Používaš svoje vedomosti – alebo tvoje vedomosti používajú teba?

FiveLevelsOfAttachmentsmTak, konečne som sa dostala k čítaniu najnovšej ruizovskej knižky, tentokrát Päť úrovní pripútanosti od Miguela Juniora. Ešte stále mám problémy sústrediť sa, ale ako som si čítala úvod, hneď som dostala chuť preložiť ho doslova 😉 …

Takže síce nie doslovný preklad, ale dosť podrobný výcuc z presne toho úvodu:

Miguel Jr. vraví, že slovo “toltékovia” značí asi to čo “umelci” – a toltékmi sa nenazývajú kvôli tomu, že ich učenie sa odovzdávalo z generácie na generáciu a odvodzuje sa od nejakej línie, ale pretože sú umelcami a ich plátnom, na ktoré maľujú svoje umelecké dielo, je samotný život.

🙂 To trochu relativizuje to, kto je alebo nie je tolték… 🙂 Vlastne sme toltékovia všetci, len nie každé umelecké dielo sadne každému. Takto vnímať život sa mi zdá ohromne povznášajúce.

Toltécka tradícia nie je náboženstvo, ale skôr spôsob života, v ktorom naším majstrovským veľdielom je žiť v radosti a láske. /…/ Celá pointa našej práce je v tom, byť šťastný, vychutnávať si život a vzťahy s ľuďmi, ktorých milujeme najviac – počínajúc nami samými.

Miguel Jr. začal svoje učenie vo veku nejakých 14 rokov, keď chodil tlmočiť svojej starej mame, liečiteľke Matke Sarite. Mal s tým problémy a jedného dňa sa ho Matka Sarita spýtala, či vie, prečo. Hneď začal zdôvodňovať, že hovorí naňho príliš rýchlo, že niektoré slová nemajú priamy preklad v angličtine a podobne. A ona len pokyvkala hlavou a spýtala sa ho: “Používaš svoje vedomosti – alebo tvoje vedomosti používajú teba?”

Pokračovala. “Keď tlmočíš, snažíš sa vyjadriť moje slová cez to, čo už vieš, čo považuješ za pravdu. Nepočuješ ma; počuješ sám seba. Predstav si, že toto robíš v každom okamihu svojho života. Ak sa pozeráš na život a tlmočíš si ho, ako sa odvíja, premeškáš jeho žitie. Ale ak sa naučíš načúvať životu, budeš vedieť vždy nájsť slová, ako budú prichádzať. Tvoje vedomosti sa potrebujú stať nástrojom, ktorý použiješ na to, aby ťa viedol životom, ale môžeš ho rovnako dobre hocikedy odložiť. Nedovoľ, aby ti tvoje vedomosti tlmočili všetko, čo zažívaš.”

Miguel Jr. hovorí, že po celý život si komentujeme všetko, čo sa okolo nás deje, a vytvárame si o tom príbehy. Sme prirodzení rozprávkari a stále odvíjame našu zápletku, pričom možno prehliadame stovky iných zápletiek, ktoré sa odvíjajú mimo našej pozornosti. Je to, ako keď si chlipneme vína a miesto toho, aby sme si ho jednoducho zmyslami vychutnali, začneme ho rozoberať – je suché, cítiť z neho sud, atď. A vďaka tomu komentovaniu celkom premeškáme samotnú zmyslovú skúsenosť.

Rozprávanie príbehov nám pomáha vysvetľovať si to, čo sa deje, ale veľmi často sa to spája aj s posudzovaním a odsudzovaním, prípadne obranou a obhajovaním. Miesto toho, aby sme skúsenosť brali ako to, čo je – ako zážitok, vytvoríme si okolo nej príbeh, ktorý ju umiestni do našich presvedčení. Miguel Jr. rozpráva, ako sa pri tlmočení musel naučiť vypnúť svoj vnútorný džavot, aby nepremeškal správy v slovách Matky Sarity.

Týmto jednoduchým spôsobom mi Matka Sarita ukázala, že ak sa na svet pozeráme len cez filtre našich predpokladov, premeškáme život ako zážitok. /…/ Prehliadnutie cez filtre našich nahromadených vedomostí a presvedčení neprichádza automaticky. Mnoho rokov sme prežili v mnohorakej pripútanosti k nim a cítime sa s nimi bezpeční. K čomukoľvek sme sa pripútali, to môže formovať naše budúce zážitky a obmedziť naše vnímanie toho, čo existuje mimo rámca nášho slovníka.

Miguel Jr. popisuje pripútanosť ako obľúbenú melódiu v našej hlave, ktorú tam počujeme často a radi. Tak radi, že ju začíname hrať hlasnejšie ako hocijaké iné melódie a v iných melódiách hľadáme pasáže z nej. Veľmi často si pritom ani neuvedomujeme, že tá melódia nie je naša vlastná a že možno nie je ani tá, ktorú by sme vlastne chceli počúvať.

Ak budeme prehrávať len to, čo už vieme a nikdy sa neotvoríme, aby sme si vypočuli ostatné melódie okolo nás, dovoľujeme našej pripútanosti na jednu určitú melódiu, aby nás ovládala. Miesto toho sa rozhodnime načúvať aj tým iným melódiám. Možno k nim prispejeme /…/ a uvidíme, kam nás  melódia vezme. Keď sa vzdáme svojej pripútanosti k tomu, ako si myslíme, že by melódia mala znieť, otvárame sa možnosti vytvoriť unikátnu, nádhernú vlastnú pieseň alebo spoločnú pieseň, zdieľanú s inými.

A ešte:

Poznatky a informácie, ktoré dostávame, sú skresľované rozprávkarmi – hlasom našich myšlienok, ktoré diskutujú o správnosti alebo nesprávnosti všetkého, čo urobíme alebo čo si pomyslíme.

Neviem, ako vy, ale ja sa idem zamýšľať. Zjavne “myslenie” nie je od veci ani podľa toltékov – len narábanie s našimi myšlienkami ako s nepochybnými pravdami je. Myslím, že táto knižka sa mi bude páčiť. 🙂 Alebo aj nie – nepripútavam sa k nijakému očakávaniu. Ví šel sí. 😛

A znova sa začína stalkovať. 😉 Pridajte sa.

Reklamy

4 thoughts on “Používaš svoje vedomosti – alebo tvoje vedomosti používajú teba?

  1. Dnes som mal vnuknutie pre trochu matematickú myšlienku pri ktorej som zastavil a zamyslel sa nad ňou. Zdá sa mi podozrivo podobná tomuto článku a ak to tak nieje tak ma oprav (Iba podotýkam že článok som predtým nečítal). Dajme tomu, že naše životné skúsenosti prirovnáme k vypočítaným príkladom z matematiky. Či už je ich dostatok, alebo nedostatok, prídeme na skúšku kde určite nebude ani jeden rovnaký z tých, kt. sme riešili. Budú tam iné čísla s iným riešením , ktorý sa bude dať vykalkulovať jedine pomocou súhrnu všetkých našich doterajších vedomostí. A tak dostaneme nový výsledok. Je to správne ? 😀

    Like

    • Ja myslim suhrn plus nieco a to nieco je prave ta schopnost pouzit to co vies.Lebo ked mas nieco nove s cim si sa nestretol, musis vediet ze aha, tato vedomost (alebo kombinacia tychto vedomosti)by sa dala pouzit na toto.

      Like

      • a chybný výsledok je na svete …… 😀

        a nielen v matematike …… tam sa síce tá pravdepodobnosť tejto tvojej teorie znižuje, ale život nie je matematika
        takých tu už bolo, čo sa snažili napchať Život do dokonalého čísla, ( fibonacciho číslo )
        zlatý rez, dokonalé tváričky, dokonalé krásne ( ako ich ja maľujem furtom ) presný pomer takmer matematicky vypočítaný atd
        a?
        aj čo je na živote najkrajšie,? práve tá nesúmernosť, teda prekvapivosť, teda schopnosť spoznávať sa cez všetko a všade ….

        Like

      • pardon, zvyšuje nie znižuje ….. 🙂

        a už ked som tu tak ešte krásny deň zaželám všetkým 🙂

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.