Pasca prehlbovania poznaného

V posledných dňoch čítam stále nové a nové výskumy na Harvarde a to, čo som kedysi považovala za inovatívne, začína vo mne postupne vzbudzovať odpor… ale vďaka tým výskumom som si uvedomila čosi dosť podstatné – obmedzenia ľudskej psychiky.

Poznáte ten vtip, kedy idete večer po ulici a vidíte známeho pod lampou čosi hľadať… Hovorí, že stratil kľúče. “A kde presne?” spýtate sa ho. “Tam v priekope,” odpovie. “No ale tak prečo ich hľadáš tu?!” “Tu je viac svetla, tu sa mi lepšie hľadá.”

Presne toto som za posledných pár dní na tých výskumoch odpozorovala. Pohybujeme sa v svete poznaného/známeho a viac-menej všetko o tomto svete už v istej potrebnej hĺbke vieme. Ale potrebujeme sa aj profilovať… a tak skúmame z toho poznaného niektoré výseky ešte detailnejšie.

A celkom nám uniká tá časť, ktorá dnes patrí do nášho nepoznaného. Čítať ďalej

Tri stupne videnia

Podľa Lujana Matusa existujú tri stupne “videnia”. V tom prvom sa vidiaci prdúska so svojimi vlastnými želaniami: vidí, čo chce vidieť. Teda: nevidí, len si vyberá veci, ktoré sa mu interpretačne hodia, a ak sa mu nehodia, tak ich interpretačne skreslí. Toto je spôsob vnímania, v akom sa bežne pohybuje človek.

Prácou na sebe a svojich predsudkoch a vymazávaním vlastnej predstavy o fungovaní sveta sa stáva vidiaci prístupnejší pre zvyšok informácií (teda nie len tých, čo ho zaujímajú alebo sa mu hodia). Jeho študent v knihe popisuje pekný príklad: sadol si do taxíka a zrazu sa mu v hlave začalo točiť nejaké video, o ktorom síce vedel, že existuje, ale v živote ho nevidel. A vtedy pochopil, že si sťahuje informácie z hlavy taxikára.

Lujan Matus: Čítať ďalej

Prečo potrebujeme ritualizované praktiky – neobmedzujú nás?

V poslednom čase sme sa tu viackrát otreli o tému originality prístupu, rozporu medzi sledovaním vlastnej cesty a napriek tomu čítaniu a sledovaniu učení niekoho, kto tu bol pred nami, chlievikovania a rušenia chlievikov súčasne. Každá vec má svoj čas. Už dva týždne trčím na tej istej stránke z Lujana Matusa a nie a nie sa pohnúť ďalej. Vždy vezmem nejaké dve vetičky a postavím si na nich svoj nejaký sense-making, pričom sa mi stalo, že som sa vrátila už aj o stránku dopredu… 😕 Proste bolo treba niečo spracovať.

A tak aj pred chvíľkou. Otvorila som knihu, očami som hľadala, kde som prestala čítať – a oko sa zastavilo na inej vete, ktorú som čítala už niekoľkokrát, ale až dnes zarezonovala. Jeden zo študentov sa pýta Lujana Matusa, či ich neučí zdanlivý rozpor: učí ich ritualizované techniky ako kontrolovaný úlet a rekapituláciu a podobné toltécke techniky a pritom ich súčasne učí “odučiť” sa vovychovávaným spôsobom nazerania na svet. Čítať ďalej

Naše energetické telo: tri energetické polia

Minule som sa zamýšľala nad tým, či bolo skôr vajce alebo sliepka – či hmota je len produkt vlny alebo sú hmota a vlna produkt ešte niečoho. Mne sa najviac páči to posledné, ale Kenneth Smith hovorí, že prvá bola vlna a potom bol sveter a ja nemám dôvod (len chuť) to spochybňovať. Celá tá úvaha nebola až taká odvecná, pretože z nej vyplývajú iné logické odvodenia:

  1. AK fyzické telo je výsledok alebo dopad vlny
  2. TAK POTOM náš zdravotný stav sú energetické stavy v našom energetickom tele, ktoré nájdu svoje “vyjadrenie” (= zhmotnenie) vo fyzickom tele
  3. A SÚČASNE je teda energetické telo merateľná samostatná veličina, nielen elektromagnetická či aká emanácia hmotného tela…

Toltécka teória k tomuto poskytuje dosť presný opis opis štruktúry energetického tela. Čítať ďalej

Ego alebo pole energie?

Pre celé bosoráctvo a toltécky pohľad na svet je dôležité, ako sa vnímame – či sa vidíme ako jedinec s pevnými hranicami, ktorý je oddelený od zvyšku sveta a síce v ňom koná, ale často musí bojovať s jeho nepriateľstvom a nepriazňou, alebo sa vnímame ako energia dočasne vytvárajúca istú fyzickú reprezentáciu. Teda či je naše “ja” viazané na fyzické telo s jeho postojmi, predpokladmi, interpretáciami, nádejami a zážitkami,  alebo na našu energiu.

Pre dona Juana svet nepozostával z objektov, ale z polí energie. Toto poznanie je východiskom i cieľom cesty každého bojovníka. Predstava sveta ako súhrnu energetických polí je kľúčová myšlienka toltéckeho učenia. Čítať ďalej

Svet dona Juana: Nepoznané a nepoznateľné

Nie všetky emanácie Orla sú nám prístupné; prevažná väčšina z nich patrí do oblasti nepoznateľného. V The Fire From Within hovorí don Juan, že oblasť poznateľného je tvorená siedmimi veľkými pásmami emanácií, ktoré sú v konečnom dôsledku prístupné vnímaniu a sú rozdelené na poznané a nepoznané.

Oblasť poznaného je v skutočnosti len malá časť z tých emanácií, ku ktorým môžeme získať prístup. Obvykle však práve v tejto malej časti zostávame po celý náš život. Obsahujú všetky tie prvky, ktoré vnímame v realite každodenného života. Všetko, čo ľudia robia a sú, spadá do tejto časti emanácií. Čítať ďalej

Svet dona Juana: formy pozornosti

Ten faktor vedomia, ktorý rozhoduje, aké emanácie budeme vnímať, sa nazýva kotviaci bod. Proces preberania vyladených emanácií a zoskupovanie tých “patričných” a preskakovanie tých “nepatričných” sa nazýva “pozornosť”. Týmto zoskupovaním a preskakovaním jednotlivých emanácií pozornosť vytvára systém v tom, čo vnímame. Pozornosť je produktom kultivácie surového vedomia prostredníctvom vnímania.

Podľa toho, v akej oblasti pozornosť funguje, rozpoznávame tri typy pozornosti. Prvá pozornosť usporadúva vnímanie poznaného (teda nášho bežného sveta), druhá pozornosť usporadúva vnímanie nepoznaného a tretia pozornosť kombinuje tie dve prvé a umožňuje nám prístup k nepoznateľnému. Čítať ďalej

Svet dona Juana: emanácie Orla

Pre dona Juana Matusa tento svet nie je tvorený predmetmi, ako to vidíme, ale poľami energie, ktoré nazýva emanáciami Orla. Tieto polia tvoria v skutočnosti jedinú transcendentálnu realitu.

Sú zoskupené do zhlukov alebo “pásiem”, pričom každé tvorí samostatný svet. Don Juan hovorí o tom, že existuje 48 veľkých pásiem emanácií a dve z nich sú prístupné človeku bežným vnímaním. Jedno z týchto pásiem je organický život a druhé obsahuje štruktúry bez vedomia – pravdepodobne minerály, plyny, tekutiny a pod. Čítať ďalej

Bosorák, myslenie, vyjadrovanie a poznanie

Je to veľa vecí odrazu: myslenie, vyjadrovanie a poznanie súčasne… Ale ak si na ne nedáme pozor, budeme mať ako bosoráci dosť povážlivé problémy!

Prečo? Pretože cesta, ktorou ideme, len do istej miery kopíruje našu fyzickú realitu. A s tým, čo vieme z nášho sveta, sa dokážeme bezpečne pohybovať akurát tak v astrále. Vyššie dimenzie môžu obsahovať (a obsahujú) prvky a väzby, ktoré sú pre nás nepochopiteľné a s ktorými nebudeme vedieť narábať. Čítať ďalej

“2 v 1″: tonal a nagual, dve vrstvy našej reality

Tonal a nagual sú dva rozdielne svety. Podľa dona Juana “v jednom hovoríme, v druhom konáme”.

Tonal a nagual sú prítomné vo všetkom, ale kým tonal je vo všetkom vnímateľnom fyzickými zmyslami, nagual je vo všetkom, čo je prístupné očiam bosoráka. Napriek tomu tak tonal ako aj nagual sú prítomné vždy vo všetkom. Ak bosorák povie “pozerám”, vzťahuje sa to na vnímanie tonalu, ktorý je vo všetkom. Ak bosorák povie “vidím“, týka sa to vnímania nagualu, ktorý je vo všetkom. Ak bojovník pozoruje svet ako človek, tak “pozerá”, ak ho pozoruje ako bosorák, tak “vidí” – a to, čo “vidí”, je nagual. Čítať ďalej