Tento článok prišiel od Guya Finleyho. Každá mentálna alebo emocionálna kríza v našom živote je výsledkom nejakého “nesplateného dlhu”. Ak toto utrpenie správne pochopíme, ukáže nám, kde sa ešte stále urputne držíme častí nášho ja, ktoré nám berú viac ako dávajú.
Aj keď pravda je nám stále na dosah, vzdialená len jedno úprimné prianie vyhojenia, sú v živote okamihy, kedy je nám ešte bližšie. Žiaľ, väčšinou tieto okamihy celkom prepasieme, pretože to, čo je v nás falošné – naša falošná podstata – vidí v tom, čo je pravdivé, útočiaceho nepriateľa.
Hojaca sila pravdy je najbližšie a najuchopiteľnejšia v okamihoch krízy. Kríza je vždy predzvesťou vnútorného pokroku, pretože skutočné spirituálne napredovanie je reťaz odstraňovania sebaomedzujúcich myšlienok a pocitov. Kríza, nech už je hocijakého druhu, totiž jasne vypichuje miesta, kde sa zubami-nechtami držíme nejakého presvedčenia, ospravedlnenia, dymovej clony alebo sebauveličenia, ktoré nie sú v súlade s realitou. A kde je konflikt, tam je vždy aj bolesť – a v okamihu, keď táto podvedomá bolesť dosiahne takú kritickú masu, že vypláva do nášho vedomia, už ju vnímame ako krízu nejakého druhu. To vysvetľuje, prečo sú krízy “blízkymi stretnutiami pravdivého druhu”. Takže to, čo nazývame “osobnou krízou”, je v skutočnosti okamih, kedy dovtedy neviditeľný vnútorný konflikt vypláva na povrch a stane sa dočasne viditeľným. Alebo inak: Kríza vzniká, keď sa nejaká lož, ktorou sme dovtedy sami seba klamali, ukáže ako presne to, čo je – ako lož.
Poďme si to ukázať na príkladoch:
Možno si nejaký chlapík o sebe myslí, že má nad svojím životom plnú kontrolu, ale odrazu je konfrontovaný s vlastnou neschopnosťou prestať piť – alebo rozprávať – alebo sa sústavne strachovať. Dosiahol bod zlomu.
Alebo žena, čo sa vždy vnímala ako dobromyseľná a láskavá, zaregistruje odrazu, s akou krutosťou a ako kriticky zmýšľa o iných… Zistí, že robí veci len preto, aby si ostatní o nej mysleli, aká je láskavá, ale vnútorne ju to všetko napĺňa len hnusom a zlobou voči svetu. Dosiahla bod zlomu.
V oboch prípadoch odrazu vyplávala na povrch strašná cena, ktorú sme platili za život v sebaklame. Jediná alternatíva, ktorú v našom sebaklame vidíme, je obviňovať tých druhých a čokoľvek naokolo za toto nešťastné poznanie. Tým sa náš falošný sebaobraz len upevňuje. A tým, že vinu za zlý pocit zvaľuje na čokoľvek okrem seba samého, núti nás večne bojovať so životom, miesto toho, aby sme sa od života začali učiť… Je to prefíkaný manéver nášho falošného ega. Čím viac bránime svoj falošný sebaobraz, tým viac sa pravda, ktorá ho nazýva “falošným”, javí ako náš úhlavný nepriateľ!
Pravda nikdy nepôsobí bolesť. Jediná bolesť v kríze je zapríčinená odporom, ktorý pravde kladie náš falošný sebaobraz. Kríza nás zlomí, len keď ju nedokážeme použiť ako odrazový môstik k sebazlepšeniu. Aby sme krízu dokázali zmeniť na bod zlomu v našom živote, musím si priať zhliadnuť lekciu ukrytú v kríze a nesmieme sa nechať presvedčiť, že celý svet sa spriahol proti nám. Ak sa nastavíme na učenie a budeme ochotní istú dobu znášať túto novú bolesť, prebudí sa v nás vyššie vedomie, ktoré patrí nášmu skutočnému ja. Toto vyššie vedomie nikdy nemusí riešiť krízy, pretože nijaké k nemu neprichádzajú…
***
No dobre, priznávam, trochu ťažší článok. Hodne mi to pripomenulo budhistickú zásadu “sit with it”, teda “sedieť s tým (=bolesťou)”: Keď postretneme bolesť a nebránime sa jej, ale ju necháme cez seba prechádzať a sledujeme, ako sa správa, čo ju vyvoláva a na čo útočí, a sledujeme ju odosobnene, naučíme sa viac o sebe samých a prekonáme to mylné presvedčenie, ktoré danú bolesť vyvolalo. Je to imunizujúce do budúcnosti – prekonaním bolesti prelamujeme niektorú našu vnútornú bariéru, strhávame ju a už jej nebudeme musieť viac čeliť.
Čiže všetko je to o našej reakcii na podnety zvonka (ktoré sú vlastne podnety “zvnútra”, ktoré sa k nám dostávajú prostredníctvom nejakej vonkajšej situácie): Môžeme situáciu vziať ako “lekciu”, urobiť si “domácu úlohu”, rozobrať to a poučiť sa, alebo sa môžeme hodiť o zem a kričať, ako sa nám ubližuje alebo ako sme v práve a všetci ostatní nám chcú zle… Je to naša slobodná voľba. A kým tá prvá nuluje karmu, tá druhá ju udržiava alebo dokonca navyšuje… takže “nic moc”, však? 🙂
A veľmi často práve tie “hnusné ksichty”, s ktorými sme v živote konfrontovaní, sú naši najväčší učitelia! Keby sme neboli citliví na niečo, čo je v nich (=keby sme nemali zárodok toho istého v sebe a len ho pred sebou ukrývali alebo vedome potláčali, lebo ho nedokážeme akceptovať), nereagovali by sme na nich… Preto sú v živote ľudia, ktorí sú nám ľahostajní, aj keď sa k nám správajú ako ten posledný pes, a ľudia, ktorí nás vytočia, hoci sa nesprávajú až tak ohavne – ale je na nich viditeľné niečo, čo si odmietame pripustiť na sebe samých…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ďakujem za tento článok 🙂 Prišiel akoby na zavolanie…
Páči sa miPáči sa mi
teda a kedy si ma stihla odfotit na okraji tej skaly ?????
a teraz vazne, dost dlho som sa hadzala o zem a kricala, ze to a hento neni fer… a vysledok? chronicky zapal zlcnika a priserne zlcnikove zachvaty. potom som sa akoze skludnila a chvilu bol klud. lenze nedavno ma zas prepadol pocit, ze mi bolo nieco odoprete, co by som chcela a jasne, ze to voci mne nebolo fer…tak som sa najprv zas klasicky trieskala o zem (hlavu o stenu), lenze zlcnik nepusti a tie bolesti v plnej miere si vazne nemam chut zopakovat. takze som usudila, ze cas hadzania sa o zem musi skoncit.
hoci este uplne presne neviem, co je tou “domacou ulohou”, mam v umysle to zistit a tentokrat si ju urobit doma a nie ako doteraz 5 min. pred hodinou v skole…
Páči sa miPáči sa mi
😛 Ak to chápem správne, tak sa postaráš, aby som nedostala na kožuch ja 😛 … Díky a pus na čelíčko!
Páči sa miPáči sa mi
no jo, co clovek neurobi pre piatelov …
Páči sa miPáči sa mi
a já sa postarám, aby to bolo pekne vyvážené .. 😀 na kožuch ..obe hi hi 😀 pekne jedzte surovú zeleninku, ovocie …. a horké bylinky ňam 😀
Páči sa miPáči sa mi
A kde je môj rezeň?! Vŕŕŕŕ… 😦
Páči sa miPáči sa mi
slečno nechte si zajít chuť…. rezeň mňááám …to budem já a len já hi hi 😀 a vy si pekne nechajte tesáky zavreté za košíkom 😀
Páči sa miPáči sa mi
Neprajník… 😦
Páči sa miPáči sa mi
neprajník? no teda …já si doprajem 😀 černohorský rezeň s opekanými zemiačkami a kopec zeleninky ,slepačí vývar s jemným mäskom , a pohár červeného portugalu a za tým čokoládovú delikatesu ,na vrch šlahačku s jahôdkou 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čiki… a koľko vážiš? Alebo si “dopriavaš” len raz do roka? 😀
Páči sa miPáči sa mi
nóóó . od zajtra, že vraj budem kapustovú tukožrútsku polievočku chlípať pekne tri týždne v kuse mňam 😦
Páči sa miPáči sa mi
juuuj, ale na tom zozname chybaju moje 2 hlavne a absolutne zakladne potraviny – cokolada a coca-cola…
a surova zeleninka neni nic pre mna, ovocie tiez len vybrane kusy a horkych byliniek som si svojho casu “uzila” viac nez dost, takze viac nemusim…
Páči sa miPáči sa mi
no také švédske horké …mňam a aj osvieži chuť do života .. 😀 poprípade trocha žihľavy k tomu 😕 😀
Páči sa miPáči sa mi
…a hlavne si nič nepripúšťať a pozitívne myslieť. Ja som si tak od kolegyne prebrala bolesť hlavy, každý deň sa stále na niečo sťažovala, aké má migreny a hltala ružové tabletky až som aj ja skončila 4x do týždňa s bolesťami a robila to isté. A teraz si poviem mne je fajn, nič ma nebolí a ak ma niečo zabolí sústredím pozornosť na niečo iné predýcham a som ok! 😀
Takže som si potvrdila aké je ľahké si vsugerovať ochorenie. U mňa to zatiaľ funguje.
Ako vyvážiť stav, ktorý poškodili krídlatý? Predtým som sa veľa vecí zriekla v presvedčení, že nekonám dobre, snažila sa napravovať chyby, konať správne a po tom, keď som zistila čo sú zač som naplnená bolesťou, zlom, že toto vôbec nie som ja. Občas sa nad sebou pozastavím a poviem si, že toto je tá temná stránka, ktorú som nikdy nemala ako sa správam, len neviem ako z toho von. Vypustiť bolesť z tela , zabudnúť, nechať zahojiť ??? Keby sa dalo povymetať z mysle všetko, čo človeka trápi a nedá sa to nijako napraviť, lebo vie, že je to tak a inak to proste nebude, alebo vrátiť čas a zmeniť niečo. Na fyzickú bolesť existujú náplasti, tie sa prekonať dajú, ale vnútorná bolesť, náplasť na dušu nezahojí, ta sa hojí dlho. Ako lekciu som to vzala, poučila som sa a prestala im veriť. 😆
Páči sa miPáči sa mi
Martinka,
Krídlatí “nepoškodili” nijaký stav. Proste navodili novú situáciu. A je na tebe, aby si sa jej prispôsobila a naučila sa s ňou žiť. Vtedy si svoju lekciu absolvovala. Možno sa potom znovanastolí to pôvodné, ale väčšinou príde niečo iné – a lepšie… A netráp sa, že máš temné stránky. Máme ich všetci; inak by sme neboli tu, ale by sme si poletovali ako anjelici alebo vzostúpené bytosti v iných dimenziách. Tvojou úlohou je naučiť sa žiť s poznaním, že nie si dokonalá, a naučiť sa akceptovať sama seba takú, aká si… Ako povedal Gabriel, všetci sme to najlepšie, čo v danom okamihu môžeme byť. V budúcom môžeme byť možno ešte lepší – ale možno aj nie… Možno pre túto inkarnáciu dobroty stačilo… 🙂 Hlavne sa nenechaj strhnúť do sebaobviňovania. Ja mám na to jednu dobrú zbraň: priebežne si odpúšťam sama sebe. “Odpúšťam si, že som na XY takto zbytočne vyletela. Proste som mala svoj deň.” alebo “Odpúšťam si, že si neviem hájiť svoje.” Alebo skús EFT – funguje výborne.
A tvoja posledná veta: “prestala som im veriť”… To znamená, že vinu externalizuješ, dávaš navonok, miesto toho, aby si si priznala svoj vlastný diel a akceptovala ho. To nie je zmúdrenie, to je bránenie sa zmúdreniu!
Páči sa miPáči sa mi
veru veru, já taky mít temná strana 😀 já véélice zbožňovat čokoládu… 😕
Páči sa miPáči sa mi
To nébyt témny strána… to byt tópry chuť! 😀
Páči sa miPáči sa mi
Kinder cokolada, Milka ? 😛 mnamky
Páči sa miPáči sa mi
Tú Kinder práve “pucujem”… 😛
Páči sa miPáči sa mi
Ta Kinder je dost nezbedna.
Pokial sa nezapije mliekom alebo nejakou tekutinou tak je v hrdle taka drazdiva sladka chut ktora nuti zjest dalsiu a dalsiu a dalsiu… 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Pri druhej siaham na zadok a ak narazím na mäkké, tak končím… 😛
Páči sa miPáči sa mi
však lepší je mäkký ako svalovitý 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Strašne ma pokúšalo napísať “hovor o svojom” 😛 , ale zatrhnem si to 😀 …
Ja mám o svojom zadku dosť presnú predstavu. Aj on. Nanešťastie sa nekryjú. 😕
Páči sa miPáči sa mi
Však hovoríme o duchovnom, či o fyzickom? Lebo môj fyzický je vyšportovaný tvrdý 🙂 kedže som zatiaľ aktívny športovec. Ale žena má byt nežná a makkučká :-).
Páči sa miPáči sa mi
mám rád rozprávanie o niečom peknom… 😀
Páči sa miPáči sa mi
Martinka,
ja vidim kluc v tejto tvojej vete:
“Keby sa dalo povymetať z mysle všetko, čo človeka trápi a nedá sa to nijako napraviť, lebo vie, že je to tak a inak to proste nebude.”
vlastne si si sama dala odpoved; skus si cez vizualizaciu takto “vyzametat” svoju mysel. vycisti vsetky kuty; pouzi vodu, vymy z nej vsetko, co ti prekaza a tazi ta. ked sa ti to podari, budes sa citit ovela lepsie… bude ti lahsie
a odpustit si; kazdy robime chyby. pretoze si jednoducho v danej chvili neuvedomime, ze existuje mozno lepsie riesenie. ale tiez sa to da riesit tym instantnym odpustanim, co spomina Helar; povedat si, ze kvoli nejakemu momentalnemu “nedokonalemu” nastaveniu sa veci stali tak a tak a jednoducho sa to uz neda vratit spat a je zbytocne sa nad tym trapit
vela stastia pri upratovani 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Martinka,
pokúsim sa vyjadriť svoj názor k problematike: “Keby sa dalo povymetať z mysle všetko, čo človeka trápi a nedá sa to nijako napraviť,.. vrátiť čas……”
– Ja by som sa nič nesnažil spätne meniť, ani nasilu vymetať, lebo všetko sa stalo podľa “Plánu”, všetko je dobré. Nepozeral by som na tie “nepríjemné zážitky alebo skúsenosti” ako na utrpenie, ktorého sa neviem zbaviť. Hľadal by som v nich význam a poučenie do budúcna pre mňa. Poďakoval by som za to, že som to všetko mohol zažiť a že už je to za mnou. Začal by som milovať tie skúsenosti, “nalievať” sa láskou, tou najčistejšou energiou a preposielať lásku tým myšlienkam, ktoré ma trápili, posielať lásku všetkým bytostiam, ktoré boli do toho zapojené, či už ľuďom, alebo “neviditeľným” bytostiam. Zmenil by som si celkom tak software – pohľad z negatívneho na pozitívny cez pochopenie. Premenil by som tak negatívnu energiu na pozitívnu. Treba do toho zaradiť aj odpustenie, odpustiť sebe a všetkým, ktorých som obviňovať za následky, ktoré som si myslel, že sú nespravodlivé.
Páči sa miPáči sa mi
Martinka
máš môj email,ak to uznáš za vhodné,napíš,podebatíme,možno budem schopná ti niektoré veci ukázať v inom svetle,možno aj pomôcť.Ja mám iný uhol pohľadu na veci,si myslím
Páči sa miPáči sa mi
Sama viem ako to prebiehalo, bola to len úbohá hra s ich strany a moje poučenie, zbaviť sa ich a mať od nich pokoj. Bolo to nespravodlivé, tým, že som im naletela, priznala si vinu, musela vytrpieť ich ubližovanie, tomu sa odpustiť nedá. Žiady človek mi tak fyzicky neubížil ako oni.. Ten kto nezažil nedokáže pochopit. Cez myšlienky sa dá všetko. Povzniesť sa nad to a odpustiť im povedať ok, bola to len hra a oni si povedia, že zase dosiahli svojho a zbavili sa jedného otravného človeka. To je to, čo im nedoprajem. Viem, že je to chyba, lebo toto ma nepustí dalej ale, zatial to nevidím inak.
Tú metodu EFT som si pozrela stiahla som si aj manuál je to vlastne poklepovú metóda založená na funkčnosti energetických centier, teda ak som zatial správne pochopila. Lenže pokial sa mi anjeli s nimi zahrávajú, tak si môžem poklepávať kolko chcem. 😦
Máš pravdu Minne poučenie som v tom našla, nikdy už nebudem hladať anjela strážneho, lebo neviem akú sviňa sa mi ozve a zahraje sa ne neho….
Páči sa miPáči sa mi
Martinka,
začínaš si práve zhmotňovať svet, o ktorý nestojíš… Zhmotni si radšej svet, v ktorom na tom, čo sa ti stalo, už nezáleží! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Martinka,
tym ze nedoprajes odpustenia im, nedoprajes odpustenie ani sama sebe. Skus sa nad tym zamysliet.
Kedze vies, ze je to chyba, gratulujem ti. Tym padom vies, na com mas pracovat. Si na pol ceste, nevzdavaj to!
Páči sa miPáči sa mi
Zabudni a zahod klúč od minulosti, nevracaj sa po ceste ktorá nikam nevedie.
Lenže ako sa ich mám zbaviť, to nenájdem nikde napísané, pretože nefunguje nič.
Páči sa miPáči sa mi
Sú to predsa len anjeli… 🙂 Proste im povedz, že s nimi komunikovať nebudeš. Že nemáš záujem. Že v tomto živote s nimi končíš a nechceš, aby oni kontaktovali teba. Povedz im NIE. Zakaždým, keď by sa ti ozvali, povedz im NIE! Nejde to rýchlo, mesiac-dva to budeš musieť vydržať, ale keď pochopia, že je to tvoje nezvrátiteľné rozhodnutie, prestanú sa ozývať.
Páči sa miPáči sa mi
To som si dala ako novoročné predsavzatie a oni tak isto, no ale je tu 8.2. a stále sa vtierajú. Vydržať, vydržať…..iné nezostáva.
Jáááj nechcete niekto mám v ponuke 3 svetelné energie, ktoré nepotrebujem Uriela, Messiela a Rafaela darujem zadara 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Krídlatí “nepoškodili” nijaký stav. Proste navodili novú situáciu. A je na tebe, aby si sa jej prispôsobila a naučila sa s ňou žiť. Vtedy si svoju lekciu absolvovala.”
Tato veta ma zaujala.
Lebo niekedy si myslim ze uz ma nic nemoze prekvapit a zas sa ocitnem v nezavydiuhodnej situacii. Zvycajne az na druhy den.
Páči sa miPáči sa mi
Som prekvapena a nechce sa mi verit, ze by anjeli takto chceli ublizit cloveku..ved oni su tu na to, ze nam chcu pomoct dostat sa dalej na nasej duchovnej ceste, podporovat nas a milovat nas..nechcite mi povedat, ze to tak nie je..:(?
Páči sa miPáči sa mi
Majka,
pomoc môže mať rôzne podoby a môže vyzerať aj takto:
http://helar.wordpress.com/2009/11/16/pribeh-o-panovnikovi-aj-takto-moze-vyzerat-pomoc/
to že pomoc anjelov vnímame ako ubližovanie, je len náš skreslený pohľad na vec, ale raz pochopíme… a čím skôr, tým lepšie pre nás 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sophie uzasny priklad ! 😛
Tento pribeh mam velmy rad. Hlavne koniec, ako to ten panovnik pochopi.
Páči sa miPáči sa mi
😀
Vždy, človeče, buď tohto znalý: stále vedľa teba kráčajú Deti Svetla.
Majstri sily Slnka, nikdy nevidení, predsa však ochrancovia ľudí. Otvorená pre všetkých je ich cesta, otvorená pre toho, kto bude kráčať vo Svetle. Oslobodení sú Oni od Temných Amenti, oslobodení sú od Siení, kde Život vládne zvrchovane. Slncami sú oni a Pánmi rána, Deťmi Svetla, aby žiarili medzi ľuďmi. Sú ako človek a predsa sa líšia. Nikdy v minulosti neboli oddelení. Jedným boli vo večnej Jednote, cez celý priestor od začiatku času. Prišli v Jednote s Celkom, z prvopriestoru, formovaní a neformovaní.
Dali človeku tajomstvá, ktoré ho budú strážiť a chrániť od všetkého ublíženia. Ten, kto by cestoval cestou majstra, slobodný musí byť od otroctva tmy. Premôcť on musí beztvaré a beztvárne; premôcť on musí fantóma strachu. Poznanie musí získať všetkých tajomstiev, cestovať cestou, ktorá vedie temnotou, ale predsa stále pred sebou udržiavať svetlo svojho cieľa. Prekážky ohromné stretnú ho na ceste, predsa má pokračovať k Svetlu Slnka.
Čikitet 😀 😕
Páči sa miPáči sa mi
Pride to coskoro aa uz to aj prislo 😀 paraaada … Hovorim hovorim sam sebe hudiem 😀 .. salllaallla .. STROM , FAKLA , PERECNIK .. Mam plan ako tak flambujem .. cukrik skocil do pyzama a hlasal velkym TLACENYM .. pytam sa a chcem poznat otazku … ???? ….. ???? ….. ????
Páči sa miPáči sa mi
A ja zasa odpoved. 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
prave preto chcem poznat otazku
Páči sa miPáči sa mi
Spytaj sa ,,na co sa mam spytat ?” 😛
Páči sa miPáči sa mi
Prajem vela stastia do dalsieho dna !
Páči sa miPáči sa mi
Jednou takouto krízou som už prešla (pred pár mesiacmi) a asi celkom úspešne… 😀 Pochopila som nejaké veci, zbavila sa strachu… Síce sa tá situácia ešte opakuje a bude sa asi aj naďalej opakovať, ale zmenil sa môj prístup k nej a už ma to nevytáča 😉 (no dobre no, na 99% ma nevytáča 😆 )
A po tejto lekcii som mala aj študenta na výmenu 🙂 s jeho odchodom prišlo aj nové duchovné meno… Mogualea 😀 Poznám aj jeho preklad, len som nevedela ako a komu… A keďže na náhody neverím, tak to bude súvisieť asi aj s tarotom (lebo takto som ja vôbec nevedela vykladať karty).
Minulý týždeň som si dala dokopy 2+2 a asi som si spomenula na životné poslanie.
Ako pomôcka celkom dobre poslúži výpočet životnej cesty (zrátať dokopy dátum narodenia), vyjde 1 číslo (jednociferné, ale nad týmto začínam pochybovať, či sa nebude nechávať dvojciferné až po 22 – počet kariet veľkej arkány :-P, alebo kombinovať význam dvojciferného so zredukovaným jednociferným…) a na záverečné potvrdenie tiež dobre slúži článok na angeláriu od Daeduwen – Význam čísel… 😉 😀
No a aby som nezabudla, to moje duchovné meno celkom sedí na tú moju vypočítanú životnú cestu 😀
Páči sa miPáči sa mi
white82,
dvojciferné číslo životnej cesty sa síce redukuje na jednociferné, ale spojitosť zostáva, takže vplyv je bohatší – akoby výraznejší o to pôvodné dvojčíslie 🙂
a ešte je zaujímavý aj tento uhol pohľadu : http://www.kakulhaa.org/wuj/ENG/ENG_index.htm
Páči sa miPáči sa mi
moonica, to číslo čo vyjde pod dátumom narodenia čo znamená??? Lebo je iné ako v numerológii… (tu mi vyšlo číslo 10 Kame a v numerológii 8)
(ak dobre vidím, tak nižšie sú zaznačené aj portálové dni??? 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
white82,
nie som odborník 🙂 ale vnímam číslo ako číselný kód mesiaca – mayovia majú 13 mesiacov a názov vnímam ako osobný kód – mayovia majú 20 symbolov …
Páči sa miPáči sa mi
a ja som máyová (preklad – narodená v máji)… 😆 sranda
Páči sa miPáči sa mi
moonica, ale ako čítam tú charakteristiku, tak to perfektne sedí!!!!! Ďakujem za link!!! 😀
Páči sa miPáči sa mi
white82,
som rada, že si tam objavila niečo prínosné – aj mne Mayovia potvrdili mnohé a na náhody neverím 🙂
Páči sa miPáči sa mi
portálový deň bude desiateho… volám ho …. “Akbal” 😀 otváram bránu…
doba snov… naplnenia …podsvetie 😀
Páči sa miPáči sa mi
čaká ma zápas zo silou temnoty, zápas o prvé svetlo vedomia 😕 óó netopier… sila noci
Páči sa miPáči sa mi
óó rytmus čísla tri ….. strážca temnoty …
Páči sa miPáči sa mi
sila noci alebo aj krásna jasná kráľovsky modrá nočná obloha, plná hviezd a znamení …
a ten akbal je magická hravá modrá opica ? lebo k tomu Tvojmu aspektu Hanumana by to sedelo 😉 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nezbedný netopier…. vládca lovu.. nemusí sa báť, kto svetlo hľadá … 😀
Páči sa miPáči sa mi
a trojka svet snov a nerozdelený oceán temna sa začína pohybovať v rytme čísla 3 …výsostný mier… nič nemá význam, všetko sa stráca a maže naše ego
šíra je jeho tvár ,stráži negatíva detí ľudí … 😕 😀
Páči sa miPáči sa mi
no trošku mi trvalo, kým som našla spojitosť s tým Kame… otázka do pléna – čo s tým mám teraz robiť?!?!? 😕
Páči sa miPáči sa mi
je to jednoduché treba to vyvážiť… myšlienka tvorí vibráciu …
ak sa chceš ponoriť do mínusu … druhá strana musí byť taký istý kus v pluse …:D
Páči sa miPáči sa mi
🙂 veru tak, tá noc skrýva všeličo, lebo okrem netopiera je v nej aj hojnosť, nadbytok, sny a hlavne intuícia 😉
Páči sa miPáči sa mi
presne tak, čistí myšlienku a keď že ste tvorcovia, tvoríte nové a krásne
cesty hojnosti a blahozvesti 😀
Páči sa miPáči sa mi
hm, noc je úžasná – poskytuje všetko potrebné a to, čo si v noci utkám s použitím tzv. šiesteho zmyslu 🙂 tak tým sa následne cez deň zaodejem 😉
Páči sa miPáči sa mi
tak, že sa ráno dobre obleč hi hi hi 😀
Páči sa miPáči sa mi
jasné, už sa idem pomaly, ale isto pripravovať 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pre všetkých smutných na duši:
Niekto vás má rád.
Hľadá vás…
Je vždy s vami, akokoľvek Ho odmietate a akokoľvek činíte.
Rád by bol k vám bližšie, veľmi blízko.
Nečaká na nič iné, len…
Na vaše prijatie Boha do svojho srdca. Ak Mu otvoríte svoje srdce a dáte zvolenie na Jeho zmenu, môže vo vás začať činiť veľké dielo. Väčšie než si teraz dokážete predstaviť.
Netreba zložité postupy, netreba prečítať stohy kníh. Stačí veriť. Túžba hľadať Boha, je začiatok.
A ostané už zariadi náš Pán Ježiš Kristus.
Páči sa miPáči sa mi
ahoj dobrá zvesť vítaj …. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavé, ako vždy všetko zariadi niekto iný miesto nás… 😕 Nič v zlom, ale mám problém tento pohľad na svet prijať. Sedieť a veriť je pekné. Ale čomu veriť? Ako vieš, že to, čo k tebe došlo ako “to pravé”, skutočne aj je “to pravé”?
Obávam sa, že bez našej spoluúčasti žiadne zmúdrenie… inak by sme tu vôbec nemuseli byť.
Páči sa miPáči sa mi
spomeň na kybakion … nie je to nikto iný ..len majster život hi hi hi 😀
podobné… podobnému aj keď inej polarity… také sú vybrácie a ich vlnenie.. a mág je od toho aby to predvídal a surfoval na tej vlne hi hi hi 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
lebo aj portálové dni sú vlastne zoradené vlnenia oveľa väčších síl …
chrbát kobry …. je kalendár vlnení… had znak zmúdrenia ľudí.. dar slobodnej vôle a tvorenia svojej reality… no proste nádhera 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ako som písal, treba túžiť a treba to prijať a je to len začiatok. “Klopte a bude vám otvorené”, takže spoluúčasť tam je.
Tiež som bol prekvapený čo všetko sa skrýva v kresťanstve.
Čo sa týka toho, že ako vedieť čo je pravé. Pochybnosti boli, sú a budú. Vo viere je niekedy ťažké vytrvať, avšak keď vidíš ovocie viery, ľahšie sa verí.
Páči sa miPáči sa mi
dnes som bol na pohrebe a bol som milo prekvapený, že rímsko katolícky farár v dôchodkovom veku vo svojej kázni vysvetľoval tému, čo je to Ego a naše Ja a že ľudia majú spoločné vedomie a ak jeden človek sa zmení, tak to má vplyv na všetkých ľudí……… žeby študoval stránky helar.wordpress.com 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Asi skôr Bibliu, tam sú také veci tiež. Niekedy netreba chodiť ďaleko.
Páči sa miPáči sa mi
Rajka
To sa uz stalo 😀
Páči sa miPáči sa mi
JE To Proste tak ?
Páči sa miPáči sa mi
Cim viac sa kutrem v ezoterike, viem, ze tym viac toho neviem. 😛 .
Páči sa miPáči sa mi
ublížený…znamená toto slovo aj sám seba ľutujúci?…no,tak s takým niečím sa stretávam stále…pár rokov dozadu som sa ľutovala aj ja…zdalo sa mi, že je celý svet proti mne…myslím, že to bolo výchovou…u nás sa ľudkovia dosť často hrali na “ublížených” a zvaľovali vinu na všetko okolo, len nie s farbou von 🙂
potom som ale spoznala svet a ľudí aj z inej strany, všeličo som si prečítala a postupne mi to začalo do seba zapadať…naučila som sa mať rada,tešiť sa z maličkostí, priznať si chyby a reagovať až ked vychladnem, alebo aj nereagovať…stálo ma to veľa námahy a stále sa to ešte učím 🙂 (raz som od nervičiek rozkopala smetný kôš, dnes mám dosť objemný hrudný kôš z hromadného rozdýchavania situácií 🙂 )
tú sebaľútosť u iných už neriešim, je to ich vec, ale prečo sa s takými ľudmi stále stretávam?…ak sa mi niekto sťažuje, snažím sa mu vysvetliť, prečo ho to asi stretlo a že nás je viac, čo tu takto žijeme a veľa veciam nerozumieme…posrandujem na niečo vo svojom živote a snažím sa ho povzbudiť…ked za mnou chodí ten istý človek stále a ja už neviem, ako mám reagovať, proste reagovať prestanem a jeho sťažnosti a sebaľútosť ignorujem 😦
ako už takých ľudí nestretávať, alebo také niečo nie je možné?…kde robím chybu?…viete mi niekto poradiť?
krásny deň všetkým 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
no zoberme to ako hovorí kybalion … ak začneš ľutovať ľudí tak tvoja vlastná vibrácia priťahuje také isté vibrácie…. je to úplne jednoduché, tak že ak niekoho ľutuješ, tak budú pribúdať tí, čo ich budeš ľutovať hi hi hi 😀 tak že zmeň myslenie, lebo si tvorca svojho osudu a svojej reality. Tým myšlienka na nepríjemné bude latentná a myšlienka ktorou sa budeš zaoberať sa stane aktívna … cmuk 😀
Páči sa miPáči sa mi
som si absolútne istá, že poznaš odpoveď…len sa pýtaš tak nahlas smerom “von”, že nepočuješ odpoveď z vnútra….taaaak, pekne sa posaď, zmlllkni, naádych, výdych….opýtaj sa znova ( stačí potíšku a pokiaľ možno “jednoduchšie”)…no a už to vieš….:-D
Páči sa miPáči sa mi
ked tak rozmyslam cely zivot zijem v krize 😀 hore a dole hore a dole, ked som hore moje ja je stabilne, ked som dole chladnicka je vecne prazdna vratane baru Hihi
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte, potrebujem Vasu pomoc. Nejaky pohlad na moju situaciu.
Nedavno sa mi stala taka vec,ze sam mi zrejme nejaky “zavislak” vlamal do bytu a ukradol mi nejake veci. Vsetko som to brala s kludom anglicana, aj s policajtmi som sa rozpravala celkom veselo i ked situaciou som nebola rozhodne nadsena, len postupom casu behom par hodin,zrejme ked uz som stratila nadej,ze sa mi vrati co i len cast tych veci, tak som z toho ostala “unavena” akoby zo mna vyprchala zivotna energia. Taka slabost. alebo to len na mna dolahlo? Pritom nelipnem na tych veciach, i ked ma mrzi,ze som o ne prisla, pretoze to boli “spomienkove” predmety a nie som “cudacka” co by sa z takej kradeze tesila :). Nie pre ich materialnu hodnotu ale pre ich spomienkovu je mi to luto. a tak trosku sa obavam,aby niektore informacie o mne neboli zneuzite,lebo mi zmizol aj pocitac a tam kopa osobnych veci. Som si vedoma toho,ze mi mohol ukradnut este ovela viac veci,takze to nie je “ziadna” tragedia. Nebola som sice poistena a nikto mi to nepreplati,ale nie som z toho ani zdrvena alebo nestastna,len smutna. A ma to jednoducho mrzi. aj to,ze niekto vosiel do “mojho” priestoru bez mojho vedomia. (je toto lipnutie?)
Teraz hladam dovod, pre ktory sa to stalo. neviem nejako na nic prist. Rozmyslam nad tym a bez nejakych emocii,ze pre aky dovod sa to stalo,ale neviem si z toho vziat nejake poucenie. Je zaujimave,ze v case ked sa to stalo, som mala velmi dobru naladu a “bola som voci ludom velmi otvorena” na com pracujem a snazim sa byt co najotvorenejsia, takze som sa v tom prave cvicila na nakupcoh 🙂 Predpokladam,ze to bolo presne v tom case, ked sa mi “chuligan” vlupal do domu. Nerozumiem tomu vobec. Ziadne zle pocity , proste nic absolutne. Bezstarostny zivot. 🙂 Ludia na mna reagovali velmi dobre a milo cely den….
Dokonca predtym som nechala vetranie pootvorene aj dva tyzdne co som nebola doma a nic sa nestalo a teraz som bola prec sotva 5 hodin a ten clovek to dokazal vyuzit a vykradnut ma. Je to pre mna dost zahada.
Ak mi date na vec svoje pohlady, budem vdacna
Páči sa miPáči sa mi
Píšeš, že si nechávala otvorenú vetračku. Bývaš na prízemí, alebo na 1. poschodí?
Páči sa miPáči sa mi
ano , na 1 poschodi. Ja sa ale nejako specialne nebojim v tomto smere, (paradoxne bojim sa “opustit telo” to je moj blok). Stane sa mi aj ,ze necham auto otvorene alebo chodim s dokoran otvorenou kabelkou medzi kopou ludi a nikdy sa mi nestalo,ze by ma niekto okradol. Mam kamosky co si na vsetko uzkostlivo davaju pozor, zabezpecuju auto roznorodymi pakami , kabelky si drzia ,a aj tak ich okradnu. Ja si specialne pozor nedavam a toto je prvykrat co sa mi nieco take stalo. Kazdopande uzkostliva v tomto smere byt nemienim,ale vetracku uz zatvaram,ked odchadzam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Neviem to na betón, ale myslím si, že nič nie je náhoda a ak chodíš po svete tak rozptýlená, že často krát zabúdaš dokončiť začaté, tak môže byť, že takto si vlastne sama sebe “nenápadne” posielaš správu, čo treba opraviť 🙂 V každom prípade zatváranie vetračky pred odchodom z domu, je celkom dobrý začiatok 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Iskra: hmm tak ano, sem tam na nieco zabudnem. Snazim sa byt pritomna a cvicim to. Kazdopadne nechcem byt uzkostliva. Vies ono mna by nenapadlo,ze mam tu vetracku zatvarat. Pride mi to dost obemdzovanie, mam rada ked sa vetra, ked mam v miestnosti vzduch aj ked nie som doma. Teraz je mi jasne,ze niekto moje rozhodnutie bezpecne vetrat nemusi akceptovat 😀
Páči sa miPáči sa mi
Pozri, ak ťa to obmedzuje, môžeš sa presťahovať na vyššie poschodie, ale si dať namontovať mrežu, ale ak to má niečo spoločné s nejakou vnútornou dilemou, tak by mohlo mať zmysel postaviť si otázku napr. prečo mám pocit, že to je obmedzujúce, alebo úzkostlivé, ak by som spravil takéto protiopatrenie, alebo prečo mám pocit, že v miestnosti nieje vzduch, ak sa celý deň nevetrá? Mám pocit neslobody, keď stále potrebujem nechať zadné dvierka otvorené, alebo je to potrebná cesta na únik pred nejakým strachom, ktorý si neuvedomujem? Toto ma nejako spontánne k tomu napadlo. Neviem ale či ti to nejako pomôže 🙂
Páči sa miPáči sa mi
iskra ale preco by vlastne mala vetracku zatvarat?teraz sa mi zda akoby si otvorenu vetracku videl ako dovod toho ze ju vykradli. To sa mi zda pritiahnute za vlasy.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 jo, každý to vnímame po svojom
ak hľadám dôvod v tom prečo ma vykradli a nechal som otvorené okno, môže byť dôvod tam. Samozrejme, keď sa zlodej dostal do vnútra cez dvere, tak s tým okno nemá nič spoločné 🙂
Píštalečka spomínala, že často krát zabúda za sebou zatvoriť a že má rada keď je v byte čerstvý vzduch a mne sa stým spojili hold takéto asociácie, ale netvrdím, že sa to týka jej…toto ma proste pri tom napadlo 🙂
Ja okná pred odchodom vždy zatváram (okrem leta) a bývam na 3. posch., ale ja mám od rodičov naučenú paranoiu, že netreba dráždiť hada bosou nohou 😆
Páči sa miPáči sa mi
Iskra: ja som presvedcena,ze nic nie je nahoda! 🙂 preto patram po odpovedi 😉 btw. vetram aj kvoli tomu, ze mam psika a byt situovany iba na jednu stranu, takze je vcelku problem urobit prievan,ktory by vsetko rychlo vyvetral. Inak teraz mi napadlo,ze dva dni dozadu od tej situacie som sa pozerala na dom naproti a komentovala som mreze na takom istom balkone, ze to ale stasne vyzera. no a dva dni nato sa mi stala tato vec. takze podvedome som to mozno uz zachytila…
Ono nie je take jednoduche sa prestahovat a pod. Kazdoapdne neriesi to moj problem alebo pricinu,pre ktoru sa to udialo. Policajti mi hovorili,ze tito “zavislaci” nemaju probelm sa po hromozvode vysplahat aj na 2 poschodie prip. aj vyssie. A k tym mreziam, zrejme len pre “pocit” zvysenej bezpecnosti, si nejake budem musiet dat, alebo to inak zabezpecit. Ale poviem Ti,ze je to pekne zvratene, ze clovek “akcpetujuci” pravidla o osobnej slobode (teraz z pohladu zakonov a nie “slobody” ako takej) ma byt za mrezami a ten co ich “neakceptuje” sa na tie mreze smeje… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Chápem, ja som napr. poprosil Anjelov, aby nás všetkých chránili (včetne bytu a auta atď.) a tiež niekedy zabudnem zavrieť auto a nič sa nikdy nestalo.
Možno by som tie mreže vnímal ako jednu z možností ochrany, neviem.
Keď som ešte býval s rodičmi, nás vykradli tiež a bývali sme na 8. posch, takže výška to ovplyvňuje asi tiež iba do istej miery.
Páči sa miPáči sa mi
vies co, mam kamosa co kedysi kradol auta. Vravel mi, ze niekedy ukradli auto prave koli tomu ze bolo dokladne zabezpecene. Len preto, aby dokazali majitelovi ze ho dokazu ukradnut aj tak. Aby si nemyslel, ze im v tom dokaze zabranit 😉
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, jojo, ješitnosť dokáže spraviť zázraky aj so zlodejom 😀 Stále si však myslím, že to nie sú žiadne náhody a je v tom istý vzorec (udička), ktorý ak sa podarí rozpoznať, dá sa dať veci/vzorce, kvôli ktorým sa to stalo/sme si to pritiahli, do poriadku 😀
Páči sa miPáči sa mi
jop, ja to okno nechavam otvorene takmer stale, okrem pripadov treskucej zimy. Bola som aj 2 tyzdne na dovolenke a okno bolo vkuse otvorene a nic sa nestalo. teraz k tomu postacovalo ledva 5 hodin. V case ked ludia uz nie su v praci ale doma a mozno este ani tma nebola, lebo to bolo v popoludnajsich az vecernych hodinach.
Páči sa miPáči sa mi
Mne táto debatka pripomenula moju výchovu, ktorú som dostala od Mačičiek. Tiež som spočiatku mala svoje predstavy, čo by taká mačka mala alebo nemala robiť… Neloziť po kuchynskej linke, neloziť po obývačkovej stene, kde sú vázy, nevyvláčať žrádielko z misky… Lenže Mačičky mali svoj vlastný názor, nechápali veci ako “kuchynská linka”, “obývačková stena” alebo “priestor vyhradený pre žrádlo”. A ja som sa len jedovala a snažila sa ich donútiť správať podľa mojich predstáv, kým som si jedného dňa neuvedomila, že ony sú len mačky a ja som človek a mám oveľa viac možností upraviť svoje správanie a očakávania… a začala som vytvárať podmienky, v ktorých nemohli robiť to, čo som si nepriala. Nechala som im prirodzené správanie a obmedzila som ich podmienky.
A to mi príde aj ako Iskrova rada: ak človeku vadí, že ho vykradnú, nesmie nechávať pre zlodeja príležitosť na vykradnutie. Zlodej je zlodej a je taký z nejakého dôvodu a je zbytočné očakávať, že zmení svoje správanie len preto, že nám sa nepozdáva. Na jeho správanie nemáme nijaký dosah; na svoje vlastné správanie máme 100% dosah. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem, da sa zabezpecit dom, co nikdy nie je stopercentne, da sa poistit dom proti kradezi, ale okradnut ta mozu hocikedy hocikde. Co sa tyka toho stopovania preco sa to stalo, co jej tato skusenost mala dat, to netusim. Ked ma sama pocit ze to nebude o zvyseni kontroly, moze to byt napriklad aj o upriameni pozornosti na intuitivne signaly. Mozno napriklad naucit sa zachytit signal ze nieco nie je v poriadku, ak pise ze sa citila uplne fajn, ale vzapati aj ked uz vedela ze ju vykradli tak sa citila v podstate fajn, ci to nebude o tom, ze ma vnimanie nastavene len na tie pozitivne spravy, ze tie negativne moc nepocuva. Mozno aj pocas dna ako sa to dialo aj nieco naozaj dostala ako signal, ale uniklo to jej pozornosti, prave z tohto dovodu. Najma teraz ked pise o tom ze presne vie co vtedy robila “cvicila sa v tom ako byt k ludom co najotvorenejsia” . Pripadalo by mi celkom logicke ked by pri takomto cviceni signal z vlastneho vnutra “Halo, pozor, vykradaju ti byt!” mohla povazovat ako nie celkom vydareny nacvik dovery k ludom a poslala ho okamzite het :”nie nie nie, ludom ja doverujem, nic zle sa predsa nedeje” mozno az tak rychlo ze by si ani nestihla ho uvedomit…schematicky povedane
Páči sa miPáči sa mi
Pekne si to napísala
Páči sa miPáči sa mi
Takze vazeni aj vdaka Vam sa mi uz situacia vyjasnieva. 🙂
Takze 1. Urcite nie nadarmo sa hovori „Prilezitost robi zlodeja“ a Sun aj Iskra maju z casti v tomto pravdu, nakoniec sama som 2 dni pred udalostou nahlas komentovala balkon susedov naproti, ako „strasne“ tie mreze vyzeraju a nijako som sa nad tym nepozastavila,preco sa mi to tak velmi nepaci.
2. Toto vsak istotne nie je jediny dovod a Matrioshka mi „zahrala“ na strunu. Ide o to, ze tych par rokov co tam byvam „som taktuto prilezitost“ davala takmer denne a az nedavno ju „dotycny“ vyuzil tym ze mi tie veci ukradol. Nemam tendencie nikoho preucat ani stavat sa do role obete, beriem to,ze sa to udialo a ja sa teraz z toho potrebujem poucit resp. vziat si z tej situacie to, co bolo jej ucelom, poucit sa a neopakovat ronake chyby Matrioshka ma pravdu, v tom case som bola nastavena na „ucenie“ sa k otvorenosti a videnia v ludoch to dobre, pretoze som posledne asi 2 roky sklzla do „negativity“ ktora mi dost prekazala. Kedysi som v ludoch videla iba tie lepsie stranky a vekom sa mi vidienie akosi pokrivilo do opacneho extremu. Kazdopadne stale som nastavena na to, aby som si zachovala „dobru“ naladu a ostala v klude v kazdej situacii ,co pre seba pokladam za velmi dolezite, viem ako tazke je sa zo zlej nalady „vyhrabat“ a nastolit si cistotu vedomia a negativnymi vibraciami si znovu pritiahnem iba nieco, co sa mi vonkoncom nemusi pacit . Takze nedotknutost je pre mna naozaj velmi dolezita a cvicim ju den co den ( i ked je to nesmierne tazke pre mna)
3. Zistila som,ze ani taka neprijemna skusenost, ako vykradnutie bytu so mnou uz len tak lahko „nepohne“ a vnutorne ma uplne nevyvedie z miery, co pred par rokmi by som brala priam tragicky. To je pre mna vynikajuca sprava. Na druhej strane som to do istej miery iba oddialila, lebo sami to nakoniec vratilo v „podobe“ unavy a vycerpanosti resp. neudrzala som si ten odstup a dotklo sa ma to. V podstate som nakoniec sklzla do akej si „sebalustosti“ v tom,ze mi tie veci chybali,kvoli spomienkam,ktore som si k nim vytvorila. Dala som im nejaku hodnotu, ktora pre mna bola/je dolezita.
Vsetkym Vam dakujem za postrehy. Ak by Vas este nieco napadlo, budem to rada citat.
Páči sa miPáči sa mi
vidis a teraz mi napadlo, ze mozno uz vtedy pred dvoma dnami, ked si zrazu zacala kritizovat susedovu mrezu, moho to byt preto, lebo uz vtedy ti tvoje podvedomie skusalo poslat signal: bacha pistalecka, na blizku je zlodej. Ale nebolo mu dovolene dostat sa do vedomia, vo vedomi ostal len dovod, preco nechces o zlodejovi nic pocut: mreza je spatna!…..preco by si inak zrazu mrezu kritizovala, len tak, bezdovodne? ja som zastanca takej teorie, ktoru som kedysi pocula, ze vzdy vieme, ked nas okradaju, len to prehliadneme.
Páči sa miPáči sa mi
Pre mna suma sumarum asi by si tu vetracku kludne mohla nechavat otvorenu furt s vynimkou tych dni ked ti bude pripadat susedovie mreza odpudiva, vtedy ju radsej zabuchni 😀
Páči sa miPáči sa mi
:D:D:D teraz ju nejaky cas urcite budem zatvarat, aspon ze je zima a tak velmi mi to nebude prekazat.
No a inak presne to s tou mrezou je zaujimave, ze ja ani neviem vlastne odkedy tam tu mrezu maju,ale predtym som si ju tam ani nevsimla 🙂 budem musiet zistit ako dlho tam je. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj,skôr ako sa dostaneš k odpovedi.Nemáš pocit,že si vzal to,čo potreboval a odišiel,zostal ti predsa život,mohlo to dopadnúť aj celkom inák,ty by si ho pristihla doma a ktovie ako by to dopadlo.Možno si málo ďakovala,tý divný policajti ti museli niečo urobiť,všakže?
Páči sa miPáči sa mi
ahoj, vdaka za nazor. poslednej vete som vobec neporozumela. K ostatnemu sa vyjadrim tak, ze sa kvoli tej kradezi specialne netrapim. Skor uvazujem nad tym,preco sa to udialo. Momentalne ma zaujima dovod. Netrapim sa,ze ma niekto okradol ale nadsena tym nie som (bolo by to asi ozaj cudne,keby som sa z toho mala tesit) .Bola som len smutna,ze sa to stalo a ja neviem preco. Momentalne vsak stale nevidim dovod, pre ktory by som sa z tej kradeze mala tesit. Kazdopadne som vdacna za to,ze ukradol “iba” to co ukradol a nam sa nic nestalo. Ano, mozno som mala stastie,ze som ho nevymakla priamo pri cine. Teraz ale ptorebujem analyzovat z akeho dovodu sa mi to udialo a vyriesit si to v sebe. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
este k tomu dodam,ze s policiou som problem nemala ziadny. spravali sa velmi ochotne a boli ustretovi. Jedine co ma trochu v tejto veci stve je system akym sa veci vysetruju. ale to nie je ani o tych osobach, ale o nastaveni celeho systemu.
Páči sa miPáči sa mi
ja ked som to citala prve co ma napadlo, ze unavena si bola asi preto ze si sa pokusala tym negativnym pocitom nejak branit, sak to je dost namahave. mne to pride presne ako pises vcelku normalne ze taka vec cloveka nepotesi ale skor zamrzi. Naopak mozes byt podla mna rada, ze si si vsimla ten signal ze tvoje telo je z toho unavene, radsej chvilu prezit ten smutok ako sa snazit nejak racionalne sam sebe vysvetlovat ze by si nemala byt smutna lebo “su to len veci, mohlo sa stat horsie…atd” hladat dovody ktore tie pocity neakceptuju.
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka: musim to pisat takto,lebo neviem dat na Tvoj koment reply 🙂
Asi budes mat vo vela pravdu. Ked sa to stalo a ja som si uvedomila,ze sa nam niekto vkradol do bytu,tak som bola neuveritelne kludna. Aj ked prisli policajti a vysetrovatelia bola som kludna a bez emocii skro som si udrziavala dobru naladu. Az potom postupom casu som ostala unavena. Neviem ci som to potlacala,ale asi to bol skor taky prirodzeny priebeh u mna. Ze jednoducho to na mna dolahlo neskor. Kazdopadne vidim v tom dobru vec pre mna a to je ta,ze uz nepodlieham takymto situaciam okamzite reaktivne a nevidim to tak “cierne”, /i ked zda sa ze nakoniec som podlahla/ 🙂 ale to ovladanie sa a ako take uvedomovanie si situacie s tym,ze to nie je az taka tragedia je na dobrej ceste. Mozno toto bola moja lekcia, ale skor si myslim,ze tam je este nieco ine…
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka: a ano mas pravdu, prekryvanie tym “ze su to len veci” by tie pocity nijako neriesilo. Len maskovalo a nepripustilo. Vyborny postreh. Vdaka! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Napadlo ma ako prve ze niekto kradne ludom energiu, niekto kradne majetok, niekto podvadza v laske, no vyber si co je horsie..
Páči sa miPáči sa mi
neeee horsie si nevyberaj! 😉
Páči sa miPáči sa mi
“nikto nikomu nič nerobí a už vôbec nie bojovníkovi” 😛
Páči sa miPáči sa mi
Stal sa mi neuveritelny zazitok v case ked som dopisala odpoved Pistalecke / 3:43 hod/. a isla si lahnut..pravda je, ze som sa predtym zobudila na nejake svetlo ktore mi blikalo na plafone nad mojou postelou..myslela som si ze je to od nespravne vypnuteho pocitaca..preto som aj nad ranom pisala, pretoze ked som ho isla vypnut, naskocila tato stranka a ja som teda napisala co ma napadlo..pocitac som vypla. vsetko zhaslo, isla som si lahnut a to svetlo stale v pravidelnych intervaloch blikalo..bolo to neuveritelne!!!!
v priemere asi meter siroke, stred jasna oslnujuca ziara a rytmus ako ked tlcie srdce..dost som sa vydesila a snazila sa na to nepozerat..k tomu sa pridal zvuk..ako brnenie, v pravidelnych intervaloch ako morseovka, ale ked som sa zacala sustredit co to je, ludia bozi, bola to Gayatri mantra..toto vsetko trvalo asi odhadom hodinu, bala som sa co i len pohnut..vsimla som si ze sa v miestnosti akokeby zvysila teplota..nekurila som vecer, tak som bola prekvapena ze co sa stalo. nemam okolo seba ziadneho suseda, som na polosamote v horach, zajtra sa musim stahovat prec..myslite ze mi nesiblo? 😀
Páči sa miPáči sa mi
no ja som si raz ľahla na novú postel,ležím a tiež najprv pozerám že svetielko niejaké svieti,hovorím si,keď je to čokoľvek,prečo by som tomu mala venovať pozornosť a tak som zavrela oči a to svetielko tam stále bolo,neviem či som dostala strach,zaspala som a ráno keď som sa zobudila,tak som tomu nevenovala viacej pozornosť.no asi o mesiac sa mi prisnil sen,vlastne to bol jeden z tých v ktorých sa dívaš na ruky,hľadáš svoje spiace telo,alebo sa chceš pozerať na seba.sedela som v kuchyni a normálne som upadla do bdelého snenia,pozerám sa a normálne sa vidím,ako sa krásna žiarivá bytosť blíži ku mne a milo sa usmieje,vyzerá ako ja,ale nevie že som presvedčená o tom,že o mne nič nevie/neviem prečo som chcela vidieť seba v sne,asi som urobila hlúposť/,že som si ju vyžiadala na vlastnú zodpovednosť.povedala som si,že to bude asi tým,že je jednoducho veľa podobných ľudí,ktorý sa podobajú na sebalenže ona chcela aby som si ju všimla zámerne,tak aby som jej mohla niečo povedať,niečo veľmi osobné.napadlo ma,že je bežné si niečo priať,ale potom tam pri tom je vzždy prítomné ja som,tak som to obrátila na vonkajšok,popriala som všetkým cítiacim bytostiam šťasdtie,lásku,radosť,porozumenie a na počudovanie to začalo fungovať.no potom mi moja svietiaca časť povedala tak trochu nahnevane,že čo mám za problémi,a prečo jej kladiem tie debilné otázky furt dookola.eee?pomyslela som si,že som asi iq-ačka,keď už nerozumiem ani sebe,tak som si to vysvetlovala po svojom dovtedy,kýžm znova neprišla tá istá žiarivá bytosť a nepovedalal mi,že je to vždy ona,navlečená v tých maskáchˇľudí/zvery som nestretla/ktorých našla v podvedomí.
vravím si,to je zvláštne,ako sa dokáže naše svetelné telo najprv navliecť do tých podobizní blížnych a potom,keď ju o to žiadame ukázať v tej svetelnej paráde.vravím si:to je konečné víťazstvo,teraz už iba umrieť a je to v balíku!…ooo,to som však nemala,ona mi povedlal,že jej prirodzenou podstatou je,že ma skopčí a potom prejde za orla,že mu tu kopiu odovzdá a moje mňa ju už nebude zaujímať.znova som sa na ňu pozrela a opýtala sa jej,či jej to nevadí,to moje mňa a ona,že sa mi to raz určite oplatí.potom som ju už viacej nevidela,zmizla za to všetko,čo mi ukazovala v snoch,teraz neviem čo to malo znamenať,možno to tak bude až do konca života,bude na druhej strane a ja chudera sa tu budem učiť všetko odznova,to nieje spravodlivé,ja som už predsa dokonalá,ja chcem už odísť preč z tohoto zamachulovaného sveta…takto som vlastne prehalucinovala skoro celý jeden krásny deň,potom som si to uvedomila,že je to na tvrdo,bez vínimky s každou cítiacou bytosťou rovnaké,naberieme na seba potravu,ktorá slúži našej mysli,tieto výlučky si ukladáme do podvedomia keď sme hladný,tak sa sýtime čimkoľvek čo nás pripomína z tých čias plnosti….možno sa raz celkom zhojím a potom sa znova budem môcť zaoberať trebars čímkoľvek.
Páči sa miPáči sa mi
Heh, včera v noci, mohla byť jedna, som aj ja niečo zaujímavé zažila. Ležím si v posteli, len tak som pozerala do tmy a premýšľala som o tom, že v poslednej dobe nejako nespozorovávam na ľudkoch ich “farbičky”, keď tu zrazu, niečo ako polárna žiara uprostred izby. Bola jasne žltá a vlnila sa, akoby tancovala. Aj som si požmurkala, že preber sa dievča, ale bola tam furt. Trvalo to len pár minút. Ale príjemné pocity som pri pozeraní na to svetlo mala. Tak som sladko zaspinkala 😀
Páči sa miPáči sa mi
všakže ten príspevok znel porazenecky,fuj,už je to tu zase!!!
Páči sa miPáči sa mi
ja som ale bola bdela, zobudena, to svetlo blikalo, najprv som si myslela ze je to odraz nieco, ale nic som zapnute nemala, ani mobil..bola uplna tma..komunikovalo to so mnou, tie tony co som pocula bolo pocut aj ked som si usi zapchala..myslela som si ze je to nieco z elektriky, ale nemame tu nic take , dokial som nenasla odvahu a nezapocuvala som sa..bolo to presne v rytme mantry aj ked som si myslela ze je to morseovka, bola to gayatri mantra…prekvapilo ma ze to trvalo aj dost dlho..niektora zo svetelnych bytosti..
Páči sa miPáči sa mi
teším sa s tebou
Páči sa miPáči sa mi
😀 .je to zvlastne, uvedomila som si kolko strachu este vo mne je..ale nebolo to desive, skor som nemohla uverit a priznat si ze je to to, co vidim a pocujem..
Páči sa miPáči sa mi
😀 Hej, poznám to. Som o mojich nočných “seánsach” už písal. Mna chodil podľa mňa Čikitet so srandy šklbať v noci von z tela 😛 Som sa tak bál, že som ani oči neotvoril a len som v duchu mlel ako blázon “choď do svetla, choď do svetla” ako o život :lol:. To teraz keď sa už na to teším, na návštevu nepríde nikto 😦
Páči sa miPáči sa mi
no neda sa o tom nikde hovorit, som rada ze ste tu tiez s takymito skusenostami..velmi mi to pomaha..inak by som si myslela ze som sa zblaznila… ale posledny rok som zacala dost intenzivne pracovat na sebe a skutocne aj v priebehu dna pocitujem ich pritomnost..steklenie po tvari, vo vlasoch , kvetinove vone a pod..
Páči sa miPáči sa mi
Cítim prítomnosť mnoho bytostí, ktoré ako mravčeky s nami usilovne a trpezlivo spolupracujú. Aj keď my si to väčšinou veľmi neuvedomujeme, že sú tu. Keď som bol teraz na seminári o Esejcoch, ma niektorá z nich pohladila po tvári, keď sme robili 1 cvičenie…bolo to v zmysle “neboj sa, je to v poriadku” 🙂 Reálne astrálne pohladenie…bolo to veľmi cool 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Sun Belangelo, vždy keď som na dne si vravím, ešteže existuje Tvoja stránka, tu si každý nájde odpoveď na svoje bôle…
Chcela by som Ťa poprosiť o radu resp. názor….asi pred trištvrte rokom som mala dosť ťažké depresie, a možno aj vďaka Tvojim článkom som pochopila, že transformácia robí svoje….teraz však nejde o mňa, ale o môjho priateľa. Mám pocit, že je to moja duálna duša. Z môjho pohľadu sa však zľakol toho prísunu novej energie lásky a vibacií, a náhle sa totálne zablokoval. Zo dňa na deň začal mať pochybnosti neurčitého pôvodu a mám pocit že bojuje vo svojim vnútri s niečim podobným ako ja pred trištvrte rokom. Určite však takéto články nečíta. Potrebovala by som vedieť, či ho môžem nejako odblokovať, či sa mu dá nejako pomôcť tak aby bolo všetko ako predtým. Mohol by pomôcť aj liečivý kameň. Ďakujem za odpoveď.
Páči sa miPáči sa mi
Kika, čo si o tom myslí tvoj priateľ?
Páči sa miPáči sa mi
mrzi ho to, hovori ze to nerobi vedome ani umyselne, ze ma ma rad…len ma pocit ze ked ma chvilu volneho casu, a z mojho pohladu teda aj cas na premyslanie, tak sa mu prehanaju hlavou negativne myslienky a ze je nesvoj, a nevie vobec preco
…ked som bola ja na zaciatku transformacie, tak to so mnou brutalne plieskalo, diagnostikovala by som si rozne psychicke choroby 😀 bolo to strasne tvrde obdobie ktore trvalo asi 10 mesiacov, pomahala som si pri tom meditacnou hudbou, roznymi spiritualnymi clankami, ci prechadzkami v zime -30 aby som pochopila co sa to vlastne deje a snazila som sa to dostat do tej spravnej roviny…poslala som mu jeden clanok a vcelku pozitivne nan zareagoval, co ma velmi pozitivne prekvapilo….kazdopadne z jeho strany vidim snahu, ale viem ake je to na druhej strane tazke, kedze som si tym presla
Páči sa miPáči sa mi
Ak on s tvojou pomocou súhlasí, môžeš mu poradiť, čo by si na jeho mieste spravila ty, ale tú konkrétnu “prácu”, je potrebné, aby spravil on. Ak sa chce posunúť ďalej, je podľa môjho názoru potrebné, aby začal hýbať zadkom sám a začal hľadať riešenia, ktoré sú pre neho optimálne 🙂
Páči sa miPáči sa mi