Zvyky a rutiny

„Dráma bola užitočná zábavka pre moju myseľ. Život bol ako vzdelávací kreslený seriál z Disneyho štúdií.“ — Susan Greggová

ďalšia časť knihy Susan Greggovej sa zaoberá rutinami a zvykmi. Táto pasáž sa začína zasvätením Greggovej rituálom vody, ktoré otvorilo jej bod istoty a urobilo ju prístupnejšou novým skúsenostiam.

„Z energetického hľadiska som už nebola tým človekom, ktorý v ten večer prišiel do chrámu. Vlastne som už nezapadala do svojho predošlého života. Ten život patril môjmu starému ja. … Teraz, keď už som nebola tá stará Susan, kým si zvolím byť? Toto hľadanie svojej skutočnej podstaty bola jedna z výrazných výziev na tejto ceste. Potrebujeme sa rozpamätať, kto a čo skutočne sme.“

Táto pasáž knihy ma trochu pletie, pretože jej predchádza kapitola o tom, ako si máme vytvárať rituály – a rituál je tiež len rutina… Ako to viem, tak rutiny sú proti nášmu záujmu a mali by sme sa ich zbavovať. Síce nám oddávajú pocit bezpečia, ale tiež nás kotvia v istom vnímaní reality.

Vytváranie rutín pomáha našej mysli zastabilizovať a brániť svoj bod istoty (ktorý sa mi začína v tomto okamihu výrazne prekrývať s kotviacim bodom od Castanedu). Keď nás riadi rutiny, konáme viac-menej ako roboti. Nemáme slobodnú voľbu vybrať si, ako zareagujeme – ideme z autopilota. Reagujeme na istý podnet znova a znova tým istým spôsobom.

Rutiny sú pre spirituálneho bojovníka nebezpečné. Kým nás ovládajú, nie sme slobodní. Nevyberáme si, ako sa zachováme. Naše emócie a naše konanie sú ešte stále späté. Našej mysli je však príjemné, keď sa správame ako roboti, pretože vie, že akcia A povedie k akcii B. Myseľ pracuje presne ako počítač: reaguje na situácie, neposkytuje možnosť voľby.

Obvykle sa naše rutiny menia pomaly s priebehom času. Keď štartujeme niečo nové, trvá istý čas, než si v tom novom vytvoríme nové vzorce správania. Výskumy ľudského mozgu ukázali, že ľudia obvykle preferujú istú polovičku mozgu a istý kvadrant mozgu – napr. ľavú polovičku, jej zadnú časť pre teritoriálne, ale aj motorické prejavy (ak si to pamätám správne, je to predsa len nejakých 20 rokov…). Normálne dokážete nakresliť šišatý kosoštvorec ich „obvyklých rutín“. Ale v čase veľkých životných otrasov a zmien dochádza k tomu, že dočasne začnú využívať aj ostatné kvadranty mozgu a tak sa zo šišatého lichobežníka stáva dočasne štvorec. Keď sa v novej situácii zabývajú, zasa sa začne štvorec meniť na lichobežník – možno nadobudne pôvodný tvar, možno bude jeho tvar celkom nový. Ako sa zmenili presvedčenia človeka, zmenila sa jeho osobnosť a zmenia sa aj jeho rutiny.

Veľká časť spirituálnej cesty spočíva teda v snahe obnoviť svoju schopnosť vedome činiť, nie len slepo reagovať. Miguel Ruiz nazýva tento proces „prelomenie reality“. Greggová ho pripodobuje k preprogramovaniu mysle:

„Našu myseľ možno preprogramovať, ale nemôžeme preprogramovať našu myseľ pomocou našej mysle. Preprogramovanie sa deje na éterickej alebo spirituálne úrovni.“

Toto preprogramovanie prebieha nasledovne: Najprv si začneme plne uvedomovať naše rutiny. Pozorujeme, ako chodíme do práce – a zmeníme trasu. Ak vstávame z postele pravou stranou, začneme vstávať ľavou stranou. Jeme opačnou rukou, obliekame sa v inom poradí, jeme v inú dennú hodinu a podobne. Takto meníme toľko rutín, koľko len dokážeme. Týmto spôsobom rozširujeme náš bod istoty a dostávame do nášho systému viac éterickej energie. Naša myseľ si zvykne nielen na nové rutiny, ale aj na ich zmenu. Menením rutín dokážeme preprogramovať myseľ.

Zvyky sú rutiny so silnou emocionálnou zložkou. Cítime nutkanie opakovať ich. Obvykle slúžia nejakému emocionálnemu účelu. Preto je oveľa ťažšie zmeniť ich, sú hlbšie zakorenené a ak ich ideme zmeniť, potrebujeme rozhodnutie/odhodlanie, ochotu opustiť ich a túžbu spojiť sa s našou vnútornou múdrosťou.

Keď sa zbavujeme rutín a zvykov, náš starý emocionálny balast začne vyplavovať na povrch. Keď sa začneme cítiť stiesnene, máme na výber – buď budeme pokračovať smerom k slobode, alebo sa vrátime k starým zabehaným zvykom a správaniam.

Článok je súčasťou projektu toltéckeho sebarozvoja Tanec sily
Reklamy

3 thoughts on “Zvyky a rutiny

  1. Chcela by som sa spytat ako je to s detmi.je teda dobre im vytvarat rutiny a ritualy?totiz hovori sa ze oni to potrebuju..ja mam prave problem s rutinami.neznasam ked sa nieco opakuje…

    Like

    • Nedám ti presné “áno” alebo “nie”, ale ti porozprávam, ako skoncoval don Juan s rutinami u Castanedu. Nútil ho vytvoriť si nové – napr. zaväzovať si topánky opačnou rukou – a po čase ich znova zmenil.

      Chápem, že neznášaš opakovanie sa činností. Ale zručnosti nadobúdame len opakovaním činností. Inak je to, ako keby si sa učila zakaždým chodiť odznova.

      Deti potrebujú rutiny do tej miery, že im vnášajú “poriadok do chaosu” a učia ich veci deliť, zaraďovať a vyberať vhodný prístup podľa situácie, napr. obsedieť aj pri nepríjemnej činnosti ako učení. Ale súčasne by si mali rutiny meniť a vytvárať vlastné, aby sa naučili, že rutina je len obvyklý spôsob, ale nie korzet, ktorý sa už nedá zložiť. Čiže skôr situácie analyzovať a až potom sa rozhodnúť, či je to na nasadenie rutiny alebo vymýšľanie kolesa. 🙂

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.