Mám na fejsbúku kámošku, ktorú poznám zo sebarozvojovej skupiny Mandy Morrisovej. Volá sa Laura, má múdre názory a pohybuje sa v múdrom prostredí, takže čítať jej postrehy stojí za to. (Vlastne si myslím, že patrí do podporného štábu Mandy Morrisovej a učí v jej mene.)

No a nedávno bola Laura na live seminári s Dr. Joe Dispenzom a položila mu otázku:

“Ako tomu podľa kvantovej fyziky rozumiem, tak pozorovateľ vytvára realitu. Existuje teda nejaká korelácia medzi tým, ako dlho trvá, než sa naša myšlienka zhmotní v našom živote, a tým, koľko času trvá, než sa vytvoria nervové prepojenia v mozgu, ktoré nám umožnia vnímať a pozorovať želanú realitu?”

Joe Dispenza na seminári síce priamo neodpovedal, ale ozvala sa kočka menom Andrea Mendoza a odpovedala tak, že sama by som nedokázala lepšie 😉 :

“Viera je len myšlienka, podľa ktorej sa správaš. Každou myšlienkou si vytváraš nervové prepojenia v mozgu. Tvoj mozog je rovnako prijímač, ako aj vysielač (transmitter, doslova “odovzdávač signálu ďalej”). Neurálna sieť mozgu nekomunikuje len s telom, ale aj so zvyškom Univerza… a Univerzum reaguje na tie nervové prepojenia tým, že vytvára hmotné zážitky, ktoré odrážajú myšlienky, podľa ktorých sa správame (doslova: “praktizované myšlienky”; angličtina je jednoducho nesmierne precízna 😛 ).

Doba posunu (latencia) zhmotnenia oproti myšlienke je daná silou priania a vierou.”

Tomu poslednému hovorím sila fokusu. 🙂 Celý ten proces som popisovala tu: