Čo robiť, keď cítite zlosť?

zlosťNa blogu Cesta duše som našla pekný článok od Osha, z ktorého si sem beriem to, čo sa mi zdá dôležité (krátené a poprehadzované kvôli sledu myšlienok):

Je /…/ důležité, aby každý, kdo hledá /…/ pravdu, měl na paměti, že od svých věcí nemá utíkat, ale má je poznávat.

Když se ve vás zlost probudí, pozorujte ji a budete žasnout, co se začne dít. /…/ Nemusíte nic potlačovat, takže nejste zatíženi jedem. Už se nerozčilujete a nikomu neubližujete. /…/

Prostě se snažte pochopit, co se děje, odkud zlost vychází, kde má kořeny, jak se objevila, jak funguje, jakou má nad vámi moc, jak vás dohání k šílenství. Předtím jste měli zlost a máte ji i teď, ale přibylo k ní cosi nového, prvek pochopení – pak se její kvalita změní.

Postupně zjišťujete, že čím víc chápete, co je zlost, tím méně se zlobíte. A když ji pochopíte úplně, zmizí.

A proč se na vás lidé zlobí? Ve skutečnosti se na vás nezlobí, ale bojí se vás. Strach lidi uzavírá. Jejich zlost je v podstatě strach naruby. Pouze člověk plný strachu dokáže rychle vzplát hněvem. Kdyby se nerozčílil, okamžitě byste poznali, že se bojí. Zlost je zástěrka. Když se rozčílí, snaží se vás zastrašit. Než si uvědomíte, že má strach, začnete se sami bát. Chápete tu sprostou psychologii? Nechce abyste věděli, že se bojí. A tak se snaží vyvolat ve vás strach, protože jen tak bude v klidu. Bojíte se a on už se nebojí – nemusí mít strach z toho, kdo má strach.

A kdykoliv se bojíte a zlobíte vy, snažíte se stejně tak skrýt strach za zlostí, protože strach by vás odhalil. Zlost kolem vás vytváří oponu, za níž se můžete schovat. Pamatujte si, že zlost je vždy strach postavený na hlavu.

🙂 A kto ma už poznáte, viete, že s absolútnymi vyjadreniami mám svoj problém, a tak Osho-neOsho, pýtam sa – je pravda, že absolútne každá jedna zlosť je “strach postavený na hlavu”?

Podľa mňa nie je. Niektorá zlosť pramení z bezmocnosti (túto poznám veľmi dobre) a nemá nič spoločné so strachom, len s pocitom neschopnosti uhrať si svoje. Je to vlastne zlosť na seba samého, premietnutá navonok na iných ľudí alebo svet ako taký.

A niektorá zlosť je produktom únavy, nie strachu.

Jedno však zostáva platné: ten postup, ako svoju zlosť (a hocijakú inú emóciu) skúmať, nás povedie k porozumeniu a postupom času naše emócie účinne rozpustí. 🙂 To mám overené a funguje to. 🙂

No a nakoniec poznámka na margo: “ber všetko so zdravou rezervou” (Ruizova piata dohoda). Aj keď je niekto “kapacita” a “guru” – pokiaľ nám náš vlastný rozum/skúsenosti hovorí inak, verme sebe. 🙂 Žijeme svoj  život, nie život daného “gurua”. 🙂

P.S.: Zabudla som na nejakú zlosť, ktorá nepochádza zo strachu? Ak áno, napíšte a podiskutujeme.

Reklamy

36 thoughts on “Čo robiť, keď cítite zlosť?

  1. Funguje to, také mám tu zkušenost.
    A zlost-strach? A není bezmoc také jistý druh strachu?? :-))) Strach, že si neuhraju to SVOJE? Protože když nebude po mém, tak to bude určitě špatně? Strach z toho, když vidím, jak nemám nic pod kontrolou??
    A únava? Fakt je, že čím unavenější jsem, tím větší náchylnost ke zlosti. Ale i ta touhle zlostí nemám problém vidět strach… strach z toho, že nemám sílu (energii) držet věci pod kontrolou :-)))

    Like

    • Ja len viem, že bezmocnosť u mňa je totálna zlosť na to, že VIEM, že svoje neuhrám, že nie je šanca. Nula strachu – niet sa čoho báť, neuhrám alebo neuhrám.

      A únava u mňa nijako nesúvisí so strachom. Proste som uťahaná a chcem mať kľud a niekto pindne. To je zúrivosť! Vypením, vytriezviem, zahanbím a zasmejem sa. Zasa nula strachu, pretože mi o nič nejde, len si zjednať vnútornú pohodu.

      Liked by 1 person

      • Zajímavé… u mě zlost vyšumí v okamžiku, kdy si uvědomím, že si to svoje neuhraju 🙂 Kdykoliv tohle ve své zabejčenosti konečně pochopím, tak je po zlosti :-))) U mě je zlost spíš to bušení do zavřených dveří a snaha je otevřít. Špetka naděje, že to půjde. Strach, že to nepůjde.
        Zjednat vnitřní pohodu? Takže o něco tedy jde?? :-)))
        Já bych se u té únavy neptala spíš po té únavě, ale po tom, proč mi tak vadí, že někdo pindne. Zda jde opravdu jen o tu vnitřní pohodu. Nebo proč tak lpím na té vnitřní pohodě, že mě to tak vytáčí?

        Liked by 1 person

      • Poznáš také, že “plný pohár pretečie”? Keď som skutočne unavená a nedokážem už spracovať nijaký iný input, proste sa potrebujem už len vyvaliť a spať, a zistím, že mačka mi práve vyhrabala pol kvetináča von… Nie je to hnev na mňa, ani na tú mačku (lebo urobila len to, čo robieva vždy), ale hnev na to, že sa mi zrovna teraz zasa stala taká situácia. 🙂 Vlastne zlosť na Univerzum, že nejde do rrrr……kelu. 😛

        Pri najlepšej vôli v tom neviem nájsť strach, ale zlosti (až zúrivosti) kopec.

        Like

  2. Toto nesuhlasim, zlost nezmizne ked ju pochopime, nema dovod miznut, nie je tu navyse ako nieco nepotrebne ako daka chyba. Zlost ako kazda ina emocia ma svoj vyznam, mozme a nemusime ju chapat, lepsie je ked ju chapeme, lepsie ju dokazeme akceptovat, aj ked nemusi byt prave prijemna. Ak sa nam zda, ze zmizla a nedokazeme ju citit, mozme si byt isti, ze sme ju len vytesnili mimo vedomia a ona sa musi pred nami zamaskovat a premenit na nieco ine. Nezmizne. Urcite.

    Like

    • …sú ľudia, čo držia poker face, aj keď majú tlak 300/800, takže zlosť sa asi dá vytesniť mimo vedomia, ako o tom píšeš, podobne ako bolesť, aj keď mne sa to nikdy nepodarilo 🙂
      Ale keď zlosť pochopíme, tak prichádza poznanie a s tým aj vnútorný pokoj , zlosť naozaj nezmizla, ale sa pretransformovala na pokoj…tomu rozumiem, ale to sa mi vlastne tiež nikdy nepodarilo 🙂 🙂

      Liked by 1 person

      • Funguje to. Keď to, čo iní stvárajú, začínaš vnímať ako kauzalitu (príčina -> následok), prestáva ťa to rozčuľovať. Pochopíš, že nemôžu inak. 🙂 Prvý krok zabsolvovaný. A nakoniec zistíš, že ale keď oni nemôžu inak, tak vlastne ani ty si nemohol inak vtedy, kedy si sa správal z dnešného pohľadu “podivuhodne” – a dostaví sa sebaprijatie. 🙂 Druhý krok zabsolvovaný. Asi je to ilustrácia toho Ruizovho “neber nič osobne”.

        Výnimka je Slovenská pošta, ktorá ti skladuje balík a zabudne ťa na to upozorniť, až kým ti z colnice nevolajú späť, že či ho teda chceš alebo nie, a musia ho posielať znova… Možno ani oni nemohli inak, ale ja si myslím, že MOHLI. 😉 (Šak nemóžem byť totáliš tolerantná, ta ňe? 😛 )

        Like

      • zlost je emocia, citis ju v tele. ak sa udrzis pozornostou v tele, budes vnimat ten pocit, prezivas ho a vnimas. Ak sa presunies poyornostou do hlavy, premyslas, snazis sa pochopit, je pravda ze pocit vnimat prestavas, ale proces prebieha nadalej, akurat mimo tvojej poyornosti, deje sa v tele bez toho aby si o tom nieco vedela. Ak je to velmi neprijemne, alebo nebezpecne, aj tak s tym treba pracovat na urovni tela, napriklad zmenit dychanie, pracovat so zmenou polohy tela atd…priciny, dovody, racionalnalne spracovavanie moze byt formou uniku. Ked zlost odoznie, samozrejme da sa prejst na racionalne hladanie pricin atd, ale v okamihu ked emocia pride, nie je dobre od nej odchadzat “z tela do hlavy”

        Liked by 1 person

  3. ja som vcera v noci citila uplnu bezmocnost.. a prepadla ma taka zlost, ze som musela zacat klepkat eft….ale bol to aj strach, ze ked sa pohnem, mala sa zobudi.. mam stale plesne na bradavkach a dojcim. boli ma to. mala soplava.. ked sa pohnem, tak ju vyrusim a znova cucia. a stale v jednej polohe sa zle spi.. neviem, co tie plesne znamenaju a ako sa ich zbavit. som uz z toho zufala.. z toho to bolo.. brrr.. no. niekedy vyondit sa na to.. ale cez bolest je to otrasne…

    Like

    • no ja si pamatam ze mne sa maly budil nielen na pohyb ale aj na myslienku. Ako on spal dobre, ale ked zaspaval (to vzdy so mnou) to som zasadne nemohla mysliet na neho, ale pre istotu dom si v duchu musela drmolit nejake bezvyznamnosti. Jakonahle nejaka konkretnejsia myslienka co sa tykala jeho, dovidenia bol hore. Verte ci neverte, fakt.

      Liked by 1 person

  4. Zlosť (zúrivosť) je zvieracia emócia, ktorá je v prírode užitočná, lebo v krízovej situácii vybudí energiu niečo urobiť, zmeniť, presadiť sa v skupine alebo pred nepriateľom, Preto je pôvodne užitočná, problém môže byť podobne ako u stresu, že je toho priveľa alebo sa to deje príliš často. Prípadne ak nedokážem prejsť k činu a postupne sa už najviac hnevám na seba, že som taký neschopný, ale budem to pre istotu ventilovať voči druhým. Možno mal Osho na mysli, že neuškodí sa trochu pohrabať v sebe, aby sme pochopili, s čím naozaj súvisí naša zlosť (ak som bezmocný, tak som určite vystrašený) a či sa s tým náhodou nedá urobiť niečo rozumnejšie, ako sa nazlostiť na niečo okolo nás 🙂

    Like

    • “ak som bezmocný, tak som určite vystrašený”… Prečo? Ja tam to prepojenie nevidím. Sú situácie, kedy sa mi bezmocnosť spája so strachom (napr. keď niekoho pochovajú zaživa), ale sú situácie, kde sa mi spája len s bezmocnosťou a následne výbuchom vražednej zúrivosti 😛 . Teda kde bezmocnosť je príčina, nie následok.

      Ja to vnímam tak, že emócia “strach” vie prerásť do emócie “zlosť/zúrivosť”. Napríklad vydesené zviera neslobodno zahnať do kúta, pretože strach + bezmocnosť = vražedná zúrivosť a máme tú útok. Ale poznám aj opačný proces – keď zviera útočí príliš dlho a neuhráva si svoje (??? bezmocnosť ???), zvrháva sa zlosť na strach a zviera sa dá na útek. Okolo toho bodu, kedy sa všetko ide zvrtnúť, sa nachádza rovina nejednoznačnosti, kedy je zviera schopné oboch správaní súčasne a len nejaká momentálna drobnosť rozhodne, ktoré správanie zvolí… tak vraví teória chaosu. A to mi automaticky pripomenulo jeden môj channeling s Gabrielom: https://eprakone.wordpress.com/2011/10/03/niet-lieku-pre-fakty-zivota/

      Like

      • …ešte jedna zaujímavá reakcia existuje u zvierat, konkr. u psov. Keď viacero ľudí obklopí psa , začnú sa k nemu blížiť , uprene ho sledujú a tlačia do kúta, stane sa toto – útek je nemožný, útok vopred prehraný, pes začne zívať a tváriť sa, že však nič sa nedeje a žiadna hrozba neexistuje 🙂

        Liked by 2 people

      • 🙂 Aj toto poznám zo svojho repertoáru. A pritom na pozadí ti beží procesor na plné pecky a sústavne prehodnocuje situáciu, či sa niečo nezmenilo, na čo by sa dalo nejako zareagovať…

        Nepoznám chrobáky, ale poznám pózu “mŕtvy chrobák”. Neviem, či im to pomáha – či tí, ktorí ich lovia, sú orientovaní na hýbucu sa korisť…

        Ono niekedy aj to tvárenie “pohoda” zaberie – nepriateľova ostražitosť na okamih poľaví a ty máš šancu zaskočiť ho a natrhnúť mu krkavicu. 😉 A tu si zasa spomínam na Sáncheza – dodá ti daná reakcia energiu, alebo ťa o ňu pripraví? 🙂

        Liked by 1 person

  5. …u mňa často do zlosti prerastali pocity sklamania, ľútosť s tým spojená, podraz, strata dôvery – a tiež sa mi nedarí za tým vidieť strach, aj keď je možné , že tam je , iba ho neviem ( nechcem ? ) identifikovať

    Liked by 1 person

  6. Nesúhlasím. Cítim zlosť hnev, pozorujem ju, chápem ju no aj tak nemizne… takže toto nie je riešenie pre každého… zišli by sa užitočnejšie rady ako sa zbaviť zlosti… (Presne tento článok som čítala pred týždňom, aj vtedy som pozorovala zlosť, nič sa nezmenilo, stále ju mám – tak ako sa jej zbaviť???)

    Liked by 1 person

    • Podstatné nie je vyvinúť si porozumenie pre to, že máš zlosť, ale pochopiť, prečo daná situácia vznikla a vnímať ju nie ako osobnú pohanu/prehru, ale ako zákonitosť – keď A to, tak B toto, a keď B toto, tak A totoaešteniečoviac. Potrebuješ nájsť uhol pohľadu, z ktorého k danej situácii zákonite muselo dôjsť.

      Takýto prístup automaticky vypína emóciu. Ale musíš byť ochotná sa tej emócie vzdať, nepestovať si ju, inak skutočne vzniká potreba nejako ju odventilovať.

      Toto rozoberanie udalostí je ovšem dlhší proces. Nedá sa povedať “dnes som sa naštvala, dnes ho skúsim”, ale ho treba skúšať znova a znova, kým sa z neho stane druhá samozrejmosť – a potom sa skutočne hnev nedostaví. Podstatné je slovo “nedostaví”. Len čo sa raz už dostavil, musíš s ním začať pracovať, musíš vziať na vedomie, že si sa naštvala, a ošetriť to nejako. Hlavne otázkou, čo v tebe vytvorilo šancu pre vznik hnevu.

      Liked by 1 person

  7. Najradšej by som tej osobe čo ma nahnevala vykričala čo si o nej myslím ale nie je to možné kedže ma odpísala… (odkopla bez šance čokoľvek dodať, vysvetliť, či sa ospravedlniť). A naďalej sa hrá na sväticu pričom zo mňa urobila špinu….

    -> Takže ako sa môže človek v takomto prípade zbaviť zlosti?

    Like

    • jedna vec je riesit zlost, druha vec je riesit vztah s tou osobou. Ak potrebujes na nu nakricat a nemozes to urobit realne, urob to akoze, posad si na stolicku nejakeho maca, predstav si ze je to ona a nakric na nu najhorsie ako vies. Potom uvidis, co budes potrebovat dalej.

      Like

      • Mne sa vzdy vsetko spaja so strachom…ale to je moja podstata.opakom je laska?staci sa presvetlovat obklopovat laskou?samozrejme vyhojit tie vzorce ale ked je to hlboko stale sa to bude vracat.hm.

        Like

      • Leni a uz si to urobila?Vsimas si ako vies co potrebujes spravit a ked ti poradim, sprav to, tak chytro odchadzas do hladania dovodov, racionalnej analyzy? Ako dobre, ved analyzuj, ale emocia chce od teba nieco ine. Skus nespekulovat a pocuvaj chvilu svoju zlost. Nieco od teba chce, ak sa da urob to. Pozoruj co sa stane. Nic ti nehrozi. Nakricis na maca. To je cele. Potom uvidis ci sa nieco zmeni.

        Like

    • Lenka,

      “A naďalej sa hrá na sväticu pričom zo mňa urobila špinu”. Nikto z teba nič urobiť nemôže – jedine s tvojím dovolením. To, čo z teba “urobila”, ťa nemusí trápiť. Nemôžeš kontrolovať, ako ťa vnímajú iní, a nemôžeš im to ani predpisovať. Môžeš urobiť jediné – byť stále sama sebou a svojím správaním korigovať hocijaký mylný obraz, ktorý o tebe majú alebo vytvárajú pred inými.

      A nemá zmysel zavzdušňovať sa nad tým, že ona z toho vyšla lepšie ako ty… lebo nevyšla. Možno teraz a možno v tvojich očiach, ale sama vie, ako sa veci majú (a to aj vtedy, ak si to nie je ochotná pripustiť), a to bude nosiť odteraz so sebou – tak dlho, kým budeš žiť ty, ktorá vieš, že to bolo inak. 🙂 Na svete už existuje aspoň jeden človek (=ty), ktorý videl jej skutočnú tvár.

      Tvoju situáciu poznám, sama som v nej bola a mala som na dlhé roky nad čím prežúvať… Ale nakoniec som zistila, že moju zlosť vyvolával len pocit, že “je nespravodlivé, že ju nestihol za jej správanie nijaký trest”… A vtedy mi došlo, že sa mýlim a trest ju už dávno stihol. Keď sa niekto zachová voči inej osobe hnusne, presne tomuto hnusu otvára dvere do svojho príbehu. Vyhlási ho za správanie, ktoré je uňho prijateľné – a takého správania sa mu neskôr dostane späť. Zákon rezonancie. 🙂 Funguje.

      A presne to isté platí aj o nás: keď sa uzvolíme cítiť sa ako niečia obeť, nájde sa hneď ďalší ochotný útočník. Keď to sekneme a začneme pracovať na svojom prežívaní tej situácie, preberáme kontrolu späť do svojich rúk a ak na nás zasa niekto príde s podobnými ťahmi, už nás nedostane.

      Like

    • Lenka, prečo sa hneváš?
      Niekto ťa očiernil?
      Klamal?
      Krivdil?
      Stala sa ti nespravodlivosť?
      Stratila sa priateľa(ov)?
      Došlo k ublíženiu?
      Koľko vrstiev má tvoj hnev a čo je úplne na spodku?

      Všetko je tak, ako to je, ale to ako (nakoľko ne-celistvo) to vnímame, je naša zodpovednosť. Takže, prečo vznikol tvoj hnev a kde je jeho pôvod?

      Píšeš, že svojmu hnevu rozumieš, resp. že si ho pochopila a napriek tomu zostáva.
      Čo je teda príčina tvojho hnevu a ako sa cíti, táto príčina?
      Dokážeš si ju teraz predstaviť a prijať ako plnohodnotnú časť tvojej skutočnosti bez toho, aby tým utrpela bolestivý úder tvoja sebahodnota – sebaláska?
      Prečo je tento človek a to čo spravil, taký dôležitý, že je potrebné sústrediť podstatnú časť svojej energie (sily) do tejto už uplynulej udalosti a vtedy nebolo možné ju jednoducho prijať, ako názor iného človeka na niečo, čomu nerozumie (nevidí) tak, ako tomu rozumieš (vidíš) ty?

      Máš sa bezvýhradne rada?
      Ak nie, toto je možno príležitosť, spraviť krok týmto smerom a nájsť zopár predstáv o sebe a svete, ktoré ti v tom bránia a nasledovne, ak budeš chcieť, premeniť ich na predstavy, ktoré ťa budú oslobodzovať-posilňovať-robiť šťastnou 🙂

      Like

      • Naposledy som citila zlost vcera. Nevedela som najst penazenku. Chodila som po byte hore dole a hrozne nadavala. Neviem si predstavit Iskra ako by som v tej situacii vedela pouzit tento tvoj postup, ale skusim to.
        …lebo som stratila penazenku.
        …Nie.
        ..Nie.
        …nie.
        …nie.
        …ano, cely den zhrabuvam zabudnute veci dvoch pomatenych deti, co ich nechavaju kadetade po svete a nakoniec stratim svoju penazenku.
        …Nie.
        …Ano, mala som v nej vsetky doklady a cca 100 eur.
        …absolutne nedokazem vnimat hnev vo vrstvach, vobec neviem co to je vrstva hnevu, to by som potrebovala asi od niekoho ineho diagnostikovat aspon jednu vrstvu mozno by som potom vedela aj sama.
        …stratila som penazenku a neviem kde je, teraz nebudem mat 100 eur a musim si nanovo vybavit vsetky doklady. Peklo.
        Toto je pricina, citi sa tak ze, mam potrebu prudko sa pohybovat, citim tlak smerom von, beham, mam prudke pohyby a vulgarny slovnik, nechcem moc kricat, kedze decko spi, ale aspon nehlucne predmety hadzem.
        …ano.
        …bezvyhradne sa mam sice rada, ale ani sebalaska mi nepomoze ked budem behat po uradoch a vybavovat.
        …spravila som krok tym ze som si spomenula ze som ju dala malemu do skolskej tasky ked sme boli v cukrarni a nemala som ju kam dat. Pomohlo mi ze som zobudila mojho muza mojim nadavanim a ten sa ma spytal kde som ju mala naposledy. Nasla som ju. Hnev odznel. Znovu sa mozem venovat laske a zivot je znovu krasny 😀

        Liked by 1 person

      • 😀 funguje to!
        Potláčaný hnev, ktorý vo mne vyvolal tvoj komentár (ktorý som čiastočne považoval – predpokladal, za krivdiaci a ironický – vytrhnutý z kontextu a panovačný), u mňa súvisí s tým, že mám strach, že sa mýlim 😀 …ešte stále tam koťuhe je…dokonca, to ani nie je strach z omylu, resp. tento strach nie je u mňa úplne tou spodnou vrstvou, štartérom.
        Je to skôr strach zo zmeny a zo straty kontroly a to si ešte nie som istý, či som už naozaj na poslednej vrstve a ešte je tam niekde stále aj strach z odmietnutia.
        Ak nemám pravdu, nemám situáciu pod kontrolou. Nemám dokonalý náhľad a môže ma ešte niečo prekvapiť – ublížiť mi…ak som odmietnutý, nie som hodný lásky…môže mi byť ublížené -> ergo, ešte stále sa vo mne nachádza časť, ktorá pochybuje o tom, že je hodná byť milovaná taká, aká je – moja sebaláska ešte nie je bezpodmienečná…kokso, makačka to bola.
        U mňa to funguje…sranda. V podstate som si postavil systém analýzy problému pre seba 🙂
        Suma sumárum:
        – stále sa ešte sem-tam bojím zmeny a neviem ju úprimne prijať 100% takú aká je…bez frflania 🙂
        – stále potrebujem mať pocit kontroly, resp. aspoň iluzórneho nadhľadu – ja som nad vecou…no pekne
        – stále je pre mňa veľmi dôležité, či ma ľudia z môjho „najbližšieho“ okruhu majú radi (berú) takého aký som a majú to potvrdzovať súhlasom s mojím názorom, resp. ak nesúhlasia, má to mať konkrétnu podobu, ako majú nesúhlasiť 😀 😀 😀
        Ale možno len proste stále ešte niekedy ironicky krivdím a panovačne vytrhávam z kontextu to, čo vnímam 🙂
        … je to super…veľmi sa mi uľavilo … úprimná vďaka ❤

        Liked by 1 person

      • ano Iskra, komentar bol aj kriticky, aj panovacny, ale jemne, tym padom by sa to dalo vnimat, aj ze nebol a to co citis je len o tebe. Vobec nie, nie je to len o tebe, naozaj si nemal halucinacie a to co si tam videl tam aj bolo 🙂 Netvrdim ze ta nemam rada, alebo tak, to s tym nesuvisi, to by som automaticky nespajala. Uprimne mozem povedat, ze mi v niektorych komentaroch lezes na nervy, ale celkovo to tvoju osobu nejak nedehonestuje v mojich ociach :D. Totiz to ta tvoja snaha upratat situaciu vzdy tam kde to ma akoze vyjst ma provokuje prave k opaku 😀

        Liked by 2 people

      • Ja viem, že to nie je iba o mne a viem aj to, že to iba o mne je. Viem že to je iba pre mňa a viem, že to nie je iba pre mňa. Viem, že ak ma niečo nahnevá, nevraví to nič o tom “úkaze”, alebo “človeku”, ktorý sa mi ukazuje, ale o mojom vnímaní daného “experimentu”. Celá tá scénka, ktorú sme spolu možno nevedome “zohrali”, mi možno ukázala scénku, o ktorej vravela Lenka a dovolila mi ju lepšie “uchopiť / pochopiť” a aj keby tá Lenkina scénka bola o niečom úplne inom, som sa naučil opäť raz, cez zdanlivo so mnou nesúvisace okolnosti veľmi veľa sám o sebe a to je dôvod prečo som tu 🙂 No a to milujem úplne najviac na viac vrstvových informáciách a vnímaniach 🙂
        Vraví sa, že láska ide cez žalúdok a všetky emócie/pocity, idú cez srdce. Ak cítim teda strach, hnev, resp. iné pocity/emócie, je možné, že v srdci nájdem odpoveď na príčinu a v srdci sídli aj sebaláska a tak emócie/pocity (ich vnímanie a interpretácia), môžu veľmi úzko súvisieť so sebaláskou.
        Je to ale iba predpoklad 1 bunky – 1 časti celku – 1 spôsobu vnímania boha a tak možno neznamená nič a pritom možno znamená všetko 😀
        Mohol by som povedať, že to viem, ale čo by to zmenilo na vnímaní obsahu napísaného 😆 😆 😆

        Like

      • Je na jednej strane strasne tazke davat vseobecne platne rady. Na druhej strane ale moze nastat situacia, ze prave preto ze das radu, ktoru dotycny neposluchne, pomoze. Mozno to nesuvisi prave s tymto, ale mam v pamati jeden zazitok s jednym typkom co ho trenujem. Davala som mu rady ohladne freestylu (co je vlastne volna improvizacia, ale aj ta moze byt dobra alebo zla a je dost tazke vymaknut preco to niekedy je ono a preco to niekedy nie je ono a uchopit to prave tak aby to fungovalo). Konkretne som mu povedala, toto tu jak si sa zvalil na zem nerob to je jak debil (ja si nedavam servitku, viem ze vie ze to nemyslim v zlom). A on v nasledujucom freestyle dal presne tu vec co som mu nakazala urcite nerobit a dal ju zrazu tak super ze som odpadla,neviem jak sa to podarilo, ze prave to co vyzeralo ze je uplne zle s mensou (ani neviem konkretne akou) upravou vyzeralo uplne super. Podla mna ani on sam nevedel. Prave preto som na neho ukazala ked som mala hodnotit kto vyhral, lebo tymto to zabil. Ze na jednej strane si zobral tu radu k srdcu a na druhej strane sa uplne vykaslal na to ze mu davam tuto radu. Sucasne naraz. No proste tak to ma byt, to ma uplne fascinuje take situacie 🙂

        Like

  8. ak u mňa rezonuje pojem “zlosť”, vždy je dobré premyslieť, prečo ju mám, či je skôr užitočná (dodá mi energiu na vyriešenie kamienka v topánke), alebo je to len vyventilovanie a kamienok ma tlačí ďalej. Pokiaľ sa však zlostím na to, že som malý a plešatý, pochopenie jej dôvodu a nemožnosti zmeny mi umožní uzmieriť sa so skutočnosťou a nezlostiť sa ďalej. Aj keď stále je možné vyhľadať si ešte menších holohlavých kamošov 🙂

    Like

  9. Ahojte ľudia, tá predošlá zlosť ma prešla, dnes mám inú.
    Stalo sa mi dnes že predajca Nota Bene / žobrajúci o peniaze a neskôr aj gastrolístok sa mi vyhrážal zbitím. Nepozerám správy, nijako nedávam pozornosť na to zlé čo sa deje vo svete ale po tomto zážitku som zostala úplne šokovaná. Nechápem ako je to možné aby sa niekomu cudzí človek vyhrážal zbitím…. v šoku, v plači a vystrašenosti som sa zdôverila blízkej osobe. Namiesto úľavy skôr cítim hnev. Podľa nej to PRÍLIŠ PREŽÍVAM.
    Tak mi napadlo: Čo je to podľa vás “príliš”? (“Prílišné prežívanie?”)

    Podľa mňa to nikto nemôže tak charakterizovať – pre každého to bude niečo iné…
    Možno to čo riešim sa zdá ako banalita ale ten incident s vyhrážaním ma hlboko zasiahol, už aj tak sa necítim medzi ľuďmi dobre a po tomto zážitku som mala strach z každých krokov znejúcich za mojim chrbtom…

    Áno, môžem byť rada že sa mi nič nestalo ale aj tak ma to hlboko ranilo.
    A cítim trochu hnev, pretože sa policajti prechádzajú po parkoch a dávajú pokuty psíčkarom za voľný pohyb psa, ale nikto z nich nedáva pozor alebo nie je tam kde sa vyskytujú opilci a pochybní / agresívny ľudia… (teraz nemyslím aby boli všade ale aspoň na autobusovej / železničnej stanici by mohli byť).

    Proste… sama niekedy so sebou bojujem o to či sa tu ešte oplatí žiť, a už veľakrát som tieto boje vyhrala (inak by som tu nebola) ale čoraz viac strácam nádej v to, že tento svet nie je až tak zlý ako to iní prezentujú…

    Najprv keď sa to udialo, tak sa zdalo že cítim len strach, potom prišiel plač / zúfalstvo a strach že je niekto za mnou keď som išla domov a doma keď som vošla do svojej izby a zatvorila dvere tak som zvreskla! Tak ma to naštvalo!!!! Ako mi môže cudzí človek vyhrožovať zbitím ?!?!?! Však to nie je normálne!!!!

    To nie je normálne aby sa cudzí človek vyhrážal ihneď zbitím pri odmietnutí nákupu časopisu, podarovania peňazí na stravu či gastrolístok… !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Proste to ma nahnevalo… že sa úplne cudzí človek vyhráža zbitím…..
    ***

    Vy ste zlatí ľudia a cením si vaše komentáre / skúsenosti s hnevom ale neviem ako toto mám predýchať. Jednak sa teraz bojím ísť von a jednak mám hnev. Mala som chuť sa ihneď prihlásiť do kurzu sebaobrany aby som nabudúce vymlátila dušu z takých debilov ale bolo by mi to prd platné….

    Like

    • Odpoveď by bola jedna – a bude to otázka 🙂 : prečo cítiš hnev? Lebo mentálne chápeš, že ten človek je neprispôsobivý a možno pod vplyvom alkoholu – tak čo iné si mohla od neho čakať? Za tým sa skrýva nejaký tvoj predpoklad, ktorý ťa obmedzuje. Kdesi som tu uverejnila, že naše “zlé” je len niečo, čo sami sebe zakazujeme, pretože tým pohŕdame alebo sa toho bojíme (https://eprakone.wordpress.com/2015/05/10/negativne-emocie-zlo-utrpenie-a-obet-ktora-nijakou-nebola/)… Ale aby sme boli “kompletní”, nesmie nám chýbať časť z nás. To je ako povedať, že časť Univerza je nanič a nehodí sa nám. Takže sa skús pozrieť na to, kde sama seba obmedzuješ alebo vtesnávaš do nejakého “ideálu”, že ťa bezdomovec tak rozhodil. 🙂

      Like

    • Ak ten hnev pretrvava a citis aj strach ist von, asi ta ten zazitok nejak vyrazne energeticky ovplyvnil. Skus tie pocity vydychavat, venuj sa tomu, nepremyslaj co preco, kto za to moze a co s tym spravit. Len cit tie pocity a skus ich pomocou dychu dostavat von. Mozno to aj chvilu potrva, ale nevadi. Super ze si si aj zavrieskala, kludne to rob ak citis tu potrebu. Dobre to robis intuitivne, vela ludi by tie pocity v sebe udusilo, presne ako ti kamoska povedala (preyivam to prilis, jednoducho to stopnem). Nic nie je prilis. Trochu bezpredmetne je nabalovat na to policajtov, vsetkych bezdomovcov, zvysok sveta atd…To ti jednak nepomoze a jednat racionalna cinnost pod vplyvom emocie nie je moc doveryhodna, asi k nicomu zmysluplnemu neprides. Radsej fakt prezivaj a vydychavaj. Pi vodu. Ked to prejde, kludne sa prihlas na tu sebaobranu, ak ti to pomoze, na skodu to nebude. Potom sa mozes aj k tomu vratit, preco sa to stalo, to treba potom viac patrat a riesit. Najskor vsak tu emociu von.

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.