Postreh dňa: Keď to trvá, tak to trvá – ale to neznačí, že sa nič nedeje!

19153225691824931458220229210107113253214Dnešný deň bol pre mňa dosť “prepleskový” (a to je ešte len 11:20). Včera som dostala možnosť zúčastniť sa seminára s Vishenom Lakhianim, tak som nabehla a naplánovala si ho na dnešné dopoludnie. Začala som prípravnými prácami hodne skoro ráno, aby som to do seminára všetko stihla: vytlačila som si skriptum a šla som si urobiť prípravné tréningy (pokec a videá). No a ako som sa cez ne prehrýzala, bolo tam cvičenie “Raj na Zemi”. Mala som si ho predstaviť – a okamžite mi nabehol obraz Rajskej záhrady, ako som sa ňou špacírovala s Gabrielom. (Ja viem, že len v mojej hlave. Ale zdá sa, že celé moje “vedenie” mi nakoniec bude p*d platné. 👿 )

Potom som sa dostala na seminár. Už som kedysi na jednom seminári s Vishenom Lakhianim bola a bolo to pre mňa očiotvárajúce, takže moje očakávania boli nastavené vysoko – a obavy tiež: Lakhiani pozná obrovské množstvo teórií okolo fungovania mozgu, ale súčasne je “Univerzár”, čo ja už nie som… Netušila som, čo z toho vylezie.

Našťastie, hneď v začiatkoch povedal jednu vec, ktorá ma upokojila a naladila zmierlivo na celé to univerzovanie: povedal, že existuje také a onaké vysvetlenie pre to, ako veci fungujú, a je príjemné ho poznať, ale nič sa nestane, ak ho nepoznáme (alebo u mňa: neprijímame) – pokiaľ veci fungujú.

Potom prechádzal tým, čomu hovorí Bending Reality – zohýbanie (pretváranie) reality. Dozvedela som sa zopár nových štruktúr (budú neskôr), ale v podstate som zistila, že všetko to, čo popisuje a čo sľubuje aj od “vyšších” tréningov, už v nejakej forme poznám a viem urobiť… 🙂 Začala som sa cítiť lepšie sama v svojej koži, zmierenejšia so svojím anjelským psychoúletom, pretože predsa len som sa za ten čas nejako zmenila… Doteraz som si myslela, že nie, ale teraz som si uvedomila, ako ďaleko som sa až dostala – tým, že som sa mala s kým porovnať…

Hlavný preplesk prišiel ku koncu. Lakhiani hovoril, akými spôsobmi môžeme zohýbať realitu, aby vyhovovala našim potrebám. Teda vlastne o zhmotňovaní. A pritom sa dotkol niečoho, čo nazval Time Gap – časový posun pri zhmotňovaní. Vysvetlil to jednoducho: nezhmotňujeme okamžite, pretože keby sme si pomysleli “slon”, pršali by v tom okamihu slony a jeden z nich by nás mohol zapučiť. Preto sa naše priania radšej zhmotňujú s istým oneskorením.

A vtedy začali chaoticky a nekontrolovane preklikávať obrázky v mojej hlave a spájať sa do celkom nového poznania: Spomenula som si na “Raj na Zemi”, ktorý som robila asi polhodinu predtým, a odrazu sa mi do obrazu “Raj na Zemi” preklikla moja záhrada. Bola kedysi hodne hustá a prerastená a celkom zatienená, tak som ju koncom leta nechala vyklčovať, objednala som nové zakrslé stromčeky a vysadila som ich… Keď som si teraz primyslela zeleň a trávu a slnko, uvedomila som si, že ich rozmiestnenie kopíruje môj obraz Rajskej záhrady… Dokonca aj kde sa v nej nachádzali broskyne!

Koľko to trvalo? Rajskú záhradu som prvýkrát zažila v roku 2008. Svoju záhradu som prerobila v roku 2016.

6 rokov.

Časové oneskorenie. 🙂 Zhmotňujeme. Celkom nevedome. 🙂 Aj keby sme nechceli.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s