Váš hnev je nesmierne spirituálny

Našla som nový a značne dôležitý článok od Jeffa Fostera (odkedy je menej “osvietenecký” a viac ľudský, nesmierne mi reže):

Tu je mierna pripomienka pre hľadačov „lásky, svetla a blaženosti“.

(A v tom nie je žiadne posudzovanie. Hľadáme svetlo, kým sa nezamilujeme do tmy a tmu neprestúpi naše svetlo, až už vôbec nie je tmou…)

Zlosť je nepochopená.
Zlosť je duchovná.
Zlosť nie je nebezpečná.

To POTLÁČANÁ zlosť je nebezpečná.

Nebezpečná je vytesnená zlosť, popieraná zlosť, potlačená a neintegrovaná zlosť, zlosť premietnutá do konania násilného, podvedomého, krutého voči sebe alebo iným.

Zúrivosť, predtým ako ju prejavíme či skreslí naše konanie, je jednoducho informácia. Žeravá informácia, áno. Intenzívna informácia, áno. Ale ešte stále len telesná informácia. Informácia. Energia. Život. Surový, pulzujúci, sálajúci, búšiaci ŽIVOT. V tele. Vresk vnútorného dieťaťa.

Keď čistý hnev dostane uznanie, integrujeme ho, spracujeme, strávime, pochopíme a milujeme ho taký, aký je, je úplne neškodný. Je dokonca životodarný. Energizujúci. Pohonná látka pre kreativitu. Vášeň. Zhmotnenie.

Hnev v sebe nesie informácie o tom, na čom nám záleží. O našich hodnotách. O tom, kde sa potrebujeme nahlas ozvať či urobiť zmeny, či ťahať hranice, alebo zostať v bezpečí či poukázať na nespravodlivosť.
O veciach z minulosti, ktorým potrebujeme čeliť, o ktorých potrebujeme hovoriť alebo ich spracovať.
Hnev je nespútaná životná sila a je bezpečné cítiť ho a čeliť mu.

Pod naším hnevom sa môže skrývať hrozný smútok.
Autentický, zdravý, životodarný hnev alebo hnacia sila pre pozitívnu zmenu.
Alebo možno malé dieťa, ktoré sa zúrivo dožaduje pozornosti, lásky, po prítomnosti a uznaní rodiča… konečne.

Keď hnevu nerozumieme, útočíme a obviňujeme ostatných alebo seba.

Alebo ochorieme, spadneme do závislostí, alebo len trielime, kým nás nohy nesú.

Ale keď dokážeme byť prítomní s hnevom, zbadáme jeho nevinnosť.
A môže sa otvoriť v mocnú lásku.
A môže priniesť tie najneuveriteľnejšie premeny.
A tie najhlbšie vyhojenia.

Takže, hľadači „lásky, svetla a blaženosti“, úpenlivo vás prosím, nebojte sa toho, čo nazývate „tmou“, neodvracajte sa od týchto krásnych poslov svojho tieňa, nepotláčajte svoju najhlbšiu ľudskosť pri hľadaní svetla.
Iba čo tým odrežete dôležité časti svojho srdca.
Iba čo budete zúriť pod svojou pokojnou fasádou a to nie je dobré pre nikoho, vrátane vás.
Iba čo budete sekírovať, znevažovať a obviňovať ostatných, hoci sa sami nazývate „prebudenými“ – a to nemôže byť a nikdy nebola cesta k mieru.

Hnev bude vaším najneuveriteľnejším učiteľom.
Hnev vás skutočne prebudí.

Hnev vás uzdraví viac, ako by kedy mohla uzdraviť blaženosť.

Ak dokážete zhodiť masku
a začnete
počúvať.

Zlosť je proste len spôsob, akým s nami komunikuje naše vnútorné dieťa, keď sa mu niečo nepáči. 🙂 Pokiaľ koncepcia “vnútorného dieťaťa” nespadá do vašej predstavy osvietenosti, ešte vždy spadá do psychológie jedinca. 😉

Dokonca aj mágia používa “raise power”, teda “nabuď svoju silu”… A najjednoduchšími emóciami sú odjakživa strach/nevraživosť, láska/žiadostivosť a zlosť v svojej podobe “besná zúrivosť”. 🙂