicie ako hrubohmotna viac ako ty. Dalej je to uz podla mna trosku ina tema o com pises a tam nemam nijake namietky a suhlasim.

        Páči sa mi

  5. Hmmm… zjišťuju, že když se snažím porovnávat Tolleho pohled na věc, můj pohled na věc a Tvůj pohled na věc, tak to ego děsně šimrám za uchem :-))) Aniž bych si myslela, že jeden, druhý, nebo třetí je nesprávný a jeho nositel je “blb” (což tak často při srovnávání názorů, hlavně v některých diskuzích, zaznívá :-)), stejně to na mě dělá dojem, že určité hodnocení za tím je. Tohle je pro MĚ přijatelnější, případně méně přijatelné. Každý vycházíme z nějaké své definice ega (která je výplodem mysli, v první instanci jde, zdá se, o nehodnotící popis), která vychází i z našich zkušeností. Které také naše mysl nějak interpretovala, aby zapadaly do toho, jak jsme v té které době svět vnímali. A dnes je to všechno vlastně docela slušně nepřehledná změť zážitků, názorů.

    A tak když Tolle říká, že ego je mysl, která řídí náš život, pokud nejsme jejím pozorovatelem, tak mi to přijde Ok. Pokud si myslíme, že jsme těmi myšlenkami, které mysl produkuje (a ne jen pozorovateli, ne jen vědomím samotným), tak nás to svádí na scestí. Řekla bych, že pokud tuhle myšlenku chtěl fakt vyjádřit, tak je trochu zavádějící i ta myšlenka, že něco sleduje něco – protože to je stále duální. Ale pozorování pozorování zní jinak. Je to prostě jenom pozorování.

    S definicí ega je problém… kdysi jsem chtěla psát disertačku o spirituálním vývoji. Jenže ta psychologická definice se s tím, jak se o tom běžně ve spirituálních systémech mluví, míjí 😦 Což nemusí být na závadu, ale diskuze je pak velmi složitá 🙂 Takže bych neřekla, že Tolle pojem ega zužuje… možná Ty pojem ega rozšiřuješ??? :-))))) No, ono je to spíš tak, že právě ta definice, v podstatě popisná a nehodnotící, vedla dva lidi jiným směrem a jeden má pak dojem, že ta jeho definice je jaksi “lepší” :-))))) A snaží se to dokázat na spoustě dalších příkladů :-))))

    V neduálním pojetí chápu i já ego jako oddělené od ostatních… a v neduálním pojetí není ani kauzalita. Ale jistě je stále lepší, když ego používá strategie zlepšování sama sebe než strategie odsuzování těch ostatních. Ale ego v neduálním pojetí tím i nadále žije v nepřátelském prostředí… v nepřátelském prostředí vůči nějaké části já, kterou chce zlepšovat, někam směřovat, zatímco je dávno dokonalá taková, jaká je.. Je to takové věčné honění se za ocasem 🙂

    Ego není příčinou zemětřesení. Problémem ega je to zemětřesení, to, že ho nějakým způsobem hodnotí, chce se mu nějak vyhnout atd. atd. Ale to, že máme se zemětřesením problém, ego fakt nevyřeší 🙂 To je to mé oblíbené “chtít nechtít”. Nejde to 🙂

    A k tomu střetnutí a nestřetnutí… jistě… dokud člověk žije v egu, tak je všechno drama. Ego nepotřebuje sparingpartnera, aby si drama vytvořil. Ego=drama. V tom neduálním pojetí. Když z ega vyskočíte do onoho vnímání věcí bez hodnocení a popisování, je po dramatech. A to velmi rychle.

    Přítomný okamžik lze velmi dobře odmítnout, i když nic jiného neexistuje. Ve skutečnosti jistě ne, ale hlavě velmi snadno – mám na výběr, zda ho budu vnímat, nebo budu radši vnímat své myšlenky a představy o dané realitě. Vytvořím si úplně jinou realitu, minulou, nebo budoucí třeba… a přítomnost prožívat nebudu, ačkoliv nic jiného neexistuje. Divné? No v neduálním pojetí je všechno trochu koánovitě paradoxní :-)) A nelogické 🙂

    No, já myslím, že jsem v té své hlavě pobyla ažaž 🙂 A jak se cítím? Upřímně po meditaci v přítomnosti se cítím mnohem líp než po pobývání v konstruktech mysli :-)))))

    Páči sa mi

    • Neviem, čí rovnako chápeme kauzalitu. Ty ju premietaš do časovej osi – niečo ide po niečom. Ja to beriem “od konca” – keď sa niečo udialo/zmenilo, niečo to muselo spôsobiť/zapríčiniť (“cause”, odtiaľ kauzalita). Nič sa neudeje bez toho, aby to bolo niečím spustené. Každá zmena je niečím naštartovaná.

      Z tohto pohľadu platí kauzalita úplne všade – aj mimo duality. Dokonca aj mimo našej reality (teda nášho Všetkého-čo-je). 🙂 Neviem, prečo to tak je, ale je to tak. 🙂 Neexistuje paradox – existuje len hranica, na ktorú práve naše pochopenie narazilo. 🙂

      Páči sa mi

      • Měla jsem na mysli tu na časové ose 🙂 Tak ji většina lidí chápe. Nevím, jestli chápu přesně tu tvoji… dokázala bych si představit “kauzalitu” v neduálním prostoru jako synchronicitu. Jako vzájemný (a to zdůrazňuji) vztah, akci a reakci, v rámci dané jednoty. Což mi připomíná, že se mi to propojilo s tím, že jsem zrovna uvažovala o tom, jak mně ovlivnil jeden člověk a do jaké míry jsem já ovlivnila jeho… položím-li to do roviny “já ve skutečnosti neexistuju”, protože jeden druhého nikdy nedokážeme vnímat mimo náš vlastní úhel pohledu, ten náhled na celou tu dynamiku je pak trochu jiný 🙂 A stejně mi uniká :-))))

        Páči sa mi

      • Mám na mysli niečo ako “základný Otcov zákon” – ten, na ktorom je postavená celá naša existencia. Podotýkam, že neviem, ako vyzerá základný Otcov zákon (najčastejšie ho vnímam ako “zákon umožnenia”), ale kauzalita mi príde ako veľmi blízka nadstavba nad ním. Nič sa neudeje svojvoľne, aj keď nám sa to možno ako svojvoľné javí – pretože nepoznáme ten kauzálny reťazec (príčin a následkov) za tým. Je jedno, kde na časovej osi leží príčina a kde následok, pretože čas je len náš pokus premietnuť mnohorozmernú realitu na jednu priamku, ktorá ani v reáli neexistuje 😉 . Čas je umelo nami vytvorená veličina, aby človek dokázal svoje vnemy spracovať a dať zmysel svetu okolo neho. Mnohokrát keď snívam, tak sa mi stane, že v jednom bode sa môj sen “rozdvojí” a ide dvoma dejovými líniami paralelne a ja ho potom neviem prerozprávať. Niekedy sa mi to stane aj vo fyzickej realite (https://eprakone.wordpress.com/2009/09/11/casovy-paradox/). Ako hovorieva Gabriel: “nie je bod“. 🙂 Ale ak “nie je bod”, tak potom nie je ani “prítomný okamih”, ktorý je len dualitný pokus o nahradenie “času”, pretože používa “minulosť” a “budúcnosť”. Je len existencia a existencia je médium/prostredie/časopriestor, v ktorom sa všetko odohráva. To je jediná istota, všetko ostatné sú interpretačné nadstavby nad ňou. Keď si odvykneš myslieť v intenciách času (čo bolo pred čím), stratíš síce prehľad, ale všeličo odrazu začne dávať zmysel. Stačí to nahradiť myslením “čo bolo podmienkou, že nastalo toto”. A niekedy zistíš, že niektoré podmienky z tvojho uhla pohľadu ležia hlboko v “budúcnosti” alebo v celkom inej úrovni existencie a sú napriek tomu spúšťačmi vzniku “prítomného okamihu”.

        A teraz k “je len existencia”. Existuje to, čo existuje. A existuje aj to, čo niekto označí, že “neexistuje” – pretože už len tým, že si to dokázal predstaviť, tak to zhmotnil do existencie… Nerealizovaný potenciál. 🙂

        Liked by 1 person

  6. Skúsim ja – moje vnímanie 😀
    Všetko JE (existuje) – úplne všetko a zároveň nič nie je (neexistuje). Nekonečný potenciál – do všetkých strán ,časovo neovplyvniteľné svetlo vo večnom pohybe (úplný život) a zároveň žiaden potenciál, bez pohybu, tma, bezodná ničota (úplná smrť). Všetko/nič je správne – všetko/nič som Ja.
    Tu viem možno začať merať hranice – predstavivosť môjho JA=”ega” 🙂 Je to niečo ako “návnada” (zrkadlo), kam až si viem predstaviť zájsť a ak si to neviem predstaviť, čo toto vnímanie so mnou robí?
    Ego vnímam ako moje vnímanie mojej hranice (kto som?) – pokiaľ to ešte som ja a odkiaľ to už ja nie som, čiže nič dramatické (zatiaľ) a na pochopenie “kto pozoruje?”, možno celkom užitočné, ale možno nie je (pre mňa) nevyhnutné vedieť, kto pozoruje a vlastne to ani s istotou asi neviem – kokso a ani tým si vlastne nie som istý a je to super pocit 😀 😀 😀
    Ak obmedzujem/delím svoje vnímanie (pozorovanie), napr. že myseľ (mozog, rácio) je základná hybná sila môjho bytia, je to istá forma môjho ohraničenia a ja sa možno stotožňujem s týmto “JA” náhľadom (ego=ja)…toto som JA!? kto som? večná to otázka a všetci poznajú jasnú odpoveď, len sa od seba často krát odlišujú, iba ja to neviem 😀
    Ak toto použijem v súvislosti s konceptom napr. pravdy, opäť používam ten istý koncept filtra (ak / tak = podmieňovanie?, príčinnosť?, kauzalita?), a opäť sa možno viac vymedzím. Všetko čo je mimo tejto množiny môže začínať byť pre mňa lož (nie pravda) = zlé, škodná
    Ak prejdem na delenie dobré-zlé a použijem ho napr. na svetlo (muža, myseľ) = dobré a tmu (ženu, intuíciu) = zlé, je možné, že vykrojím veľkú časť svojho ja (svojej celosti, sily) a začnem ju ukladať “bokom” (do tieňa)….to neznamená, že tam prestane existovať 🙂
    Takto môžem v delení-podmieňovaní ľubovolne pokračovať možno až do nekonečna a možno bude súčasne narastať podiel môjho vnímania sveta (mňa), ktorý budem vymedzovať ako nie ja = zlé, škodná
    Toto isté môžem potom používať pri vnímaní všetkého, čo nie je moje telo (ak vnímam, že Ja, pravda, dobro,atď. = telo,myseľ, guru, atď.)…je to mája, mitote, sen a je to možno rovnocenné
    Potom môžem ísť možno aj opačným smerom. Cestou spájania-zjednocovania a zažijem možno opaky vnímania uvedeného vyššie.
    No a môžem možno miestami skúsiť vybrať potrebu hodnotenia v tejto činnosti a nechám to pozorovanie iba na seba vplývať a podľa reakcie sa nasledovne rozhodnem, či budem v pozorovaní pokračovať, alebo nie. Možno sa mi pri tom všetkom podarí zistiť, že vlastne bez problémov môžem posúvať svoje “hranice” hore a dole oboma smermi (a je ich možno aj viac ako 2) a že to je veľmi zaujímavý, zábavný a dobrodružný spôsob vnímania, pri čom neviem vlastne s istotou vôbec povedať, kto, kde a kedy som, ale viem, že som, lebo stále pozorujem a uvedomujem si toto vedomie.
    Týmto možno zistím, že neexistuje dobré-zlé poznanie, alebo vedomie a aj potreba identifikovať sa je fajn a zároveň aj potreba neidentifikovať sa.
    …a možno spoznám nekonečné množstvo poznania, ktoré bude vznikať tým, že upriamim svoj zámer na danú predstavu…kde má teda moja predstavivosť hranice a kto ich definuje? 🙂

    Páči sa mi

  7. páči sa mi presné vysvetlovanie, ale aj tak v konečnom dôsledku všetci interpretujeme podľa seba a poslednou dobou zisťujem, že to je vlastne na tom to pekné. V mojich obrázkoch tiež ľudia vidia rôzne veci, väčšinou ide o to čo s nimi rezonuje, niekedy sa snažia vidieť môj pohľad či zámer nakresliť, čo som nakreslila a po väčšine je úplne iný, ale stále je pre mňa zaujímavé sledovať naše interpretovanie všetkého okolo. A práve toto interperetovanie je súčasťou tvorby života a našich príbehov. Takto to teraz aspoň vnímam. Nedávno som čítala alchimistu po druhý krát v živote po veľa rokoch. Je to jedna z kníh, ktorá so mnou rezonovala keď som mala 16 a aj teraz keď mám 26 ale po každé inak. Rovnaké slová a myšlienky, ktoré autor preniesol na papier som si odinterpretovala inak vtedy a inak teraz. V tých 16 som v slovách a za nimi videla niečo iné ako teraz a hoci viem že ide o interpetáciu cez môj zorný uhol pohľadu nevadí mi to, pretože tak ako vtedy aj teraz ma to posúvalo vpred a aj keby neposúvalo..A hoci sa snažím meniť svoje dohody a toltécka cesta mi je blízka už veľmi dlhý čas stále interpretujem. Len postoj sa zmenil, postoj k životu, realite a tým sa mení celá moja realita. A momentálne dosť radikánlne, keďže opúšťam jeden zo “snov”, ku ktorému som kráčala celý deterajší život, pretože život ma ťahá iným smerom…a práve napríklad dosahovanie tohto sna bolo pre mňa prejavom ega, ktoré si potrebovalo niečo dokázazať, ale v konečnom dôsledku nebolo šťastné. teraz šťastná som a to len zmenou pohľadu a postoja k životu a tým zrazu tento “sen” stratil na dôležitosti…Čo sa Tolleho týka mne dačo sedí dačo nie, väčšinou ide o tzv. rezonovanie, hoci sa za tým určite často krát skrýva moja interpretácia, ale posúva ma niekam a to je pre mňa asi dôležitejšie než presné použitie slov. A Ego je pre mňa mojou súčasťou je to vlastne Ja, ktorá bojuje so zvyškom sveta len dovtedy dokým nepripustím jeho spolutvorbu a účasť na celom balíku Eva..ja sa momentálne stotožňujem s jeho pozorovaním ako cestou k vytvreniu priateľstva medzi egom a dušou…aby som to uviedla na príklade tak ak žiarlim na kamarátku ktorej sa v živote darí je ambiciózna a dosahuje výsledky znamená, že sa ma to dotýka z nejakého dôvodu o ktorom som posledne zistila bol, že som si potrebovala väčšinu svojho života niečo dokázať, ale samotná činnosť ma nerobila šťastnou….nijako to nesúvisí s jej osobou a jej Ja, ale práve s mojím ja, ktoré sa cíti byť ohrozené, hoci v skutočnosti vôbec žiadne ohrozenie nie je…alebo keď v konverzácii sa ma dotknú veci, ktoré so mnou nijako nesúvisia, len ja si ich odinterpretujem, že áno…možno je Tolleho vyjadrovanie zavádzajúce a nepresné, ale zakiaľ moje nazeranie na svet nejakým spôsobom posúva zase iným smerom mne to nevadí a je to úplne v poriadku ak to niekomu zase naopak vadí….nakoniec v čom by bola vo svete rozmanitosť, keby sme sa všetci pozerali na všetko rovnako 🙂

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.