Spôsob života: o kosení a brúsení kosy

Posledný zo série článkov, ktoré na Belangelo slúžia ako príprava na prácu v projektoch, a pokračovanie posledného článku o modeloch reality. Dnes sa na rad dostáva náš spôsob života (rutiny):

Minule sme si hovorili o modeloch reality. Spomeňme si: ak sa prirovnáme k počítaču, tak náš model reality je ako hardvér a náš spôsob života je ako softvér, ktorý robí z hardvéru použiteľnú jednotku… denné narábanie s hardvérom, teda naše každodenné rutiny. Čítať ďalej

Takmer všetko, čo v živote robíte, sa dá vylepšiť

Ďalší zo série článkov, pripravujúcich jednotnú štartovaciu líniu pre projekty na Belangelo. Tento je venovaný našim mentálnym modelom (modelom reality) a každodenným rutinám. O oboch bližšie nabudúce:

Už sme si povedali o rámci, v ktorom sa denne pohybujeme – a ako nás obmedzuje. Na jednej strane tu boli imitované správania, predsudky a predpoklady a bludidlá, ktoré sa do nás dostávajú indoktrináciou, na druhej strane tu je naša kultúra a naša reč, ktorá tiež istým spôsobom obmedzuje prístup k realite.

Teraz sa poďme pozrieť na nástroj, ktorý nám to pomôže zmeniť. Čítať ďalej

Zvyky a rutiny

„Dráma bola užitočná zábavka pre moju myseľ. Život bol ako vzdelávací kreslený seriál z Disneyho štúdií.“ — Susan Greggová

ďalšia časť knihy Susan Greggovej sa zaoberá rutinami a zvykmi. Táto pasáž sa začína zasvätením Greggovej rituálom vody, ktoré otvorilo jej bod istoty a urobilo ju prístupnejšou novým skúsenostiam.

„Z energetického hľadiska som už nebola tým človekom, ktorý v ten večer prišiel do chrámu. Vlastne som už nezapadala do svojho predošlého života. Ten život patril môjmu starému ja. … Teraz, keď už som nebola tá stará Susan, kým si zvolím byť? Toto hľadanie svojej skutočnej podstaty bola jedna z výrazných výziev na tejto ceste. Potrebujeme sa rozpamätať, kto a čo skutočne sme.“ Čítať ďalej

Nehovorte, že to nie je možné! (Bye-bye, autopilot!)

Vo filme Pearl Harbor je scéna, kde amerického prezidenta F.D. Roosevelta presviedčajú, že druhá svetová vojna sa nedá vyhrať. A Roosevelt, po obrne pripútaný na invalidný vozík, sa zrazu pohne, vzoprie sa na rukách, vytiahne sa o dosku stola a postaví sa na svoje nefunkčné nohy:

 „Nehovorte mi, že sa to nedá.“ (Don‘t tell me it can‘t be done.)

Toto je silný obraz a dobre sa hodí k dnešnej téme – k prekonávaniu svojich nevhodných programov a presvedčení. Kedykoľvek ideme so sebou niečo robiť, budeme sa potkýnať o naše zvyky, zabehané rutiny, teda to, čomu hovorím „autopilot“. Pred chvíľkou som si pozerala jedno inšpiratívne video, ktoré ma nesmierne oslovilo a urobila som si z neho výcuc: Čítať ďalej