“Teraz nastal čas, aby si nerobil to, čo vždy robíš. Seď tu, kým neodídeme, a ne-rob.”

Týmto vyhlásením don Juan uvádza v Castanedovom živote novú kapitolu a jednu podstatnú bosorácku zručnosť – ne-robenie. 🙂

Priznám sa, keď som sa o ne-robenie potkla prvýkrát (čo nebolo až tak dávno, keďže knihy čítam neporiadne a na preskáčku), pomýlila som si ho s taoistickým princípom wu-wei, nezasahovaním. Ale nie je to to isté. Kým wu-wei nám pomáha začleniť sa do vyššieho celku, ne-robenie buduje celkom inú zručnosť – borí našu fixáciu na svet tonalu a uvoľňuje energiu pre vnímanie nagualu.

Ne-robenie je kľúčom k našej osobnej sile. Znamená nerobiť to, čo vieme, ako robiť. Filozofia? Nebojte sa; bude i horšie… 🙂

Ne-robenie je veľmi jednoduché i extrémne ťažké súčasne. Je problém vysvetliť ho, pretože nestačí, keď ho pochopí náš rozum – musí sa ho naučiť naše telo. Pamäť tela je pre ne-robenie podstatná.

Don Juan to vzal s Castanedom (a so mnou 🙂 ) pekne od podlahy – cez cvičenia.

Keď som sa pozeral na strom, okamžite som sa sústredil na lístie. Nikdy ma nezaujímali tiene lístia alebo priestor medzi listami. [Don Juan] mi prikázal sústrediť sa na tiene lístia jednej jedinej vetvy a potom pozornosť rozšíriť na celý strom a nedovoliť očiam, aby sa upli znovu na listy, pretože prvý cielený krok na zvyšovanie osobnej sily je dovoliť telu, aby ne-robilo.

Dôležité je tam neupínať sa na detail. Ľudská pozornosť je totiž stavaná tým spôsobom, že keď sa necíti istá, upne sa okamžite na niečo známe, poznané, čo zvýši jej pocit istoty – a súčasne ju to zakotvuje v jej doterajšom vnímaní sveta.

Navyše ľudia ako Castaneda a ja máme jednu spoločnú črtu, ktorej sa v odbornej psychológii hovorí “flow” – tendencia zahĺbiť sa do veci, “splynúť” s ňou. U Castanedu to bola veľká prekážka pri jeho bosoráckej výuke. Keďže ja žiadnu nemám, nemá to byť v čom prekážka, ale zavadzia to aj tak. 😛

No a Castanedovo “týranie” 🙂 pokračovalo ďalej…Don Juan mu ukázal kameň. “Ten kameň je kameň vďaka robeniu,” povedal. Castaneda namietol, že nerozumie. “To je tiež robenie,” odvetil don Juan. “Prosím?” spýtal sa Castaneda. “Aj to je robenie!” smial sa don Juan.

“Robenie je to, čo z kameňa robí kameň a z kríka robí krík. Robenie robí z teba teba a zo mňa mňa.”

Inými slovami, robenie je náš zaužívaný spôsob, akým nazeráme na veci. Keď pozeráme na kameň, je to robenie; keď vidíme kameň, je to ne-robenie.

“Ten kameň je kameň vďaka všetkým tým veciam, ktoré mu vieš urobiť. To je to, čomu hovorím robenie. Muž poznania (a man of knowledge) vie, že kameň je kameňom len vďaka robeniu, takže ak nechce, aby bol kameň kameňom, potrebuje len ne-robiť. …

Svet je svetom preto, že poznáš to, čo ho ním robí. Keby si to nepoznal, svet by bol odlišný. …

Toto je kamienok, pretože poznáš robenie, ktoré z neho vyrába kamienok. … Ty z neho robíš kamienok, pretože poznáš robenie, ktoré z neho ten kamienok urobí. “

Vyrastáme v istom prostredí a to prostredie nás učí o svete naokolo. Nielen fakty, ale aj predpoklady. Toto všetko je obvyklý prístup k svetu okolo nás a je to aj presne to, čomu bosoráci castanedovského typu hovoria robenie. Keď vidím kameň, nejakým spôsobom viem, že je to kameň. Viem, že ak to zrovna neležalo na slnku, bude to pravdepodobne chladivé; ak to nemá ohladený povrch, bude to pravdepodobne drsné, s výstupkami; bude to pravdepodobne mať istú váhu a hustotu a keď to hodím do vody, pekne to šplechne; keď to hodím do niekoho, dostanem na držku. Toto všetko je naše súčasné poznanie, ktoré spájame s kamienkom. To je robenie. Všetky naše bežné asociácie a predpoklady sú robenie.

“V prípade tohto malého kamienka prvá vec, čo s ním robenie urobí, je, že ho zmenší na jeho súčasnú veľkosť. Takže tá najvhodnejšia vec, keď chce bojovník zastaviť svet, je zväčšiť maličký kamienok alebo hocičo iné ne-robením.”

A výuka pokračovala. Don Juan vstal a položil kamienok na väčší kameň a požiadal Castanedu, aby ho preskúmal; aby si poobzeral jeho priehlbinky na povrchu, aby si zapamätal každučký drobný detail kamienku.

“Robenie zapríčiňuje, že oddeľuješ kamienok od väčšieho balvanu. … Ak sa chceš naučiť ne-robenie, tak sa ich pokús spojiť.”

Ukázal na malý tieň, ktorý vrhal kamienok na balvane, a povedal, že to nie je tieň, ale spojivo, čo ich prepája.

Castaneda dlho pozeral na tie dva kamene a po čase mu jeho vnímanie začalo tieň skutočne ukazovať ako spojivo, pohyblivé a nestále, ktoré akoby kamienok spod seba vytláčal.

Donovi Juanovi sa to ako začiatok pozdávalo. “Bojovník dokáže z tieňa vyčítať všakovaké veci,” povedal.

Nakoniec povedal Castanedovi, aby kamienok vzal a niekam ho zahrabal. Keď sa Castaneda pýtal, prečo, tak odpovedal:

“Pozoroval si ho po dlhú dobu. Už v sebe má niečo z teba. Bojovník sa stále snaží ovplyvniť silu robenia tým, že ju mení na ne-robenie. Robenie by znamenalo nechať kamienok na balvane, pretože je to len šutrík. Ne-robenie značí, že s kamienkom budem zaobchádzať tak, akoby to bolo niečo viac než len obyčajný kamienok. V tomto prípade kamienok do seba po dlhú dobu nasával teba a teraz je tebou – a ako taký ho tu nemôžeš nechať povaľovať sa, ale ho potrebuješ zahrabať. Ak by si však mal osobnú silu, tak ne-robenie by bolo zmeniť ho na objekt sily.”

Castaneda sa potešil, že tak to spraví, ale don Juan mu vysvetlil, že jeho ťažké sústredenie zmenilo kamienok na niečo nepríjemné a tak najlepšie je zahrabať ho do zeme a nechať zem, nech z neho tú ťažobu vytiahne.

“Je toto všetko pravda, don Juan?”

“Odpovedať na tvoju otázku áno alebo nie by bolo robenie. Ale pretože sa učíš ne-robenie, musím ti povedať, že skutočne je celkom bezpredmetné, či to je alebo nie je pravda. Práve tu má bojovník výhodu nad obyčajným človekom. Obyčajný človek chce veci deliť na pravdivé alebo nepravdivé, ale bojovník to nepotrebuje. Obyčajný človek sa k veciam, o ktorých vie, že sú pravdivé, stavia špecificky a inak než k veciam, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Ak veci považuje za pravdivé, koná a verí v to, čo robí. Ale ak veci považuje za nepravdivé, nedáva si tú námahu, aby konal, alebo neverí v to, čo robí. Bojovník naopak koná v oboch prípadoch. Ak veci vyzerajú byť pravdivé, koná robením.  Ak veci nevyzerajú pravdivé, ešte stále koná, ale ne-robením. Chápeš?”

Castaneda nechápal. A ani ja nie. 🙂

No tak don Juan pokračoval. Povedal Castanedovi, že rozprávať o veciach je pre Castanedu robenie, že je na to zvyknutý a celý čas nerobí nič iné, len rozpitváva veci rozprávaním. Rozprávanie však celú vec objasniť nedokáže, a tak mu naordinoval celkom jednoduché cvičenie:

Cvik na odtláčanie zlej energie zo života

Castaneda si musel ľahnúť, zohnúť pravú ruku v lakti a obrátiť dlaňou nahor, pričom prsty boli ľahko skrivené, akoby v ruke držal takú tú guľatú kľučku dverí. Potom don Juan začal hýbať Castanedovou rukou krúživým pohybom dopredu a späť, akoby ruka bola zaklesnutá o páčku na rotujúcom disku. Pripomínalo to tlačenie a ťahanie (“pumpovanie”).

Don Juan vysvetlil, že tento cvik používajú bojovníci, keď chcú vytlačiť niečo zo svojho tela – chorobu alebo nevítaný pocit. Bojovník tlačí a ťahá túto silu tak dlho, kým necíti ťažobu v ruke, akoby pevný objekt, ktorý brzdí slobodný pohyb ruky. Don Juan vysvetlil, že pri tomto cviku ne-robenie pozostáva z toho, že človek pokračuje v pohybe rukou tak dlho, až ten ťažký objekt v ruke začne cítiť – a to napriek tomu, že by nebol nikdy veril, že je možné ho cítiť…

Castaneda to okamžite začal skúšať. (Ja tiež. 🙂 ) Po chvíli mal pocit, že vesluje v nejakej veľmi tuhej tekutine, a jeho ruka začala byť totálne studená. (Moja zostala pekne teplá.) Don Juan ho zastavil:

“Ne-robenie je len pre veľmi silných bojovníkov a ty nemáš ešte dosť sily, aby si ho skúšal. Teraz by si rukou zachytil len nejaké strašné veci. Rob to postupne, kúsok po kúsočku, až kým ruka neprestane chladnúť. Keď tvoja ruka zostane teplá, budeš ňou vskutku cítiť vlákna sveta.”

Don Juan vysvetlil, že existuje nekonečné množstvo vlákien, ktoré nás spájajú s vecami. Povedal, že cvičenie ne-robenia, ktoré práve skúšali, pomáha každému cítiť to vlákno, ktoré vychádza z pohybujúcej sa ruky. Toto vlákno môžeme umiestniť alebo hodiť kamkoľvek, kam potrebujeme. Má to však jednu nevýhodu – vlákna tvorené rukami nie sú dostatočne trvanlivé na to, aby mali praktickú hodnotu.

“Muž poznania používa iné časti svojho tela, aby vyprodukoval trvanlivé vlákna.” … Najtrvácnejšie vlákna produkuje muž poznania zo stredu svojho tela, ale vie ich urobiť aj očami.”

“Sú to reálne vlákna?”

“Iste.”

“Môžete ich vidieť a dotknúť sa ich?”

“Povedzme to tak: môžeš ich cítiť. Najťažšia časť cesty bojovníka je uvedomiť si, že svet je pocit. Keď človek ne-robí, cíti svet a cíti ho cez vlákna.”

Problémom je prílišné zahlbovanie sa

Tak Castaneda ako aj ja máme jednu vec spoločnú: máme tendenciu zahlbovať sa do vecí, “rozpustiť” sa v nich. Psychológia to nazýva “flow”, dostať sa “do toku veci”. Castanedovi to hodne prekážalo v jeho bosoráckom raste. Ja už som bola staršia, keď som sa k toltéckemu učeniu dostala, a mala som skúsenosti s udržaním ADD pod kontrolou, takže som s tým až také problémy nemala. Ale tendencia zahlbovať sa do daného okamihu je viac-menej spoločná všetkým ľuďom, len možno v menšej miere. Jednoducho keď ich niečo zaujme, nechajú sa tým absorbovať, stratia sa v tom. Ak trénujeme ne-robenie, musíme si presne na toto dávať obrovský pozor – vnoriť sa do veci by znamenalo robenie, nie ne-robenie. Preto don Juan trénoval Castanedu, aby si stále udržiaval väčší pohľad, než by obvykle mal.

Snívanie ako ne-robenie

Bosorácke snívanie je tiež istá forma ne-robenia – ne-robenia v snoch. Proste miesto toho, aby sme si ľahli a pekne obvykle zaspali, učíme sa v našich snoch hľadať ruky alebo nejaký iný predmet, a to aj vtedy, keď neveríme, že to, čo robíme, má nejaký zmysel.

“Bojovník nepotrebuje veriť, pretože pokiaľ koná bez presvedčenia (viery), koná ne-robením.”

Aj v snívaní je zahlbovanie sa na závadu. Preto ak trénujete snívanie a máte prirodzenú tendenciu nechať sa vecami alebo udalosťami absorbovať, tak si navyknite na všetko pozrieť len letmo a často presúvať pohľad z veci na vec. Len čo sa na niečo upnete a zahĺbite sa do toho, začína robenie a snívanie sa mení na obyčajný sen.

Ne-robenie je cesta, ako zastaviť svet

“Ne-robenie je také ťažké a také mocné, že by si ho nemal spomínať. … Až dovtedy nie, kým nezastavíš svet; len potom o ňom môžeš voľne hovoriť, teda, ak ešte budeš chcieť.”

“Ne-robenie je nekomplikované, ale veľmi ťažké. Nie je to vec porozumenia, ale vec zvládnutia. Samozrejme, najväčším výkonom muža poznania je videnie – a videnie sa dosahuje len vtedy, keď sme zastavili svet pomocou techniky ne-robenia.”

A na záver už len posledný citát 🙂 :

“Ak chceme zastaviť svet, musíme prestať robiť.”