Pokračujem mýtmi o osvietení, pretože je to také krásne 😀 … Dnes ďalší:
Mýtus: Osvietenie značí, že budem bez ega. (Bulšit-bulšit-bulšitík! 🙂 Tu som na seba celkom ego+isticky hrdá, pretože som na to prišla sama a NAVZDORY všetkému tomu obvyklému ezo-blábolu… a kritike od “osvietených” ľudí 😉 )
Ego je potrebné pre prežitie fyzického tela, pretože práve ono nám oznamuje, kedy sa nachádzame v nebezpečenstve a potrebujeme utekať alebo sa brániť. Jeho problém je, že hoci v bežnej realite sme zriedkavo v ohrození života, ego ku každému psychologickému rušeniu pristupuje, ako keby šlo o život. Nepozná nič iné – len útek alebo útok. Keď nám niekto v aute urobí myšičku alebo nás urazí, ego sa okamžite cíti ohrozené.
Podstatné je uvedomiť si, že nie sme naše ego. Keď pozorujeme, čo ho spúšťa, vytvárame si odstup od neho. Čím väčší ten odstup je, o to menej nás kontroluje. Čoskoro zistíme, že je ako rozmaznané dieťa, ktoré sa hádže o zem, aby dostalo, čo chce – a vtedy, keď ono chce. Jeho mantrou je “ja, ja, ja”. Môžeme sa na toto “dieťa” nahnevať – ale oveľa lepšie je pristúpiť k nemu s pochopením a ubezpečiť ho, že je v bezpečí. Keď ho prestaneme brať vážne, náš život sa celý vyjasní. A zasa: netreba sa ho zbavovať, stačí si ho začať uvedomovať a pozorovať ho.
…k rovnakému som kedysi dospel aj ja a sám pre seba som si to definoval tak, že keby nebolo ega, dávno by nás zjedli mravce. Tá reakcia, uteč, alebo bojuj, tá tu je prítomná od prvej naozaj živej bunky, v procese evolúcie sme ju zdedili ako tepláky po staršom súrodencovi a aj keď sú ošúchané a majú nemoderný vzhľad, tá kvalita starej látky je aj v dnešnom svete na nezaplatenie :o)
…momentálne čítam takú brožúrku od E.Tolleho a ten píše podobne ako ty , že problém nastáva až vtedy keď nás ego presvedčí , že ono som ja. A pridáva návod ( v mojom zjednodušenom podaní ) čo s tým :
Mysliteľ v nás sa vždy pohybuje v minulosti, ktorú analyzuje a na základe toho vytvára katastrofické scénare pre budúcnosť-odtiaľ pôvod strachov, alebo nadmerné očakávania – tu je potom pôvod bolestí, rozčarovania a pod. Takže ak od neho chceme mať na chvíľku pokoj, stačí opustiť jeho pieskovisko a ísť sa hrať do prítomnosti , skrátka byť TU a TERAZ
Páči sa miPáči sa mi