Ako sa stávame silnými

slava white2 zosvetlene

“Sila je zvláštna záležitosť. Je nemožné položiť na ňu prst a povedať, čo to skutočne je. Je to pocit, aký máš pri určitých veciach. Ten, kto poľuje na svoju silu, ju uchopí a potom uskladní ako svoju osobnú korisť. Takto osobná sila narastá a môžeš stretnúť bojovníka, ktorý má tak veľa osobnej sily, že sa z neho stane človek poznania.

Ten, čo poľuje na svoju silu, sleduje všetko a všetko mu prezrádza nejaké tajomstvo.

Čítať ďalej

Bezchybný bojovník: toltécky mýtus

Pokračujem so Sánchezom a narazila som na niečo, čo sa mi nesmierne zapáčilo. Sánchez rozpráva o bezchybných bojovníkoch a nazýva ich “toltécky mýtus”.

Bojovník neexistuje, je to len mýtus – nádherný mýtus našej doby, ktorý odráža naše najvznešenejšie ašpirácie smrteľníka.

Každá doba má svoje vlastné mýty. Tieto mýty odrážajú úroveň jej morálky a preferencie. V podstate sú to príbehy, ktoré boli odovzdávané z generácie na generáciu a dnes ťažko povedať, čo z nich je “skutočné” a čo je len “fikcia”. A je aj zbytočné to rozoberať; majú v spoločnosti svoju celkom presnú úlohu. V týchto mýtoch nachádza spoločnosť zrkadlo, ktoré najlepšie odráža jej tvár, ale súčasne aj tvár toho “druhého ja” – toho, čo niesom, ale čím by som chcel byť. Čítať ďalej

Striedmosť bosoráka: starí a noví vidiaci

Toltékovia prichádzajú v rôznych farbách a tvaroch 🙂 – najčastejšie ako starí vidiaci a noví vidiaci, starí bosoráci a noví bosoráci, hoci títo noví si skôr hovoria bojovníci úplnej slobody.

Geografický Tolték a spirituálny tolték 🙂

Keď don Juan hovorí o Toltékoch, hovorí o mužoch poznania, nie o národe ako takom. Ale potom zasa začína podávať históriu Toltékov v súvislosti  s predConquistou a tak som si z toho poskladala obraz, ktorý možno nie je najsprávnejší, ale zatiaľ mi vyhovuje:

Podľa mňa všetko začalo v národe, ktorý si hovoril Toltékovia. Bola to stará mezoamerická civilizácia, ktorá stavala pyramídy a ktorej členovia sa zvesela venovali konzumácii halucinogénnych rastlín. Cez ne dostali záblesk reality, ktorá leží za našou “bežnou” realitou – a to vyštartovalo celé toltécke učenie. Neskôr, keď už národ Toltékov vymrel, slovo “tolték” začalo označovať každého človeka na celkom špeciálnej ceste za poznaním. To je môj terajší “svetonázor” a tak tu budem kombinovať Toltékov s toltékmi, vyvolám zmätok v každej hlave a nakoniec to dopletiem tak, že sa v tom ani divá sviňa nevyzná… Ale téma ma zaujíma a tak sa ide na vec! 😛 Čítať ďalej

Príbeh o Alchymistovi

Zakai (ten, čo ho poznáme ako dona Juana z Castanedu) rozpráva Lujanovi Matusovi:

“Bojovník-šaman z Altajských hôr dal tieto pohyby [bojové umenia] starému nagualovi, tvojmu mecenášovi. Šamana prezývali “Alchymista” a dôvodom tejto prezývky bola skutočnosť, že dokázal transformovať každú situáciu na výhodné podmienky. Ak Alchymista prehrával, pozeral na to ako na formu výmeny energie a jednoducho sa vzdal toho, čo si nedokázal udržať. Ak v rámci daných podmienok mal úspech, tak sa oň podelil a jeho úspech bol týmto zdieľaním znásobený.” Čítať ďalej

Tyrančekovia a strata sebadôležitosti

Ako znova čítam Castanedu, natrafila som v knihe The Fire from Within na pasáž, ktorá mi kedysi nič nehovorila. Chápala som jej princíp, ale považovala som ju za hooodne vzdialenú bežnej praxi a tak som ju pustila z hlavy.

Teraz, po rokoch, mám na veci trochu iný pohľad. Nie preto, že by som bola múdrejšia 😛 , ale mám viac skúseností. Keď na to pozerám spätne, celá toltécka cesta, ako ju popisuje Castaneda, má svoju paralelu v tom, čo so mnou stvárali anjeli… 🙂 Až teraz, s odstupom času, mi niektoré ich ťahy dávajú zmysel – a to práve vtedy, keď natrafím na určité pasáže v Castanedovi! Ako keby som brala do ruky presne to, čo mi v najbližších dňoch dá veľmi konkrétnu odpoveď… Minule som takto siahla po The Fire from Within, hoci mám rozčítané tri iné Castanedove knižky a jedného Lujana Matusa. Nejako som však potrebovala “zmenu” a váhala som medzi The Fire from Within a The Power of Silence. Nakoniec som bez nejakého zjavného dôvodu vybrala The Fire from Within, otvorila ju a hneď na druhý deň ma posunula ďalej… doslova a do písmena! 🙂 Čítať ďalej

Štyri stupne na ceste poznania

Toltécka cesta poznania sa odvíja v štyroch stupňoch:

  1. Na prvom sa učeň rozhodne, že sa stane učňom.
  2. Po tom, ako zmení svoje sebavnímanie a svoje videnie sveta, prechádza na druhý stupeň a stáva sa bojovníkom. Byť bojovníkom znamená, že človek je schopný absolútnej kontroly a sebadisciplíny.
  3. Tretí stupeň prichádza po tom, ako bojovník nadobudne zdržanlivosť (v zmysle: schopnosť odstupu od veci) a načasovanie – stáva sa mužom poznania.
  4. A keď muž poznania začne vidieť, dosiahol štvrtú úroveň a stáva sa vidiacim. Čítať ďalej

O pozeraní a videní

Don Juan Castanedovi:

“Nie je až také ťažké vidieť. Ťažké je zboriť bariéru, ktorú máme v hlavách a ktorá nás drží priklincovaných na mieste. Na to, aby sme ju zborili, potrebujeme energiu. A keď už energiu máme, videnie sa dostaví samé. … Najťažšia časť je presvedčiť sám seba, že to je možné.”

Videnie je konečný produkt toltéckeho rozvoja, čosi, čo prichádza samé od seba, keď sme sa na ceste k bezchybnosti dostali už hodne ďaleko a podarilo sa nám zastaviť vnútorný monológ (“zastaviť svet”). Veľa ľudí, ktorí s bosoráctvom toltéckeho typu začínajú, vo videní  vidí 🙂 len ďalšiu zručnosť, niečo ako “zloženie skúšky dospelosti”. Nie je to tak. Videnie je prechod od života v svete tonalu k životu v svete mimofyzickej reality – či už v snívaní alebo v liečení alebo veštení alebo channelovaní; videnie je schopnosť postrehnúť tok energie v svete okolo nás. Čítať ďalej

Kontrolovaný úlet a cesta so srdcom

Toto je pre mňa momentálne dosť ťažká téma, pretože som sa do nej zamočila až vyše uší bez toho, aby som tušila, do čoho leziem… Niekedy koncom júla som sa rozhodla “skočiť do priepasti”. Vedela som, že to môže porobiť divné veci s mojou psychikou, ale brala som to ako situáciu: má svoj začiatok, priebeh a koniec a keď skončí, otrasiem sa a pôjdem ďalej. Potrebovala som to urobiť kvôli fluidite, o ktorú som sa snažila. Veď niečo sa už len naučím… tak som skočila.

A viete čo? Zistila som, že nejde o situáciu s jej začiatkami, priebehmi a koncami, ale o zmenu stavu… o nekonečnú cestu novým prostredím. Nechtiac som sa dostala do stavu “kontrolovaného úletu”. Čítať ďalej

Stretnutie s poznaním

V Tales of Power od Castanedu sa nachádza dlhánsky príbeh s veľmi peknými pasážami. Pokúsim sa ho prerozprávať, ale nehnevajte sa, ak miestami niečo skomolím – rozhodne neskomolím nič podstatné (to budem totiž citovať) 🙂 . Príbeh hovorí o tom, ako Castaneda mal svoje stretnutie s pzonaním.

Ak si spomínam správne, tak ho don Juan vytiahol na nejakú pochôdzku do prérie a večer si tam sedeli pri ohníku. Don Juan ho upzoornil, že ho sleduje nejaký jeho spojenec. Castaneda pozoroval nízky porast naokolo a mal pocit, že za kríkmi vidí nejaký obrys. Napadlo ho, že to bude nejaký človek, čo sa tam skrýva. Potom sa ten obrys odrazu začal približovať a skočil naňho. Castaneda skríkol a prevalil sa, ale pritom mal pocit, že z človeka sa obrys zmenil náhle na obrovskú moru (=nočný motýľ, taký ten s huňatými krídlami). Čítať ďalej