Striedmosť bosoráka: starí a noví vidiaci

Toltékovia prichádzajú v rôznych farbách a tvaroch 🙂 – najčastejšie ako starí vidiaci a noví vidiaci, starí bosoráci a noví bosoráci, hoci títo noví si skôr hovoria bojovníci úplnej slobody.

Geografický Tolték a spirituálny tolték 🙂

Keď don Juan hovorí o Toltékoch, hovorí o mužoch poznania, nie o národe ako takom. Ale potom zasa začína podávať históriu Toltékov v súvislosti  s predConquistou a tak som si z toho poskladala obraz, ktorý možno nie je najsprávnejší, ale zatiaľ mi vyhovuje:

Podľa mňa všetko začalo v národe, ktorý si hovoril Toltékovia. Bola to stará mezoamerická civilizácia, ktorá stavala pyramídy a ktorej členovia sa zvesela venovali konzumácii halucinogénnych rastlín. Cez ne dostali záblesk reality, ktorá leží za našou “bežnou” realitou – a to vyštartovalo celé toltécke učenie. Neskôr, keď už národ Toltékov vymrel, slovo “tolték” začalo označovať každého človeka na celkom špeciálnej ceste za poznaním. To je môj terajší “svetonázor” a tak tu budem kombinovať Toltékov s toltékmi, vyvolám zmätok v každej hlave a nakoniec to dopletiem tak, že sa v tom ani divá sviňa nevyzná… Ale téma ma zaujíma a tak sa ide na vec! 😛

Toltékovia vyštartovali svoju kariéru vidiacich tým, že pojedali halucinogény – buď omylom, z hladu alebo zvedavosti, ale halucinogény ich vzali do nagualu a Toltékovia ho začali ochotne skúmať a kategorizovať. To bolo obdobie, ktoré ťažko presne určiť; don Juan hovorí, že to bolo storočia alebo možno tisícročia pred Conquistou, teda pred príchodom Španielov do Strednej Ameriky. Sánchez je v tomto bode špecifickejší.

Pôvodní toltékovia žili v Mexickej nížine a okolí a venovali sa špeciálnym činnostiam: liečili, bosorovali, rozprávali príbehy, tancovali, veštili a pripravovali pokrmy a nápoje. V týchto činnostiach sa špecializovali ich poznatky a odlišovali ich od obyčajných ľudí. Do každodenného života sa začleňovali ako lekári, umelci, učitelia, kňazi a obchodníci našich čias. Boli organizovaní v cechoch a stali sa veľmi vplyvnými – do tej miery, že začali ovládať aj národy za hranicami svojho vlastného územia.

Niektorí z týchto mužov sa po storočiach používania halucinogénnych rastlín nakoniec naučili vidieť a tí najpodnikavejší začali učiť iných ľudí vidieť. A to bol začiatok ich konca. Počet vidiacich síce vzrástol, ale boli natoľko posadnutí svojím videním a hrôzou z toho, čo videli, že začali byť pragmatickí a prestali byť muži poznania. Venovali sa videniu, ktoré im umožňovalo kontrolovať zvláštne svety, ktoré vnímali. Ale videnie podkopalo ich silu a začali byť uväznení v predstavách toho, čo videli.

Videnie je taký zvláštny pocit, že vieš – že niečo vieš bez štipky pochybnosti.

Len niekoľkí z nich zostali aj naďalej mužmi poznania a učili toto umenie iných. Don Juan bol presvedčený, že pod ich vedením celé mestá a lokality prešli “na druhú stranu” a už sa nikdy nevrátili.

Ale tí vidiaci, ktorí dokázali len vidieť, nie vedieť, skončili veľkým fiaskom – do ich oblasti vtrhli dobyvatelia, iní Indiáni, a podmanili si ich. Prebrali po nich všetko – ešte aj ich tajné metódy. Nikdy sa však nenaučili vidieť, pretože síce skopírovali ich techniky, ale chýbalo im pozadie za týmito technikami – a tak sa z nich stali len bosoráci. Mexiko je v súčasnosti plné bosorákov, ktorí sú potomkami týchto dobyvateľov.

A teraz čisto tolték…

Poďme sa najprv pozrieť na to, kto je a kto nie je tolték… 😛

Povedal, že toltékovia sú prijímači a držitelia tajomstiev/záhad.

Bosorák sa stáva toltékom vtedy, keď prijme tajomstvá stalkingu a snívania.

Oba Castanedove citáty sú z tej istej knižky a pritom každý z nich sa vzťahuje na inú skupinu vidiacich. Ten prvý je o starých bosorákoch, ktorí vedeli a nechávali si to pre seba a odlišovali sa tým od všetkých ostatných ľudí. Takto získavali moc a kontrolu nad inými, závislosť iných ľudí na ich schopnostiach. Podľa popisov dona Juana im išlo práve o to – dozvedieť sa a použiť to nestriedmo, k svojmu vlastnému prospechu. Don Juan ich vykresľuje ako bytosti manipulatívne, kontrolujúce ľudí i entity z iných dimenzií, ovládajúce vôľu iných, vládnuce elementom prírody (napríklad počasiu), meniace formu z ľudskej na zvieraciu a späť (shapeshifting) a zveľaďujúce svoje vlastné poznanie – bez toho, aby ho použili v prospech ostatných. Starí bosoráci boli podľa dona Juana len sami pre seba, stáli vysoko nad ostatnými a aby si to postavenie udržali, neváhali tých ostatných potláčať alebo držať v tme. Ubližovali iným ľuďom tým, že fixovali vedomie svojich obetí na hocičo, čo bolo pre nich výhodné.

Nezávisle od všetkej moci, ktorú mali, neboli však slobodní: boli závislí na svojich rituáloch, pomôckach a pomocníkoch a hlavne – boli závislí na moci nad inými, na ovládaní.

“Sebadôležitosť nie je nič jednoduché alebo naivné,” vysvetlil [don Juan]. “Na jednej strane tvorí jadro všetkého, čo je v nás dobré, a na strane druhej tvorí jadro všetkého, čo je na nás pokazené. Zbaviť sa sebadôležitosti, ktorá tvorí to pokazené jadro, je majstrovský strategický kúsok.”

Vetva dona Juana hovorí, že práve táto nestriedmosť, toto sebauveličenie bolo zdrojom ich záhuby. Boli majstri v snívaní, ale neboli majstri stalkovania; pravdu povediac ich nejaké stalkovanie a znižovanie svojho vlastného ega veľmi nezaujímalo a nebavilo! A tak podľa Taishe Abelarovej zostala väčšina z nich uzavretá za druhou bránou snívania.

Elton John – Don’t let the sun go down on me

Conquista a noví vidiaci

“Ale vy sa nepovažujete za bosoráka, don Juan, že nie?”

“Nie,” povedal. “Som bojovník, ktorý vidí. Vlastne sme všetci nuevos videntes – noví vidiaci. Bosorákmi boli starí vidiaci.”

O nových vidiacich je ten druhý “zelený” citát. Keď bol svet starých Toltékov zničený, zvyšní vidiaci sa stiahli a začali veľmi kriticky skúmať svoje vlastné postupy a upravovať ich. Nastolili metódu stalkovania, snívania a úmyslu ako tie najdôležitejšie postupy, ktoré im umožňovali vzdať sa používania psychotropných látok. Práve sa začali rozmáhať, keď do Mexika vtrhli španielski dobyvatelia. V tom čase však noví vidiaci už boli pripravení aj na takéto nebezpečenstvo – už sa medzičasom stali majstrami stalkovania.

Keď som sa ho raz pýtal, čo je najpodstatnejšia črta novodobých vidiacich, povedal, že sú to bojovníci absolútnej voľnosti, že sú takí majstri vedomia, stalkovania a úmyslu, že ich smrť nezachytí ako ostatných obyčajných ľudí, ale že si vyberajú okamih svojho odchodu z tohto sveta. V tom okamihu ich spáli oheň vychádzajúci z ich vnútra a oni zmiznú z tváre Zeme, voľní, ako keby nikdy neboli existovali.

Nasledujúce storočia im poskytli dostatok príležitosti na to, aby svoju zručnosť stalkovania ešte zdokonalili. Krutovláda Španielov ich donútila vycizelovať svoje zručnosti do úplnej dokonalosti, ak chceli prežiť. Oni i ich záujmy sa stali pre Španielov doslova neviditeľnými. Nakoniec sa ich rady scvrkli – prežili len tí najschopnejší a tí sa roztrúsili do sveta. Stali sa z nich opatrní samotári. Niektorí sa špecializovali na liečenie alebo zariekanie; línia dona Juana sa pridržiavala stalkovania, snívania a úmyslu.

Bosorácke línie sa vytvorili približne v tom istom období a približne rovnakým spôsobom: niekedy koncom 16. storočia naguali vedome izolovali seba a svoju skupinu družinníkov od ostatných. Následkom toho sa vytvorili jednotlivé bosorácke línie. Línia dona Juana napríklad pozostávala zo 14 nagualov a 126 vidiacich. Niektorí z týchto 14 nagualov mali pri sebe len 7 vidiacich, iní mali 11 a niektorí až 15.

(V tomto bode som narazila na ďalšiu nekongruenciu Castanedu: niekde píše, že nagual má učiteľa a mecenáša – uňho to boli don Juan a don Genaro -, ale tu píše, že don Juan svojho učiteľa nazýval svojím mecenášom. Zatiaľ beriem na vedomie a počkám, ako sa to vyvŕbi – ak sa to vôbec niekedy vyvŕbi.)

Noví vidiaci si uvedomili, kde zlyhali snaženia starých bosorákov – a začali sa orientovať na ovládnutie svojho vlastného ega a zníženie vlastnej závislosti na čomkoľvek cez stalkovanie. Taisha Abelar:

Úplná sloboda pre nás znamená sloboda od čohokoľvek “ľudského” a schopnosť využiť celý svoj potenciál. Toto dosahujeme cez rekapituláciu a isté praktiky snívania.

Noví vidiaci videli, že celý výcvik a rituály starých vidiacich neviedli ku konečnému cieľu: k slobode od uväznenia v nejakej realite nezávisle od toho, o ktorú realitu sa jedná.

Elton John – Nobody Wins

 

Články s podobnou témou: Použitie slova Tolték a pôvodné korene rekapitulácie • O toltéckom učení, nagualoch, stalkeroch a snívačoch • Toltéctvo: 1. Z čoho pozostáva • Budhizmus a toltécke učenie: porovnanie

8 thoughts on “Striedmosť bosoráka: starí a noví vidiaci

  1. joj moja,ja by som kludne aj lajkovala(keby som dake mala),ale ja som na inom leveli,ja sem ani ineho smajla neviem dat ako takehoto 🙂 ne to este clanky lajkovat:)))))

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.