Sme pripravení pohnúť sa ďalej.  Ostáva nám už len jediné – uzavrieť otvorené záležitosti tak, aby  sme pre svoju novú cestu získali hladký prechod a priaznivé predpoklady. Ak sme niečo z minulosti ešte nedoriešili, máme pár dní na  to, aby sme to dotiahli do konca.

Niekedy si hovoríme,  že sme niečo “už prekonali”, hoci pravda je taká, že sme to len odsunuli “na neskôr” a zatvárame pred tým oči, pretože sa nám do toho nechce… Lenže presne tieto nespracované situácie zvyknú neskôr dobre skresliť naše vnímanie a neumožnia nám vidieť všetky prístupné možnosti – budeme vnímať len to, čo sme naučení vnímať. Preto je dôležité nebáť sa urobiť z nedotiahnutých vecí tému, vraziť do nich všetku energiu, čo máme k dispozícii, a ak by poznanie malo aj bolieť  – bude bolieť  naposledy… a potom už pokračujeme ďalej s čistým štítom!

A ako zistíme, že máme niečo nedoriešené? Tým, že sa zastavíme a ohliadneme sa za seba, kde sa nám opakujú situácie alebo príkoria. Každú takúto situáciu, čo sa nám znova a znova vynára v živote, vezmime a prežime si ju naplno – ako prípadovú štúdiu. Čo sa v nej deje? Na čo  reagujeme? Prečo na to reagujeme?  Čo na tom bolí? Aké presvedčenie sa za tým skrýva?

A potom to hnusné presvedčenie jednoducho pustíme k vode. Už nás neťaží; sme otvorení novým zážitkom a novým presvedčeniam. Aké budú, o tom rozhodujeme teraz už  my sami, nie naše minulé skúsenosti!