Ako ukončiť konflikt vo vzťahu?

10174964_833830149979229_1436611594493955357_n

Až keď som odstúpil o krok, videl som, kto skutočne si.

Podľa Jeffa Fostera:

Konflikt vo vzťahu začína vtedy, keď zabudneme svoju vlastnú účasť a preto zabudneme živú prítomnosť toho druhého. Zredukujeme živú prítomnosť milovanej osoby na mentálny obraz, ktorý sme si o nej urobili – na úsudok, označenie, chlievik –  a nakoniec si začneme zamieňať to, kto skutočne sú, s tým, kto si myslíme, že sú.

Naše označenia sú bez vývoja: “Mýliš sa. Si hlúpy. Si necitlivý. Si nenormálny. Si sebecký. Nemáš otvorené srdce. Si neosvietený.” Tieto označenia zoškrtajú toho druhého podľa predstavy v našej hlave na “vec” a zabudneme, že máme do činenia s bezprostrednou, živou a cítiacou osobou.

Vstúpime do vojny “obraz proti obrazu” a prestávame načúvať.

Konflikty vo vzťahu dokážeme ukončiť tým, že si spomenieme, že oproti sebe máme živého človeka v jeho plnej ľudskosti – a tým si spomenieme na našu vlastnú ľudskosť. Cítime jeho existenciu a jej vplyv na našu existenciu a tak už toho druhého nevnímame ako “druhého”. Vnímame ho ako spoluputujúceho. Chápeme, že nie je nástroj a nie je tu na to, aby nás urobil kompletnými, aby nás zachránil, dal do poriadku, urobil nás šťastnými, dodal nám vnútorný mier alebo čokoľvek iné, čo práve potrebujeme, ale že nás ani neohrozuje na našej ceste k vnútornému mieru a osvieteniu. Načúvame mu a umožňujeme mu robiť svoje vlastné skúsenosti, rešpektujeme jeho pohnútky a prežívanie, cítime porozumenie, ale nie ľútosť za jeho nenaplnené sny a frustráciu. Nesnažíme sa ho vylepšovať, meniť ani manipulovať, a neškatuľkujeme ho ako dobrého či zlého, spravodlivého či nespravodlivého, majúceho pravdu alebo mýliaceho sa, škaredého alebo krásneho. Neodmeňujeme ani netrestáme, ale počúvame ešte dôkladnejšie, než sme kedy počúvali. A ak počúvame dostatočne dôkladne, začujeme sami seba, objavíme naše zlomené srdce, zacítime naše vlastné túžby, uvidíme seba v jeho tvári a stratíme záujem hocijako sa presadzovať.

 

 

54 thoughts on “Ako ukončiť konflikt vo vzťahu?

  1. no dobre, ale ked nechceme riesit jeho, chceme riesit seba, preco by sme mali stratit zaujem sa presadzovat? My mame konflikt nie preto, lebo by niekto z nas chces druheho vylepsovat, ale preto ze nase momentalne zaujmy stoja v protiklade. Ja akceptujem ze chce nieco ine, ale nemozu byt oboje naraz. Jedno vyhra. Nestastna som vtedy, ked moj zaujem, prehrava, nie vtedy ked mam pocit ze druhy nie je taky ako moja predstava. Na predstavu kaslem.

    Páči sa mi

      • 🙂 Nie nutne. Je to spôsob myslenia, aký máme vovychovávaný, ktorý vraví, že jedna možnosť vylučuje druhú. Ja som nevzťahová, takže pre mňa toto nie je “oblasť expertízy”, ale keď som učila riešenie konfliktov, učila som podľa Goldratta: To, čo vnímame ako konflikt, sú postoje/stanoviská, ktoré každá strana zaujala. Vidíme len povrch. Za tým postojom/stanoviskom je nejaký motív, potreba, ktorú si cez to stanovisko daná strana napĺňa. Tá môže byť často veľmi odlišná od samotného stanoviska. Ak ju zistíme, vieme navrhnúť riešenie, kde sa aj koza nažerie, aj vlk zostane celý – za predpokladu, že obe strany spája aspoň jeden spoločný záujem, ktorý ich núti hľadať riešenie. Ak ide len o presadenie svojho a “ty sa môžeš aj obesiť, čo ma po tom”, vtedy je konflikt neriešiteľný.

        Príklad? On: “Chcem ísť na pivo.” Ona: “Musíš povysávať, príde návšteva.” Ak sa nepohnú z tohto bodu, chcú protichodné veci a nedá sa s tým pohnúť. Ale prečo chce ísť on na pivo? Lebo kamaráti mu sľúbili, že mu niečo vybavia a povedia mu to na pive. Prečo ona chce, aby vysával? Lebo sa nechce blamovať pred svokrou a ešte musí upratať.

        🙂 Už sa črtá niekoľko riešení, nie? A každé z nich bez zvady…

        Páči sa mi

      • napisala som NIEKEDY. Da sa to vyvratit? neexistuje situacia ked by jedna moznost vylucovala druhu? Ja nepisem o tych situaciach, kde to nepalti, tam konflikt nenastava, alebo sa da riesit. Ide o situacie, kde realne jedna moznost vylucuje druhu.

        Páči sa mi

  2. …mne sa zdá, že problém sa vytvára ďaleko skôr, už v detskom veku. Miesto toho aby sa deti systematicky učili, kto je človek, čo to je ľudská bytosť, čo sú jej práve, aké sú jej slobody, ako sa vzájomne tolerovať, rešpektovať, vychádzať si v ústrety, vedú sa ľudia už od útleho veku k individualizmu a nadmernej súťaživosti – asi preto, aby sme si vykompenzovali nedostatok boja o holý život a navodili si umelo situácie, keď sa nám do žíl vyleje adrenalín a prípadne endorfiny pri pocite víťazstva. Lenže kedysi víťazstvo, alebo hrdinstvo jedného člena tlupy znamenalo úžitok pre celé spoločenstvo ( vyhraný boj, ulovené zviera a pod.) Dnes víťazí len jednotlivec ( vecná odmena a chvíľkový pocit celebrity ) a samozrejme egregor peňazí ( zisky z reklamy, počet predaných tričiek, piva, párkov atd. ) A keď dôjde dych , alebo záujem , šikovný manipulátory vymyslia novú súťaž od spevov a tancov, cez varenie gulášu až po počet zožraných hamburgerov , alebo surových vajec. Len aby kolobeh peňazí nezastal.V ľuďoch sa zámerne vytvára pocit, že buď si “niekto ” , alebo si “nič” A tá celá šedá zóna medzi tým, akoby ani neexistovala. Tí sú tu na to, aby tlstli pri telke, žuli popcorn a posielali sms-ky. A tak ako sa negatívne tento dravý individualizmus podpisuje na svetovej ekonomike a nivočení našej planéty, takisto sa podpisuje na našich vzťahoch, kde miesto pochopenia, spolupráce a uznaní práv druhého, nastupuje pozičná vojna o to kto komu bude robiť doplnok a kto ovládne domácnosť (nedaj bože, aby sa do toho ešte zapojili svokry :o)) Každá strana má svoje zbrane, však to poznáme, ale horšie je , že žiadnemu ani nenapadne, že robia niečo principiálne zle, lebo však iba do vzťahu prenášajú svoje naučené vzorce správania y iných oblastí života, ktoré im navyše tam mohli občas priniesť víťazstvo a úspech.
    Takže tu ja vidím problém – a musím priznať,že som tých kotrmelcov porobil tiež dosť :o(

    Páči sa mi

      • ..rozumiem, ale nič nie je len tak, všetko má svoj pôvod a korene, všetko plynie v čase a z krtincov sa stávajú hory. My si krtince si nevšímame, niekedy o nich ani netušíme -lebo pohľad máme neustále upnutý ” k výšinám ” , k cieľom.To, čo som kedysi napáchal, to už nezmením, z toho už sú dnes hory, max sa môžem ospravedlniť. Svoj nový postoj môžem uplatniť voči okoliu, prípadne novému partnerovi ( ak bude ), ale za dôležité považujem súčasne budovať iný postoj k ľuďom ( a tým aj k budúcim partnerom ) u dorastu. Lebo len tak sa môže cyklus prerušiť. A to je možno ešte ťažšie, pretože celosvetový trend je taký, aký som ho popísal.

        Páči sa mi

  3. dobre, pouzijem banalny priklad: zachodovy papier moj muz pouziva ako vreckovky na nos. Kedze ma sopel, neustale bere hajzlak zo zachoda a nechava ho kdekade po byte. Mozem kupit tonu hajzlovych roliek a tonu papierovych vreckoviek, vzdy ide na istotu po tu rolku, ktora je na hajzli, pouzije na nos a necha niekde, kdekolvek. cize ak chcem mat hajzlak po ruke vtedy ked ho chcem pouzit na to, na co je urceny, musim neustale zhladuvat kde sa prave nejaky hajzlak nachadza. Nemozem to pustit z hlavy ako moj muz, pretoze som zena a ten hajzlak potrebujem na to na co je urceny castejsie za den ako on, pouzivam ho na rozdiel od neho aj ked idem na malu. Cize bud to budem neustale riesit, alebo hajzlak pouzivat nebudem.

    Páči sa mi

    • 🙂 Alebo urobíš na záchode sklad všetkého hajzláku, ktorý máte doma. Ošetruj problém, nie vinníka. Problém je, že nemáš hajzlák vtedy, keď ho potrebuješ. Ak sa vieš postarať, že ho tam bude toľko, že tvoj muž si môže motať, koľko len chce, vyhrala si nad problémom. A on dostane za povinnosť (po vzájomnom vysvetlení si, ako ty ustupuješ jeho zvykom) raz týždenne doplniť zásoby hajzláku po nakreslenú čiarku, inak vymyslíš zamykateľnú skrinku na hajzlák a kľúčik budeš mať len ty. 😛

      Páči sa mi

      • heli, neexistuje tolko hajzlaku, aby bolo dost, ba funguje to tak, ze cim viac ho je, tym menej pravdepodobne, ze bude na zachode. Riesila som to s nim, neda sa. Neuvedomuje si to pravdepodobne. Musel by zmenit svoje zvyky. On hajzlak nekupi, ani keby hrozilo, ze si bude utierat rit uz drotenym vechtom. Neviem ako to robi. Mozno jednym riesenim by bolo naplnit celu obyvacku hajzlakom az po plafon, tak aby nebolo vidno na telku, to by si mozno tak po tyzdni vsimol.

        Páči sa mi

    • Dat viac roliek do zachoda? Zavesit visacky: tato je na nos, tato je na zachod. dat si jednu pod zachod (mozno tam nedovidi). Dat si jednu do skrinky. zakazdym si jednu so sebou zobrat z miesta, kde su skladovane.
      Co tym chcem povedat je, najst v situacii riesenie, ktore by aj pre teba, aj pre neho bolo v poriadku.

      Páči sa mi

      • dievcata, vy mi radite ako ho zmenit, chapete to? nie je mozne menit mojho muza, jedine ako sa s nim da zit, je naucit sa to co je mozne akceptovat. Niekedy to nie je jednoduche, clovek musi bojovat o vlastny zaujem, aby to bolo ako tak unosne.

        Páči sa mi

      • napriklad visacky…to je to iste co mu hovorim a znamena to ze ma zmenit svoje zvyky koli mojim potrebam, len je to napisane. Tie druhe riesenia su o tom ze ja mam riesit toaletny papier pre seba inak ako tak ze po nom siahnem. Ano, mozem ho zamykat, schovavat alebo hladat. Tu tretiu moznost pouzivam dnes. Nic to vsak nemeni na tom ze najviac by mi vyhovovalo po nom jednoducho siahnut. To je vsak nemozne bez toho aby on zmenil svoje zvyky. Kedze to sa nedeje, neostava mi nic ine ako akceptovat to ze nebudu uspokojene moje poziadavky a budem toaletny papier bud hladat, alebo skryvat, alebo oznacovat nalepkami. Ktoru z tychto moznosti si vyberiem je mi uz dost jedno, asi najjednoduchsie je predsa len to hladat, co aj robim.

        Páči sa mi

      • Ano, presne o tom to je. Bud akceptujes a zariadis sa tak, aby si s tym vedela zit, alebo akceptujes a odides, lebo s tym nevies zit.
        Ja som bola dlho podobnom vztahu. Vela veci som dlhe roky akceptovala a vedela sa podla nich zariadit. Presne tie, co sme mali protichodne nazory. Chvilu to trvalo, kym sa mi podarilo pre mna “zariadit sa”. Vlk syty, ovca cela. Potom nastal zlom a ja som si uvedomila, ze vynakladam veeelmi vela energie na “zariadenie sa” a vyrovnavanie mojich potrieb a uz som to nechcela. Napriek tomuto uvedomeniu som mala pocit zlyhania. Toto bola moja cesta, moje skusenosti. Ocividne som sa potrebovala nieco naucit, nieco pochopit, uvedomit si samu seba, inak by som nebola 15 rokov v tom vztahu.

        Páči sa mi

      • bud sa prisposobi on, alebo ty, je to o tom bud alebo. Iste niekomu priposobovanie ide lahsie, niekomu tazsie, ale nerobme si iluzie, ze vzdy sa da najst riesenie kde moze byt aj aj. Ked sa uz nechces prisposobovat a nechces ani odist, je tu uz len jedina moznost, vyhrat tak, aby sa prisposobit musel on.

        Páči sa mi

      • ….a čo tak večer otvoriť fľašu vína, pozrieť jeden druhému do očí a úprimne si položiť otázku, kde v tejto hajzlákovej vojne skončila láska…..prípadne ju skúsiť pohľadať :o)))

        Páči sa mi

      • takto, ja boj nevnimam ako presny opak lasky, koniec lasky chapem ako koniec vztahu. Ten zatial nekonci, ale funguje miestami inak ako by som ja potrebovala. A este takto. On nie je a nechce byt vo vojne. Pre neho problem hajzlak neexistuje, nakolko s nim robi presne to co chce. Problem hajzlak existuje pre mna, rada by som vyhlasila vojnu, ale pripada mi zbytocne vyhlasit vojnu predtym ako budem vediet co mam urobit aby som ju vyhrala. Flasa vina je v tomto smere asi tak bezvyznamny tah, ako priatelske dohovaranie predstavitelov EU Putinovi.

        Páči sa mi

      • Pre mňa z toho vyplýva jediné 🙂 (sorry, že dráždim) – nechať si na záchod namontovať malú skrinku na kľúčik, mať svoj hajzlák v nej a nedávať nikomu kľúč. Sama sa starať, aby v skrinke niečo vždy bolo, alebo potom nadávať na seba. A mať tam ešte jednu rolku hajzláku pre ostatných. Myslím, že Rimania tomu hovorili Divide et impera. Začína to tým “divide” – “môj hajzlák” a “tvoj/váš hajzlák”. Ak syn bude mať podobný problém, dostane svoj vlastný kľúčik. 😉 Asi to celkom postráda empatiu a vciťovanie sa, ale nič mi nie je protivnejšie, ako keď ti dôjde halzlák a ty si nemáš do čoho utrieť… hehe. 🙂

        Páči sa mi

      • ….každopádne pri úprimnom, otvorenom rozhovore by ten druhý, pokiaľ disponuje aspoň minimom empatie, mal pochopiť, že svojim ( z jeho pohľadu bezvýznamným ) počínaním spôsobuje druhej osobe ( navyše blízkej a predpokladám aj milovanej ) značný diskomfort . Pokiaľ nie, je to na ďaleko vážnejšie zamyslenie, či ti to stojí za to. A ak áno, nezostáva ti naozaj nič iné, ako vymyslieť “technické ” riešenie problému, ktorým ho dostaneš na lopatu. Prajem ti veľa šťastia, …alebo aspoň technickej invencie :o)

        Páči sa mi

      • Jool pozri, su rozne druhy ludi. Moj muz je clovek, ktory sa vlastnych potrieb vzdava velmi tazko. Nesuvisi to s laskou. Suvisi to s inymi vecami, mozem to rozoberat, preco to tak ma, ale je to zbytocne. Taky je. Uz davnejsie som to prestala spajat vo svojej hlave…ak ma ma rad tak predsa toto nemoze…kravina…moze a verim ze potom by najviac depkoval, keby som sa na neho vykaslala a napriek tomu, proste neda sa mu to len tak. Jedina moznost ako si zabezpecit nieco co fakt vazne potrebujem je proste si to natvrdo, alebo namakko, alebo akokolvek proti nemu PRESADIT. Neda sa spoliehat ani na empatiu, ani na lasku, ani na nic ine. Tak to je , ja mu to nezazlievam, bolo by to tak ci onak zbytocne, vlastne preco aj by to malo byt inak. Je to v podstate prirodzena vec. Zazlievam mu to len vtedy, ked mi to nejde, nuz ale mozem zazlievat kolko chcem, aj tak mi zazlievanie nic nepomoze.

        Páči sa mi

      • Hela, jo, to by bolo riesenie. Snad. asi by stacila uzamykatelna truhlicka. Mozem skusit, ale klucik si budem musiet naveky zavesit na krk. Este ma napadlo skusit miesto hajzlaku kupovat nejake vlhcene vreckovky, ale musela by som najst take, ktore sa pre nieco na nos nijako pouzit nedaju. Mohli by nejak neprijemne smrdiet alebo co…no neviem, neviem, tusim sa uz pomaly blizim k vynajdeniu tej mojej atomofky 😀

        Páči sa mi

      • Este jedna mala bitka je po vcerajsku vyhrata. Velikanske zrkadlo, ktore sme mali uz 4 mesiace nebezpecne len oprete o stenu, schopne zabit, ked sa nejakou nestastnou a pri malom decku nie nepravdepodobnou nahodou zruti, je uz primontovane. 4 mesiace naliehania, vycitania, nesplnenych slubenych terminov kedy to uz namontuje, tolerovania ba aj vydierania (vyzehlim koselu az ked zrkadlo bude namontovane) vyvrcholilo vcera. Po mojom urazeni sa koli niecomu uplne inemu a napisaniu dlheho listu preplneneho vycitkami, kde snad jedine co som nevytkla bolo zrkadlo (kedze zrkladlo mi uz pripadalo ako otrepana tema, uz som sa snazila vyriesit ju inak, hladala som akurat nejakeho manzela hodinoveho co to ze 10 euro namontuje) odrazu z nicoho nic, namontoval zrkadlo. Yes.

        Páči sa mi

      • …teraz si vezmi ten svoj zoznam, pozri si, čo je predmetom tvojej v poradí prvej (predpokladám najstaršej ) výtky a potom zmeraj dobu, za akú dôjde k jej odstráneniu. Túto veličinu nazvime napr. IRČ (individuálny reakčný čas ) a s jej hodnotou potom musíš v budúcnosti kalkulovať. On je ten tvoj chudáčisko chlap možno iba ako tanker na mori – ten tiež zareaguje na pohyb kormidelníka asi až po 50-tich kilometroch. Proste si sa dievča tento veľký stroj doposiaľ nenaučila ovládať :o)))))

        Páči sa mi

      • tak, tak, Jool, ako tak to kocirujem ale ziaden velky slalom sa mi zatial nedari, len tak, tak, aby sme na sirom mori nenarazili. Nie je to velka zabava, clovek musi byt neustale v strehu, neda sa len tak zdriemnut, s tym ze ved keby daco, rychlo zmenime kurz. Moja lenivost v tomto smere dostava zabrat. No co sa da robit 🙂

        Páči sa mi

    • …už to mám:o)))), vezmi paličku primeranej dĺžky, prestrč ju cez rolku a na jej konce uviaž cca polmetrovú šnúrku ( najlepšie dajakú štýlovú ). Celé mu to zaves na krk, s tým , že takto bude mať svoj hajzláčik smrkáčik stále po ruke. Ako muž určite túto technickú vychytávku náležite ocení :o)))

      Páči sa mi

    • Prepac matrioshka, viem, ze pre teba to smiesne nie je, ale ja po tvojej interpretacii daneho problemu som dostala zachvat smiechu.. 😀
      nieco podobne v modrom som mala doma, riesenie na to nie je, pokial dotycny nepochopi svoj diel spoluzodpovednosti na utvarani vztahu.

      Páči sa mi

      • vies, smiesne to prestane bzt vtedy, ked si uvedomis ze som to pouzila ako banalny priklad, ktory ilustruje celkovy priebeh spoluzitia, nuz ale co som si vybrala, to mam…

        Páči sa mi

    • Matrioshka, ono trpezlivosť môže byť niekedy ako pohár. Keď sa naplní vodou, už sa tam ďalšia voda nedá doplniť.

      Mňa v tejto súvislosti napadajú nasledovné možnosti, ako by som tento vodo-inštalatérsky problém mohol riešiť:
      1. podarí sa mi pohár opäť vyprázdniť, aby mohla pritekať ďalšia voda
      2. zastaviť dočasne pritekanie ďalšej vody
      3. pohár vymeniť za prázdny,
      4. zväčšiť jeho objem, bez toho, aby bolo treba vylievať vodu
      5. nespravím nič a voda bude naďalej pretekať
      6. podložím pod pohár ďalší pohár, alebo megaveľkú a megasavú handru

      Popri tom všetkom býva pre mňa celkom nápomocné zistiť, čo vnímam ako najväčší problém-hlavný projektový zámer, resp. poradie od 1-10:
      1. pretekajúca voda, ktorá robí bordel na zemi
      2. malý objem, resp. vzhľad pohára
      3. že stále nejaká voda priteká
      4. že priteká voda a nie nejaká iná kvapalina
      5. že priteká príliš rýchlo, alebo príliš pomaly

      Teba určite napadnú ešte aj iné možnosti – možno oveľa účinnejšie…ja sa vždy snažím v takejto dileme pozrieť do svojho srdca a spýtať sa ho, čo by ho najviac potešilo – čo najviac potrebuje 🙂

      Páči sa mi

      • Iskra ja to robim castokrat takto: pockam kym sa pohar naplni a potom predtym ako by mal uplne pretiect vylejem ho tomu co prilieva na hlavu. A potom zasa moze smelo prilievat. Blbe je ked netrafim alebo ked neodhadnem ze uz je cas. Neviem ci je to spravne, som vlastnikom dost objemneho pohara, co moze byt dlho dlho fajn a potom zrazu velmi nemile.

        Páči sa mi

      • Výborný nápad :), len si nie som istý, že či pri tejto voľbe dôjde naozaj vyliatiu obsahu pohára, alebo sa len nasilu zväčší tlak vody v jeho vnútri, aby sa tam mohla “narvať” ešte ďalšia voda. Riziko pri tejto možnosti je sila steny pohára, ktorá sa pri prílišnom zvýšení tlaku môže roztrhnúť, ale to je vlastne ďalšia možnosť.

        Páči sa mi

      • Je to predpoklad, ale pokúsim sa vysvetliť:
        – ak sa stále opakujú (skoro) rovnaké udalosti, len s iným odtieňom, pravdepodobne nedošlo k vyriešeniu (vyliatiu pohára)
        – ak namiesto vyliatia pohára ním niekoho tresnem do hlavy, on sa možno na chvíľku “spamätá”, ale po čase sa vzorec možno objaví znovu, pretože pohár zostal “plný”, len som ho použil ako zbraň
        Je možné, že príčinou existencie pohára nieje svet tam vonku, ale svet v mojom vnútri (tečenie vody), čiže to, čo potrebujem vyriešiť, nieje prerobenie svojho okolia (výmena pohára), ale “oprava” niečoho “pokazeného” (diera v potrubí) vo mne a to “vonku”, čo to spúšťa s tým má len málo spoločné. Možno je to len zrkadlo/rezonancia, čo rozozvučí tú nevyhojenú časť a preto, ak sa aj ako riešenie použije výmena okolia, vzorec sa môže opäť opakovať, nakoľko to čo ho spúšťa nikdy “neodišlo”…je to ale naozaj veľmi hrubý predpoklad, ktorý možno nemá vôbec nič spoločné s tebou, ale skôr so mnou 🙂

        Páči sa mi

      • no so mnou asi nie, na mna je to moc komplikovane. Pre mna je tresnutie tresnutie a vyliatie vyliatie 🙂 ked sa obsah vyleje, tazko moze ostat pohar plny.

        Páči sa mi

      • …no, ale keď s tresknutím pohár rovno nerozbiješ (= jedno z možných riešení problému :o)), zostáva aj pohár pohárom t.j. nesie si svoj potenciál plniť sa. Takže vlastne problém neriešiš, iba ho odsúvaš do bližšej / vzdialenejšej budúcnosti a to myslím nie je upokojujúca vízia :o)

        Páči sa mi

      • ano ved tak vravim, vylejem a hned sa moze znova plnit. Podla mna tam sa vela toho vymysliet neda, lisime sa akurat v tom ze niekto vylieva casto, po malych davkach, niekto az ked ked sa nazbiera, niekto tesne pred koncom a niekto necha pretekat…

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s