Nastáva obdobie pohybu – a to aj za každú cenu… Totiž ak sa dlhšie nič nedeje, začína naša podnikavosť a fantázia zaspávať a predstavivosť klesá. Z polospánku však žiadne ciele dosahovať nedokážeme… A tak, keď nám prostredie poskytne čo len drobnú príležitosť, je na nás vliať do nej dostatok emócie, aby nás prebrala z nečinnosti!

Možno to bude chcieť prispôsobovať sa. Keď do situácie vchádzame s presnou predstavou, ako by ala vyzerať, odrezávame sa od všetkých ostatných možností – a niektoré z nich by sa nám možno páčili viac než náš pôvodný plán!  Preto neuľpievajme na konkrétnej predstave, ale lipnime na pohybe. Pohyb nám ukáže možnosti z nových uhlov pohľadu a všeličo hneď začne vyzerať ako celkom schodná príležitosť.

To plánovité i to bezhlavo intuitívne spája dohromady jedno – zmysel, ktorý tomu dávajú naše očakávania.Ak nezabudneme na zmysel, máme záruku, že vždy napredujeme k cieľu – a to aj vtedy, keď sa zdanlivo púšťame opačným smerom. Navyše to má ešte jednu výhodu: ak si každý deň naplníme aspoň malý kúsok svojho zmyslu, nie je žiadny deň premárnený a my sústavne pociťujeme spokojnosť.

A kde je spokojnosť, tam niet reptania, ukrivdenia či sklamania.