Nedávno som spracovávala prednášku Vishena Lakhianiho pre samoriadenú vzdelávaciu skupinu Buď výnimočný. Bola o tom, že ako ľudia sa vývojom presúvame medzi štyrmi štádiami fungovania v tomto svete.
Prvé je štádium Obete, kedy sa nám veci dejú a my sa im len bezmocne prizeráme a snažíme sa minimalizovať ich drvivý dopad na naše túžby. Druhé je štádium Precitnutia, kedy zistíme, že “figu Obeť”- že máme schopnosť vlastným pôsobením si uhrať svoje v rámci princípov, ktoré fungujú v svete naokolo. Ďalšie, ešte vyššie štádium je, keď prestávame brať princípy fungujúce v prostredí ako vytesané do kameňa a ideme do hĺbky, aby sme zistili, ako veci skutočne fungujú a ako toto poznanie využiť v svoj prospech tým, že prispôsobíme seba tak, aby pre nás fungovali automaticky. A posledné štádium je, keď sa v nás láme pocit oddelenosti a začíname mať túžby/predstavy, ktoré prinášajú prospech nielen nám, ale predovšetkým vyššiemu celku/svetu – niekedy aj na náš úkor. Tomu Vishen hovorí štádium výnimočnosti. Ale pozor – nie je to výnimočnosť kvôli tomu, že si za ňu niečo sľubujeme (to je výmenný obchod), ale pretože medzičasom sme sa napojili na našu dušu a nechávame sa viesť ňou – cez intuíciu a inšpiráciu.
Ak si teraz kladiete otázku, kde ste vy, tak vedzte, že maximálne v Precitnutí 😉 – potrebujete sa ešte stále porovnávať a prispôsobovať – teda hlásite sa k hodnotám, ktoré určuje niekto iný. 😉
Ak je vaša najčastejšia reakcia “ako mi to mohli urobiť” a “lenže on je úspešný, pretože je bezohľadný”, tak ste Obeť. Najčastejšie vás ženie strach a prekážky ošetrujete tým, že sa vzdáte a v záujme mieru cúvnete zo svojej pozície.
Ak sa večne zavdušňujete nad príkoriami a zlosť používate ako nástroj, aby ste dosiahli svoje, oscilujete okolo precitnutia – už vidíte niečo lepšie, ale vaše zvyky vás ťahajú ešte stále do Obete.
Ak si robíte svoje a ste najradšej, ak sa vám iní nepletú do cesty, začínate sa chytať. Už ste precitli, ale je lepšie nenaštvať vás, pretože ešte so sebou vláčite vedierko smoly a peria a nemáte problém ho použiť, len čo vás podráždia. A len čo vám začnú blbo pindať, porazíte ich ich vlastnými rečami. Ešte stále lepšie poznáte pravidlá všeobecne uznávaného sveta, ale už si ich viete prispôsobiť, lebo aspoň čiastočne vidíte aj to, ako veci fungujú naozaj. Najčastejšie vás ženie túžba a prekážky prekonávate vyššou túžbou alebo besnejším hnevom. 😉
Ak nadobudnete porozumenie pre ksichtov a prestávajú vás rozčuľovať, ak vás zaujíma len váš pokrok a ciele prestávajú mať taký nutkavý charakter, prehupli ste sa do vyladenia na tok energie. Veci vás už nestoja námahu a idú takmer samé od seba a vaša najčastejšia reakcia je “a čo by som ešte mohol…?” Najčastejšie vás ženie istý pocit uchvátenia vlastnou schopnosťou ustáť takmer čokoľvek bez šrámov na duši – istá dychtivosť a zvedavosť.
A potom odrazu zistíte, že na svete nie ste sami, že ste macher, ale iní sú na tom horšie – a vás to začne trápiť… Máte pocit, že zo stavu svojho poznania vidíte lepšie, ako by veci mali byť, a robíte pre to niečo – bez toho, aby ste hocikomu hocičo vnucovali. (Ak vnucujete, ste ešte na hranici Obete alebo precitnutia). Tu, ak máte potrebu, aby sa niečo zmenilo, ponúkate sami seba ako možný vzor – a nestaráte sa, či niekto nasleduje alebo nie. (Ak sa staráte, ste v Obeti a sila vašich šíkov vás len má ochrániť pred potrebou vzdať sa svojho.) V tejto fáze vás najviac ženie potreba “napraviť evidentné nedokonalosti” a “nastoliť akceptovateľné podmienky pre všetkých” (čo je, inými slovami, “zachovanie planéty a jej prirodzeného ekosystému”). Prioritu nemajú vaše priania ani priania Aničky Novákovej, pretože je to vaša švagriná, ale potreby celku. Modelujete v čoraz širších dopadoch.
A viete, čo zodpovedá za to, kedy sa do ktorého štádia dopracujete? Množstvo osobnej energie, ktorú máte k dispozícii. 🙂
Nuž a v tomto bode siahnem po úryvku z knižky Nezastaneš na polceste (Voľný pád 2), ktorá ukazuje fungovanie v prvých dvoch štádiách:
“Mokoš, ale čo to je s tým dostatkom energie? Kedy jej mám dostatok?”
/…/
“Vezmi si svoje vnímanie. Viem, že ťa Noro naučil ovládať ho, pretože ťa naučil, že energia nasleduje pozornosť. Na čo upriamiš svoju pozornosť, do toho ide prevažná väčšina tvojej energie. Na čo obvykle upriamuješ pozornosť?”
“Neviem… Na ľudí?”
“A čo presne na nich?”
“Najviac ma zaujíma, prečo konajú, ako konajú. Ich motívy.”
“A prečo práve ich motívy?”
Musela som chvíľku premýšľať: “Najskôr preto, aby som vedela predvídať ich správanie v budúcnosti.”
“A načo potrebuješ predvídať ich správanie?”
“Aby som s nimi vedela narábať. Aby mi nevpadli do chrbta. Aby urobili, čo potrebujem.”
Mokoš sa zoširoka usmial. “Takže ty potrebuješ predvídať ich správanie, aby si ich mohla zmanipulovať do tej podoby, v akej by podľa teba mali byť. Aká je to rovnoprávnosť vzťahu? Ty si ten, kto určuje, ako by to malo byť. A ostatných skúmaš tak dlho, kým nedôjdeš na to, ako ich domanévrovať tam, kde ich chceš mať.”
Začala som silno ľutovať, že som sa vôbec spýtala.
“Nebuď hlúpa,” upokojoval ma. “Nechcem ti zle. Jednoducho väčšina tvojej pozornosti ide do toho, aby si svet dostala do stavu, ktorý vyhovuje tvojim predstavám. A aby si seba dostala do stavu, kedy si Titan, čo všetko zvláda. Oboje je produkt toho istého – nejakej vovychovávanej predstavy, ktorá nie je ani tvoja, ani rozumná.”
“Stále sa točíme okolo toho istého,” zanariekala som.
“Pretože to jedno je kľúčom k všetkému ostatnému! Keď raz toto dostaneš do seba a začneš tomu nielen rozumieť, ale tým začneš aj žiť, všetky ostatné veci sa celkom automaticky dajú do poriadku. Teraz väčšinu svojej pozornosti míňaš na sledovanie seba a tých druhých, aby si zistila, ako k sebe vzájomne stojíte. Len málo pozornosti ti zvýši na to, aby si nezúčastnene pozorovala svet. Niekedy skutočne potrebuješ riešiť seba a svoje vzťahy, ale väčšinou to už robíš len zo zvyku. A pritom stále presmerovávaš pozornosť do oblastí, ktoré ti neumožňujú s vecami nič robiť. Všetky tie predstavy, ktoré takto udržiavaš nažive, totiž nie sú zo skutočného sveta, ale sú to len predstavy v tvojej hlave. No a v hlave nič nevyriešiš. Nikoho nepresvedčíš, nikoho si nezískaš, nikoho neupraceš. V hlave si len predstavuješ, ako by si to robila, keby si to robila. Ale kým sa tvoja pozornosť zameriava na vzťahy, tak ti bráni odísť z tvojej hlavy a činiť v skutočnom svete.”
“A ako to súvisí s energiou?”
“Energia je zažívanie. Výsledkom správneho zažívania je pocit, že všetko je presne tak, ako má byť. Že si v pohode. Ak však energiu nesprávnym nasmerovaním pozornosti minieš na niečo iné, nezostane ti dostatok na skutočné zažívanie – a výsledkom bude nespokojnosť, bezcieľnosť, nadrapovanie sa za niečím, čo je len centimetrík mimo dosahu.”
“Ak sa ti však podarí zamerať pozornosť na pozorovanie, ktoré nikoho k ničomu neprirovnáva, ale len berie na vedomie,” pokračoval, “začneš registrovať drobné i väčšie zázraky. Nečakané príležitosti. Okamihy úžasnej krásy a pokoja. Z tohto stavu dokážeš všetko. Čokoľvek budeš chcieť dosiahnuť, budeš chcieť nie preto, že ti to diktuje nejaká vovychovávaná predstava, ale preto, že ti život práve otvoril takú možnosť. Život ťa začne sám viesť. No a niekedy ťa bude viesť aj cez tvoje sny. “
Eprakone - ezoterika a spiritualita 