Postreh dňa: snaha veci kategorizovať je vlastne potreba bezpečia

16427738_10206350280635187_820967956234583291_nRáno som dostala podnet na rozmýšľanie. Vlastne to začalo už včera tým, ako som napísala článok Rozbitý hrnček; na fejsbúku jedna kočka zareagovala slovami:

Ten “pravy” breh za vela nestoji a co tak ist stredom ……..

Nakrklo ma to, pretože “ísť stredom” som vzala z uhlu pohľadu alibizmu: Som čierna, ale kedy-tedy, keď sa mi to zrovna hodí, budem aj biela. Neverím v Boha, ale kedy-tedy, keď sa mi to hodí, budem v Boha veriť.

Tak som jej to patrične vysvetlila. 😉 Čítať ďalej

Reklamy

Jasnosť s láskavosťou

10340134_740447832679031_7883360489302310800_nU Paula Boyntona som našla citát, ktorý aspoň mne zasa pomohol si niečo ujasniť.

Keď sme kedysi stalkovali Ruiza, pri jeho dohode o bezchybnosti slovom sme sa dostali tak trochu do závozu. Niekto si bezchybnosť slovom vysvetľoval ako “len neublížiť”, iný si ju vysvetľoval ako “ja ti poviem, čo za ksicht v mojich očiach si, a ty si s tým urob, čo chceš”, ja som bola na koľaji “povedz tak dokonale, aby ten druhý pochopil čo najlepšie”. No a všetko z istého hľadiska bola “bezchybnosť slovom” – a tak sme boli tam, kde na začiatku. 😕 Čítať ďalej

Úmysel je ako pulz

pulseDnes som sa Gabriela pýtala na svoj rozvoj. Bola som zvedavá, ako sa držím a čo treba urobiť najbližšie. Povedal, že je všetko v poriadku a že už sa prestal báť. Keďže viem, že Gabriel sa nikdy nebojí, prišlo mi to také čudné slovo a sondovala som, čo to presne v jeho vnímaní znamená. Dostala som odpoveď, že keď som sa vkradla k nim, začala sa pre nich celkom nezvyklá situácia a “systém” postupoval extrémne opatrne, aby nerobil zbytočné chyby a vedel odpružiť všetky moje chyby a zlyhania. To opatrné postupovanie a ostražitosť som ja vnímala ako nedôveru, podceňovanie a extrémny tlak na seba. Ale potom že sa im podarilo zastabilizovať ma.

Na to sa okamžite nakekešil môj egúšik, že aké “oni zastabilizovali”, keď ja si to pamätám ako že som sa rozhodla absolútne a bezvýhradne sa riadiť Gabrielovým slovom, aj keby mi tvrdil, že som Adolf Hitler. Nato sa on zasmial a vysvetlil mi, že aby som toto mohla urobiť, potrebovali mi najprv vytvoriť priestor na rozhodnutie – a ten mi vytvorili tým, že na mňa prestali tlačiť a spoľahli sa, že sa budem posúvať sama. Otec že ma pozná tak dobre, že vedel, že si nesadnem na vavríny a nezačnem plesnivieť. Čítať ďalej

O neznášanlivosti bosoráka

Nedávno som vo Felixovi Wolfovi našla pasáž, ktorá mi urobila nesmierne dobre na moju pochybujúcu dušičku… A tak ju venujem všetkým hľadajúcim, ktorí tak ako ja majú pocit, že vypadli z rytmu okolitého sveta:

V tejto pasáži sa Felix Wolf vracia domov, do Nemecka, a ide navštíviť svojich rodičov. Roky predtým žil na Srí Lanke a cestoval po Indii, objavil Castanedovo učenie a ako samouk sa začal pretvárať silou vôle na bosoráka. Po chaotických podmienkach a biede a úplne inom vzťahu k životu a smrti, ktorý zažil v Ázii, prichádza domov a zisťuje, že v Castanedových knihách nestojí nič o tom, ako sa má bezchybný bojovník správať voči rodine, z ktorej vyštartoval…

“Práve som začal žiť nový svetonázor podľa nových hodnôt. V ňom bolo obsiahnuté žiť v priamom kontakte s úmyslom, riadiť sa udičkami osudu a nie vnucovať mu svoje vlastné predstavy. /…/ Môj záujem a pozornosť sa sústreďovali na tiché poznanie, intuíciu, znamenia, udičky, synchronicity a iné prejavy ducha.” Čítať ďalej

Hypnoskript pre komunikáciu s naším podvedomím

Od Rishana B. (tentokrát už viem, že sa volá Bhagt 🙂 a je aj na Facebooku, ale tam ja nie som a tak neviem, čo tam porába 😉 ) som dostala linku na druhé video o zhmotňovaní. Neviem, či to bude pokračovať, ale keď je niečo zadara, tak beriem… 😆

Toto druhé video je o tom, ako sa náš mozoček dokáže prepnúť do stavu celomozgového synchronizovaného myslenia, teda stavu, v ktorom obe polovičky mozgu sú nakmitané na približne tú istú frekvenciu a prebieha medzi nimi masívna komunikácia. (Toltékovia by to nazvali asi, že náš osobný tonal komunikuje s naším osobným nagualom a cezeň má prístup do zvyšku poznateľného. 🙂 ). My z pohľadu zhmotňovania budeme potrebovať túto komunikáciu na jednu podstatnú vec – na to, aby sme do nášho podvedomia dostali to, čo chceme (=náš úmysel).

V prvom videu Rishan vysvetľoval, ako naše podvedomie spracováva denne masy informácií a náš RAS (retikulárny aktivačný systém) z nich filtruje to máličko, čo dokáže spracovať naše vedomie – a podľa akého kľúča to robí. Čítať ďalej

Naše energetické telo: tri energetické polia

Minule som sa zamýšľala nad tým, či bolo skôr vajce alebo sliepka – či hmota je len produkt vlny alebo sú hmota a vlna produkt ešte niečoho. Mne sa najviac páči to posledné, ale Kenneth Smith hovorí, že prvá bola vlna a potom bol sveter a ja nemám dôvod (len chuť) to spochybňovať. Celá tá úvaha nebola až taká odvecná, pretože z nej vyplývajú iné logické odvodenia:

  1. AK fyzické telo je výsledok alebo dopad vlny
  2. TAK POTOM náš zdravotný stav sú energetické stavy v našom energetickom tele, ktoré nájdu svoje “vyjadrenie” (= zhmotnenie) vo fyzickom tele
  3. A SÚČASNE je teda energetické telo merateľná samostatná veličina, nielen elektromagnetická či aká emanácia hmotného tela…

Toltécka teória k tomuto poskytuje dosť presný opis opis štruktúry energetického tela. Čítať ďalej

Hollow Bone: princíp dutej kosti

Niekedy v máji minulého roku som čítala Castanedu a našla som v ňom jeden citát, o ktorom mi môj vnútorný signalizačný systém 🙂 hovoril, že je dôležitý, ale veľmi som ho nechápala. Ide o niečo, čo La Gorda rozprávala Castanedovi:

Povedal mi, že by som nemala obmedzovať Pablita svojimi myšlienkami. Povedal, že by som ich mala vypnúť a nechať Pablita na pokoji; že dokonalá vec pre mňa bola pomôcť Pablitovi nezávisle od toho, čo som o ňom vedela.

Ešte ani dnes dosť dobre neviem, prečo je ten citát dôležitý. Idem sa pokúsiť vložiť ho do svojho doterajšieho rámca poznania. Možno vám pri jeho čítaní napadne nejaké celkom odlišné vysvetlenie – budem len rada, ak sa oň so mnou podelíte! Čítať ďalej

Kam pôjdete po smrti, pani bosoráčka? :-)

Táto otázka sa mi zdala veľmi smiešna a tak ju hodím aj sem. Vyhrabala som ju, keď som ňúrala v starých rozhovoroch castanedovcov. Menovite toto je z rozhovoru Taishe Abelar pre Magical Blend Magazine, číslo 40, z októbra 1993.

Otázka: Kam si myslíte, že pôjde vaša bosorácka družina po smrti?

Taisha: Podľa mňa kročíme do nikdy sa nekončiacej revolúcie. Splynieme s tou nepredstaviteľnou, nepomenovateľnou silou, ktorej sme len drobúčkou čiastočkou. Čím menej sme z energetického hľadiska “ľudskí”, tým viac splývame so Všetkým-čo-je. Možno to znie studeno a bezcitne, ale nie je to tak. Bosoráci majú city a obrovskú náklonnosť, ale takmer vždy sú neosobné. Sú súčasťou energie, ktorá vyviera zo stavu vnútornej pohody. Keď je vaše energetické telo zdravé, máte silné pozitívne emócie, ktoré vychádzajú zo samotného Univerza. Čítať ďalej

O bosorákoch a nagualoch

Toto je výber z prvého skutočne informatívneho stretnutia Castanedu s donom Juanom. Don Juan mu vtedy rozprával, čo je a čo to znamená. Je to z The Active Side of Infinity:

Ako všetky príspevky k zmúdreniu aj tento začína príbehom – príbehom, ako Carlos Castaneda stretáva Juana Matusa. Bol so známym na výlete a pretože sa zaujímal o šamanizmus a podobné veci a známy bol tiež antropológ, tak mu porozprával o divnom mužovi, ktorého kedysi stretol a ktorý s ním nechcel ani hovoriť. Odrazu ho v Nogales na autobusovej zastávke zahliadli a pretože Castaneda hľadal indiánskych informátorov, tak za ním zašiel a začal hovoriť o sebe a svojich cieľoch. Indián naňho len pozrel, povedal, že sa volá Juan Matus a že ho Castaneda má vyhľadať. Čítať ďalej

Dve mysle v nás

Ďalší z výcucov Castanedu, z knihy The Active Side of Infinity. Tentokrát ide o niečo, čo nám možno lepšie pomôže pochopiť “tanec pred zrkadlom“.

V situácii, kedy don Juan na Castanedu tlačil, aby si začal vytvárať svoj vlastný album významných udalostí, chodil Castaneda so všelijakými nápadmi, z ktorých sa donovi Juanovi nijaký nepozdával, pretože všetky boli osobné zážitky a prežívania Castanedu. Castaneda napríklad tvrdil, že zo svojich zážitkov nevie vybrať tie podstatné, pretože všetko v jeho živote bolo podstatné a formovalo ho. A čím viac don Juan naňho tlačil, tým vzdorovitejšie sa držal svojho. Čítať ďalej