„Duchovné obchádzanie“ (duchovný „bypass“) je termín, ktorý som zaviedol na opis procesu, čo som pozoroval v budhistickej komunite, ktorej som bol súčasťou, a tiež u seba samého. Hoci sa väčšina z nás úprimne snažila pracovať na sebe, všimol som si rozšírenú tendenciu využívať duchovné myšlienky a praktiky na to, aby sme sa vyhli konfrontácii s nevyriešenými emocionálnymi problémami, psychologickými zraneniami a nedokončenými vývojovými etapami.
Keď duchovne bypassujeme, často používame „prebudenie“ alebo „oslobodenie“ na racionalizáciu toho, čo nazývam predčasnou transcendenciou: na racionalizáciu snahy povzniesť sa nad krutú a chaotickú stránku našej ľudskosti miesto toho, aby sme jej čelili a uzavreli s ňou mier. Vtedy máme tendenciu používať absolútnu pravdu na znevažovanie alebo zavrhovanie relatívnych ľudských potrieb, pocitov, psychologických či vzťahových problémov, a vývojových deficitov.
Toto vnímam ako „pracovné riziko“ duchovnej cesty, pretože spiritualita zahŕňa víziu prekročenia/prekonania našej súčasnej karmickej situácie.“ — John Welwood
Je to podobné ako s každou nepríjemnou záležitosťou -aby sme sa jej nemuseli venovať, rýchlo presmerujeme pozornosť na niečo príjemnejšie a to nepríjemné vytesníme.
A potom, keď prídu okamihy vnútorného uvoľnenia, ohavná vytesnená vec nám skočí späť do vnímania a desí nás naďalej.
Ja som takto neznášala, keď sme stáli na dopravných svetlách. Čakaním môj mozog uvoľnil tlak na dekel môjho podvedomia, ten sa v tú ranu ochotne nadvihol a ja som dostala záblesk niečoho hnusného.
Minule som čítala úvahu, že mladšie ročníky na bypassovanie nepríjemných vecí dnes využívajú mobil – keď sa vynorí nepríjemný pocit alebo nuda, siahnu po ňom a rozptýlia sa skrolovaním (je to vôbec slovenské slovo? ten pohyb nahor-nadol po obrazovke), teda miesto nepríjemného sa venujú niečomu príjemnejšiemu.
Ja som takto používala anjelov. Keď mi bolo zle, šla som komunikovať. Kontakt s anjelmi bol príjemnejší ako všetky tie „fakty života“ a čo by som riešila život, keď môžem príjemne pokecať?
A „fakty života“ ostávali neošetrené. Jedna časť života zostávala nežitá.
„Byť človekom“ znamená byť ním v plnom spektre, nie len v tej časti, čo sa nám hodí. Nezatvárať oči pred realitou, ktorá miestami bolí, ale naučiť sa byť šťastný aj napriek tej občasnej bolesti. 🙂
Otázka pre vás: Ktoré veci máte tendenciu spirituálne bypassovať?
Pridaj komentár